Harabin má voči Špeciálnemu súd viac výhrad. Prekážajú mu aj vilky pre sudcov. Zariadenie je vraj predražené. FOTO SME - PETER ŽÁKOVIČ
BRATISLAVA, PEZINOK - Špeciálny súd vznikol ako účinný nástroj boja proti prípadom korupcie a organizovaného zločinu. Minister spravodlivosti Štefan Harabin ho teraz chce zrušiť. Regionálne väzby, ktoré môžu brzdiť súdenie káuz na okresnej či krajskej úrovni, sú podľa neho umelo vytvorený problém.
Boj s organizovaným zločinom, mafiou alebo korupciou nie je podľa Harabina úloha pre súd. "Súdy nesmú bojovať proti týmto neduhom, súdy musia rozhodovať zákonne a spravodlivo. Keby sme toto uviedli na konferencii, tak by nás považovali za Papuáncov Novej Guiney." Regionálne väzby sa podľa neho dajú popretŕhať aj tak, že by tieto prípady riešil iba jeden okresný súd. Nepovedal však, či takú úpravu po prípadnom zrušení súdu prijme. "Nechajme to na rozhodnutí vlády. Táto otázka sa účelovo, umelo a politicky nafúkla ako problém."
Predseda Špeciálneho súdu Igor Králik povedal, že o celej veci rozhodne koaličná rada alebo vláda.
Smer zatiaľ svoj oficiálny postoj k Špeciálnemu súdu nepovedal. Poslanci čakali na túto analýzu. Na druhej strane minister vnútra a podpredseda strany Robert Kaliňák predložil do pripomienkového konania legislatívny zámer zákona o boji proti terorizmu a extrémizmu, v ktorom so Špeciálnym súdom počíta. Navrhuje, aby pod súd spadal každý trestný čin terorizmu. Ministerstvo vnútra nechcelo však na otázky týkajúce sa Špeciálneho súdu odpovedať, čo zdôvodnilo tým, že spadá pod rezort spravodlivosti.
SNS malo zrušenie súdu aj vo volebnom programe.
Politológ Miroslav Kusý si myslí, že Smer je v chúlostivom postavení, lebo sám napádal nepružnosť Dzurindovej vlády v tejto oblasti. Smer bude podľa neho rád, keď niekto túto agendu "za jeho mlčanlivého súhlasu urobí v pozícii, že nebude zrušenie iniciovať, ale podľahne tlaku ‚odborníkov'."
Nepredpokladá, že by sa Smer vzoprel a presadil svoj postoj z titulu svojho postavenie v koalícii. "Malo by to logiku v súvislosti s jeho postupom od minulosti dosiaľ, pochybujem, že to urobí, i keď by to bola prospešná vec."
Zrušenie Špeciálneho súdu môže priniesť
prieťahy v súdnom konaní, reálne riziko preťaženia až znefunkčnenia okresných súdov, únik informácií v korupčných kauzách verejne činných osôb alebo známych osôb v okrese, v roku 2007 prepustenie z väzby obžalovaných v kauzách Devín banka, Majský a spol., BMG Invest a Horizont, Kyselinári. Argumenty Harabina a Lipšica
Argumenty Štefana Harabina, ktoré dnes predkladá na vládu komentoval bývalý minister Daniel Lipšic.
Harabin: "Vznik Špeciálneho súdu a aj zriadenie Úradu špeciálnej prokuratúry boli iba politickým riešením, súdnictvo aj v minulosti dokázalo rozhodovať korupčné prípady, a to aj bez špeciálnych inštitúcií."
Lipšic: "Len na porovnanie: V roku 2001 boli za celý rok použití traja agenti pri odhaľovaní korupcie, od roku 2005 do 1. 7. 2006 len špeciálna prokuratúra použila agenta vo viac ako 100 prípadoch a v každom prípade takmer úspešne. V roku 2002 sa dostali prípady korupcie na súd len výnimočne."
Harabin: Špeciálni sudcovia musia získať previerku Národného bezpečnostného úradu. "Počas preverovania sa okrem iného dozvedia tajné služby podrobnosti zo súkromného života sudcu a jeho citlivé a slabé miesta, lebo tie má každý občan. Takto sa sudca stáva nielen prevereným, ale vládna moc má podrobné informácie o jeho slabých miestach a nejde pritom vôbec o podozrenia z nezákonného rozhodovania, korupcie a podobne." Výkonná zložka moci môže získať vplyv na špeciálnych sudcov a prokurátorov. "14 sudcov Špeciálneho súdu sa dá politicky ovládnuť oveľa ľahšie ako 1300 sudcov všeobecného súdnictva."
Lipšic: "NBÚ je orgán, ktorý je nezávislý a jeho riaditeľa volí parlament. Všetky informácie získané v previerkach podliehajú mlčanlivosti. Je dôležité, že sudcovia a prokurátori majú povinnosť prejsť previerkami, aby neboli pochybnosti o ich morálnej bezúhonnosti, čo sa týka ich majetkových pomerov, vzťahu s kriminálnym prostredím. Spochybňuje vlastne existenciu NBÚ. On mal tiež možnosť byť v odvolacom senáte Špeciálneho súdu, ak by si dal žiadosť o vykonanie previerky, neurobil tak. Previerky pritom musia mať aj iní štátni funkcionári, tí nie sú vydierateľní?"
