skej politiky vrátane vzťahov medzi infláciou a jej dosahmi na nezamestnanosť.

Sedemdesiatriročný Phelps je profesorom Columbijskej univerzity v americkom štáte New York. Jeho práca opisuje dôvody, prečo dnešná nízka miera inflácie vedie k očakávaniu nízkej inflácie aj do budúcnosti a ovplyvňuje tak budúce rozhodovanie šéfov firiem a vlád.

Phelps svoju teóriu rozvinul v 60. rokoch, takže dnes už je možné porovnať, ako sa prejavuje v praxi. Ekonóm pred rokmi spochybnil prevládajúci názor, že existuje stabilný negatívny vzťah medzi infláciou a nezamestnanosťou, čo sa ilustrovalo na takzvanej Phillipsovej krivke. „Vedel, že inflácia nie je závislá iba od nezamestnanosti, ale tiež od toho, aký rast cien a miezd očakávajú firmy a zamestnanci,“ oznámila akadémia.

Phelps zostavil nový model, ktorý opisuje vzťah medzi mierou inflácie a mierou nezamestnanosti, známy ako Phillipsova krivka rozšírená o očakávanie. Ekonóm tiež ukázal, že existuje presná „rovnovážna miera nezamestnanosti“, pri ktorej firmy začínajú zamestnancom zvyšovať mzdy v rovnakom rozsahu, v akom sa očakáva priemerný rast platov v celej ekonomike. Phelpsove zistenia v praxi využívajú aj svetové centrálne banky, keď rozhodujú o úrokových sadzbách.

„Phelpsova práca od základov zmenila náš pohľad na to, ako funguje makroekonomika,“ uviedla švédska akadémia. Vďaka vedcovi je teraz možné pochopiť príčiny rastu inflácie a nezamestnanosti v 70. rokoch a ľahšie sa chápu vzťahy medzi plnou zamestnanosťou, stabilnými cenami a veľmi rýchlym hospodárskym rastom. Predchádzajúce ceny za ekonómiu boli udelené napríklad za objasnenie vplyvu informácií na finančné trhy, alebo za analýzu dôvodov chudoby a hladu vo svete.

Phelps okrem iného rozpracoval analýzu dôležitosti ľudského kapitálu, teda samotných zamestnancov, na rozšírenie nových technológií a rast obchodu.

Phelps je v tomto roku už šiestym Američanom, ktorý získal Nobelovu cenu. Verejnosť veľmi kriticky vníma to, že ocenenie za ekonómiu dostávajú takmer výlučne vedci zo Spojených štátov. Ani raz sa od jej prvého udelenia nestalo, aby sa medzi jej laureátmi našiel niekto z Ázie, Afriky alebo z Latinskej Ameriky.