í.

Zomreli tisíce maďarských civilistov a vojakov. Na základe súdnych rozsudkov po povstaní popravili 229 osôb. Sovietska armáda stratila v bojoch stovky mužov a asi 70 tankov a obrnených vozidiel. Medzi sovietskymi obeťami boli aj vojaci, ktorí odmietli v Budapešti bojovať, keď si uvedomili, že proti nim nestoja „fašistické živly“, ako im tvrdili.

Bolo to povstanie proti komunistickej totalitnej diktatúre a režimu politického teroru. Aj napriek tomu, že väčšina jeho účastníkov, aspoň tých niekoľko dní, pokiaľ trvala, nežiadala zásadné odvrhnutie socializmu.

V jeho príprave hrali rozhodujúcu úlohu príslušníci vnútrostraníckej opozície vládnucej komunistickej strany. Spontánny vývoj udalostí však rýchlo prekonal ich plány. Platí to hlavne pre najznámejšiu postavu revolúcie, reformne komunistického premiéra Imre Nagya. Ten bol po väčšinu času vo vleku udalostí. Po niekoľkých dňoch sa však postavil za požiadavky revolucionárov a nepoprel ich ani neskôr, napriek nátlaku nového komunistického vedenia na čele so zradcom revolúcie Jánosom Kádárom. Aj keď si mohol za cenu odvolania svojich postojov z novembra 1956 zachrániť život.

Aj keď revolúcia neuspela a bola utopená v krvi, zaistila Maďarom od 60. rokov minulého storočia o niečo slobodnejší a slušnejší život než obyvateľom normalizovaného Československa.

Kádárovské vedenie aj Moskva si uvedomili, že nesmú prepínať strunu, inak praskne a bude zle. „Reformovaný kádárovský režim bol permanentnou reflexiou na rok 1956,“ hovorí historik a šéf budapeštianskeho ústavu na výskum roku 1956 János M. Rainer.

Jednou z asi nikdy nevyriešených otázok zostane, či mohol demokratický Západ Maďarom v ich boji za slobodu poskytnúť účinnejšiu pomoc. V povedomí našich susedov v každom prípade zanechal pocit, že boli zanechaní svojmu osudu. Spojené štáty im neprišli na pomoc a OSN sa ukázala ako bezmocný debatný krúžok.

„Bolo šťastím, že nám neprišli na pomoc. To by sme tu teraz už nesedeli,“ tvrdí však historik László Borhi, podľa ktorého by Západ dokázal prekonať prevahu sovietskej pozemnej armády v strednej Európe iba nasadením jadrových zbraní.

Rok 1956 dodnes pozitívne ovplyvňuje imidž Maďarska v celom svete. Aj keď ju nevnímali jednoznačne a jej sláva skoro pohasla. Svet mal iné starosti.

V roku 1956 získal prestížne ocenenie Človeka roka amerického časopisu Time „peštiansky chalan“, legendárna postava mladého bojovníka z ulíc Budapešti. O rok neskôr však rovnaké ocenenie získal „budapeštiansky mäsiar“ Nikita Chruščov.

Autor: pm