Pesimizmus Slovákov trvá, iba pätina našich občanov si myslí, že ich finančná situácia sa v nasledujúcich mesiacoch zlepší. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
BRATISLAVA - Značná časť ľudí na Slovensku ekonomike stále neverí. Podľa prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade približne 30 percent obyvateľov očakáva, že hospodárska situácia sa u nás v nasledujúcich dvanástich mesiacoch zhorší. A to aj napriek tomu, že ekonómovia z domácich aj medzinárodných finančných inštitúcií prognózujú ekonomike Slovenska na ďalšie roky rekordné prírastky.
Viac ako tretina opýtaných si myslí, že ekonomika si nepohorší, ani nepolepší. Obrat k lepšiemu čaká iba štvrtina ľudí. Zvyšok žiadnu zmenu neočakáva.
Oproti vlaňajšku však nastal značný posun. Zhruba pred rokom sa na ekonomiku pozerala pesimisticky asi polovica ľudí.
Veria ekonomike, neveria sebe?
Ľudia obyčajne vnímajú vlastné postavenie horšie ako situáciu okolia. Potvrdil to aj prieskum ústavu. Oproti 30 percentám očakávajúcim zlepšenie ekonomiky krajiny si totiž iba niečo vyše 20 percent ľudí myslí, že sa v nasledujúcich dvanástich mesiacoch zlepší aj ich vlastná finančná situácia.
"Sú to subjektívne pocity ľudí. Môžu to chápať tak, že ekonomike sa darí a im nie, napríklad preto, že žijú na východe Slovenska a nie v Bratislave," povedal sociológ Marián Velšic.
Podľa sociológa Pavla Haulíka sú ľudia na Slovensku už tradične prevažne pesimisti. "Svoju situáciu obyčajne posudzujú oveľa horšie, ako je skutočnosť a myslia si, že iní sa majú lepšie," hovorí. Prejavuje sa to aj pri rôznych prieskumoch o výške príjmov. Ľudia v nich priznávajú oveľa menšie príjmy, ako majú.
"Podľa výsledkov viacerých prieskumov by absolútna väčšina ľudí musela žiť pod hranicou životného minima, čo nie je pravda," mieni Haulík.
Rast sa môže prejaviť postupne
Ekonóm ING DSS Pavol Ondriska vníma rozdiely v postojoch ľudí k vlastnej a celkovej finančnej situácii v ekonomike ako fakt, ktorý nemusí byť skresľujúci. "Ak krajina dosahuje silný a udržateľný ekonomický rast, až po určitom čase nastáva väčšia tvorba nových pracovných miest a rast miezd, čo zlepšuje životnú úroveň ľudí," povedal Ondriska.
Reformy predošlej vlády podľa neho síce neboli celkom "bezchybné". "Položili však základy na udržateľný rast, a teraz sa to začína prejavovať aj v postupnom náraste životnej úrovne," dodáva Ondriska.
Ústav pre výskum verejnej mienky robil prieskum na vzorke 1400 obyvateľov nad 16 rokov veku. Mierne prevažovali ženy. Najväčšiu skupinu, takmer pätinu vzorky, tvorili ľudia od 40 do 49 rokov. Ostatné vekové skupiny mali zastúpenie od 5 do 17 percent. Desatina opýtaných mala vysokoškolský diplom, tretina maturitu. O niečo menej ako 30 percentami boli v prieskume zastúpení ľudia so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity.
