Gauck opakovane varoval pred celospoločenským zabudnutím a odmietol „nechať minulosť odpočívať“. Spolkovým poverencom pre dokumenty Štátnej bezpečnostnej služby bývalej NDR, ako znie celý názov funkcie, bol do roku 2000, keď ho na tomto poste vystriedala Marianne Birthlerová. Tá si vybudovala rešpekt ešte ako odvážna východonemecká bojovníčka za ľudské práva.
Pre východonemeckú tajnú políciu pracovalo za komunizmu na plný úväzok zhruba až 95–tisíc ľudí. Ako neoficiálni spolupracovníci bolo označených ďalších 150–tisíc osôb.
S prihliadnutím k počtu obyvateľov bola Stasi najväčšou tajnou políciou v rámci komunistického bloku. Na jedného pracovníka pripadalo 180 východných Nemcov. Len na porovnanie: vo vtedajšom Sovietskom zväze bol tento pomer 1:595.
Rozsiahle archívy Úradu pre dokumenty Stasi majú viac než 170 kilometrov zväzkov. Nechýbalo pritom veľa a všetko by bolo nenávratne zničené. Minister pre Štátnu bezpečnosť Erich Mielke totiž niekoľko dní pred pádom Berlínskeho múru vydal príkaz na ničenie dokumentov Stasi a zväzkov, ktoré viedla o nemeckých občanoch.
Od začiatku decembra 1989 však východní Nemci začali obsadzovať jednotlivé pobočky Stasi. Skartáciu sa tak podarilo zastaviť.
Napriek tomu boli niektoré spisy nenávratne zničené, iné boli roztrhané. Archivári úradu tak neskôr stáli pred úlohou znovu pospájať papierové útržky spisov, ktoré boli uložené vo viac než 16–tisíc vreciach.
Autor: šd