Harabin: Ostatní sudcovia sú diskriminovaní, lebo špeciálni sudcovia sú lepšie ohodnotení.
Lipšic: "Každý sudca mal možnosť sa prihlásiť do výberového konania, ak súhlasil s previerkou. Bolo to otvorené konanie. Určite, sudcovia, ktorí rozhodujú v tých najzávažnejších prípadoch, musia byť dobre ohodnotení. Každý sudca a prokurátor, ktorý išiel do týchto inštitúcií, musel urobiť ťažké rozhodnutie v živote, presťahovať sa od rodiny alebo s ňou. Aká je cena, že vedú iný obmedzenejší život? Spoločnosť ich musí podporovať. Idú do rizika a prejavujú odvahu aj preto, aby sa Slovensko naďalej mohlo nazývať právnym štátom."
Harabin: Odmeňovanie tzv. kooperujúcich sudcov vyššími platmi, neštandardným kariérnym postupom a poskytnutím iných materiálnych, ale aj nemateriálnych výhod s cieľom stimulovať ich na prijatie názorov vlády v každom konkrétnom prerokúvanom prípade alebo všeobecne, možno považovať za "systémovú a veľmi rafinovanú štátnu korupciu prostredníctvom výkonnej moci".
Lipšic: "Žiaden štát nemôže mať legitímny cieľ trestne stíhať nevinné osoby. Konkrétny príklad: Špeciálna prokuratúra minulý týždeň zastavila trestné stíhanie Ivana Lexu vo veci návodu na vraždu. Mohla tak urobiť už pred pár mesiacmi, rozhodnutie je zákonné a správne. Ak sa hovorí o kauze Ivana Lexu, že je citlivá politicky a Harabin naznačuje, že sudcovia sú zneužiteľní, tak toto rozhodnutie to jasne vyvracia."
Harabin: "Napriek týmto finančným výhodám sú špeciálni sudcovia menej výkonní ako ich kolegovia na všeobecných súdoch. Štrnásť sudcov Špeciálneho súdu k 30. júnu 2006 právoplatne uzavrelo na hlavných pojednávaniach iba 28 vecí."
Lipšic: "Ale akých vecí! Sú to skutkovo rozsiahle prípady, ktoré majú desiatky tisíc strán - Devín banka, kyselinári, olejári, Majský a Pachinger. Napriek tomu vo viacerých prípadoch Špeciálny súd rozhodol v priebehu jedného roku. Má na to vytvorené podmienky. Keby tieto prípady riešili všeobecné súdy, zďaleka ešte nie sú v takom štádiu konania."
Harabin: Agendu chce presunúť na okresné súdy väčšinou v sídle kraja - sudcovia pojednávajúci tieto trestné činy budú mať mesačný príplatok 5000 korún.
Lipšic: "Tu si pán minister protirečí, keď aj týmto sudcom chce dať príplatok a už nehovorí o korupcii. Problém je v tom, že závažné kauzy sa zrejme začnú pojednávať odznovu a obžalovaní pôjdu na slobodu. Zodpovednosť za to bude niesť vláda." (vev, mož)
Za vilky pre špeciálnych sudcov Harabin hrozí oznámením
BRATISLAVA - Zariadenie viliek pre špeciálnych sudcov a prokurátorov nezodpovedá cenám, ktoré za ne ministerstvo spravodlivosti zaplatilo. Pri návšteve v Pezinku sa o tom presvedčil minister Štefan Harabin. Zároveň nevylúčil, že v tejto súvislosti padnú konkrétne trestné oznámenia. Okrem toho sa na zmluvy pozrie Najvyšší kontrolný úrad a aj ministerstvo financií.
"Takéto šafárenie je trestuhodné a nemôže nás to nechať ľahostajnými," povedal Harabin. Za predraženie zariadenia nenesie podľa neho zodpovednosť Špeciálny súd.
Je to vraj záležitosť bývalého vedenia ministerstva spravodlivosti. Za zmluvy bol zodpovedný a stavebný dozor vykonával bývalý vedúci úradu rezortu Július Fekiač, a to napriek tomu, že na to nemal odborné vzdelanie a nie je ani zapísaný v zozname stavebných dozorcov.
Podľa Harabina za zariadenie viliek zaplatili minimálne trojnásobky reálnych cien. Je podľa neho zrejmé, že v tomto prípade došlo k porušeniu viacerých zákonov.
Mimoriadny luxus by mal byť podľa faktúr dopriaty sudcom najmä v kúpeľniach. Mal by v nich byť dávkovač tekutého mydla za vyše 3 000 korún, držiak na toaletný papier za necelých 1500 korún. Nočné stolíky vo vilkách zase stáli viac ako 16 000 korún, sedačka v obývačke vyšla ministerstvo na 75 000 korún. Domy stoja priamo v objekte prísne stráženého sídla Špeciálneho súdu v Pezinku.
(vev)
Autor: MONIKA ŽEMLOVÁVERONIKA ŠUTKOVÁ