Günter Grass.
FOTO – ČTK
ozhovore, ktorý v utorok večer odvysielal prvý program verejnoprávnej nemeckej televízie ARD.
Medzinárodne uznávaný spisovateľ bol v uplynulých desaťročiach považovaný v Spolkovej republike Nemecko za akúsi morálnu inštanciu. Na margo oneskoreného priznania vyhlásil, že skôr nebol schopný hovoriť verejne o tejto etape svojho života. „Kto chce súdiť, nech súdi,“ dodal.
Zároveň pripustil, že jeho povojnová životná dráha, ktorú teraz viacerí spochybňujú, bola takisto poznačená pocitmi hanby za mladícku minulosť. Podľa nemeckej tlače predišiel literát priznaním odhaleniu jeho minulosti historikmi, ktoré by skôr, či neskôr prišlo na základe informácií z niekdajšieho archívu obávanej východonemeckej Stasi. Práve tam bola Grassova minulosť zdokumentovaná.
Iné zdroje naznačovali v uplynulých dňoch i možnosť, že sa spisovateľ stal obeťou vydierania, čo však vzhľadom na silu jeho osobnosti znalci pomerov nepripúšťajú ako možný dôvod zverejnenia predmetnej informácie.
Diskusia o Grassovom postupe a jeho dôsledkoch pokračuje v Nemecku i za jeho hranicami. Za kritizovaného spisovateľa sa medzičasom otvorene postavil aj niekdajší predseda Spolkového snemu a terajší jeho podpredseda Wolfgang Thierse, ktorý vo vysielaní druhého programu verejnoprávnej nemeckej televízie ZDF upozornil: Grass nás na sklonku života istým spôsobom ešte raz núti zaoberať sa nemeckou minulosťou.
Významný nemecký kardinál Karl Lehmann z Mainzu podrobil kritike oneskorenosť spisovateľovho priznania. Zároveň však varoval z postu predsedu Nemeckej biskupskej konferencie pred morálnym odsudzovaním alebo ľudským zhadzovaním spisovateľa pre túto okolnosť.
Kardinál vyzval Grassa, aby sa dodatočne ospravedlnil tým osobám, ktoré sám kritizoval za morálne prehrešky. Aj keď priznanie prichádza neskoro, neprichádza priveľmi neskoro, takže zostáva ešte čas na primerané ospravedlnenie, ktoré by sa dalo označiť aj ako odškodnenie, konštatuje kardinál.
Medzi osobami, ktoré čelili v uplynulých desaťročiach ostrej Grassovej kritike boli aj špičkoví nemeckí politici ako Konrad Adenauer, Ludwig Erhard, Franz Josef Strauss alebo Kurt Georg Kiesinger.
Günter Grass s určitosťou nepríde o Nobelovu cenu za literatúru, ktorej udelenie v roku 1999 je v zmysle platného štatútu nezvratné. Možno však príde o čestné občianstvo v rodnom Gdansku, na detstvo v ktorom si zaspomínal aj vo svojich kľúčových dielach vrátane románu Plechový bubienok.
Požadujú to predstavitelia vládnej strany Právo a spravodlivosť i Lech Walesa. Primátor mesta, v ktorom sa začala druhá svetová vojna, Pawel Adamowicz je však proti takémuto kroku.
