Nález hrobky germánskeho veľmoža v Poprade-Matejovciach sa považuje za unikátny. "Tridsať rokov sa v Európe nič podobné a také úžasné nenašlo," povedal nemecký archeológ Klaus von Carnap-Bornheim. Prirovnanie k nálezu hrobky egyptského faraóna Tutanchamóna vraj vôbec nie je prehnané. FOTO - SITA
Spiš sa natrvalo zapísal do archeologickej mapy sveta. Po náleze pozostatkov neandertálca v Gánovciach a zlatého pokladu z doby bronzovej v Spišskom Štvrtku vzbudila obrovský záujem odborníkov hrobka prominenta z prelomu štvrtého a piateho storočia nášho letopočtu. Unikátnu stavbu našli čírou náhodou pri výstavbe logistickej haly v priemyselnom parku Poprad-Matejovce vlani na jeseň.
Domáci i zahraniční archeológovia sa zhodujú: Dvojkomorová drevená stavba a jej vybavenie nemá na starom kontinente obdobu.
"Závidím kolegom," priznáva nemecký archeológ, profesor Klaus von Carnap- -Bornheim. "Tridsať rokov sa v Európe nič podobné a také úžasné nenašlo."
Spolu s ďalšími kolegami sa koncom minulého mesiaca pod Tatrami na vlastné oči presvedčil, že prirovnanie k nálezu hrobky egyptského faraóna Tutanchamóna nie je vôbec prehnané.
Pozor, hrozí výbuch!
Všetko sa to začalo v septembri minulého roka. Pri výkopových prácach v priemyselnom parku Poprad Matejovce narazil bagrista necelé dva metre pod povrchom zeme na zvláštny drevený objekt. Robotníci si mysleli, že našli bunker z druhej svetovej vojny alebo dokonca muničný sklad. Okamžite zastavili práce a zavolali archeológa.
"Už pri prvej obhliadke bolo jasné, že nejde o bunker či muničný sklad, ba dokonca ani o stavbu z minulého storočia. Neboli sme si však istí, či nález pochádza z praveku alebo stredoveku. Podľa predbežného odhadu stavba mohla vzniknúť v období medzi siedmym storočím pred naším letopočtom a piatym storočím po Kristovi," hovorí archeológ Podtatranského múzea v Poprade Peter Roth.
Odborná komisia rozhodla, že drevenú stavbu treba podrobne preskúmať a zdokumentovať. Vzorky dreva poslali na expertízu do špeciálneho laboratória univerzity v nemeckom Kiele a nález zazimovali.
Fáma o muničnom sklade sa šírila rýchlosťou blesku. Zrejme obavy z možného výbuchu zabránili zvedavcom snoriť po nálezisku. Drevená stavba prikrytá fóliami prežila zimu bez najmenšej ujmy. Zato Peter Roth prežil azda najdlhšiu zimu svojho života.
Práce na výskume odštartovali začiatkom leta tohto roku. Už pri odkrývaní vonkajšej komory drevenej stavby s rozmermi 390 krát 260 centimetrov bolo viac ako isté, že nález spôsobí explóziu v odbornom svete.
Hrobka v konzerve
"Z doby rímskej sa v Karpatskej kotline našlo viac hrobiek. V porovnaní s našou sú to však len torzá. Nebyť toho, že ju porušili vykrádači hrobov, ostala by celá. V tom je paralela s hrobkou Tutanchámona. Stavba s takými zachovanými konštrukčnými detailmi a bohatou výbavou nebola doteraz v Európe objavená. Drevené časti nábytku, textílie pretkávané zlatom, železné a bronzové nástroje, keramika a ďalšie vybavenie - to všetko má obrovskú výpovednú hodnotu, ktorá sa nedá žiadnym zlatom vyvážiť," hovorí nadšene Peter Roth.
Nečakané množstvo zachovaných materiálov viedlo archeológov k vytvoreniu neobvykle veľkého výskumného tímu, v ktorom boli aj špecialisti z iných oblastí. Archeobotanici odoberali zachované vzorky rastlín, medzi inými aj lieskových orechov, ktoré boli priamo v hrobke, geológovia skúmali prostredie, vďaka ktorému bola hrobka zakonzervovaná na 1700 rokov, dendrochronológovia určili druh a prostredníctvom letokruhov vek stromov, z ktorých boli vyrobené trámy a dosky, na výskume sa podieľali odborníci na tkaniny, kože, kovy a ďalšie materiály.
"Chceli sme získať čo najviac informácií, ktoré by vytvorili podľa možnosti ucelený obraz o vtedajšej dobe, vrátane klimatických a ďalších podmienok. Taká možnosť sa nevyskytne každý deň," hovorí Roth.
Hoci nie všetky odborné posudky sú hotové, jedno je isté. Unikátna stavba ostala zachovaná takmer dve tisícročia vďaka ťažkej ílovitej pôde, ktorou bola oblepená, podložiu, drevnému uhliu z dubového dreva na jej dne a bokoch, ktoré pôsobilo ako izolant, a mimoriadne kvalitnému stavebnému materiálu.
"Pri odkrývaní skeletu vonkajšej komory sme zbadali, že íl, ktorý prišiel s ňou do kontaktu, bol sfarbený do modra. Zvláštne sfarbenie spôsobila látka, ktorú v Česku nazývajú modřín. Vylučuje ju červený smrek. Jeho drevo je mimoriadne odolné proti vode. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa stavba zachovala. Celá hrobka bola vlastne konzervou, ktorú vytvorili ľudia za výdatnej pomoci prírody," vysvetľuje Roth.
Vandal, Gót či Langobard?
Tím odborníkov z Univerzity v Kiele na základe analýzy vzoriek dreva určil vek hrobky. Podľa nich ju postavili okolo roku 380 nášho letopočtu, plus mínus dvadsaťosem rokov.
"Odviedli skvelú prácu. Ich výsledok potvrdil aj ďalší vzácny nález. Zlatá minca upravená do podoby prívesku, ktorú sme našli medzi hrobovými komorami, bola vyrazená v roku 375. Je to minca cisára Valensa, ktorý zomrel o tri roky neskôr v Hadrianopolise v boji s Germánmi," hovorí Roth.
Pre štvrté až piate storočie v Európe bol charakteristický pád Rímskej ríše a sťahovanie národov. Aj v kontexte s inými nálezmi sa dá predpokladať, že pod Tatrami v tom čase sídlili germánske kmene.
"Keď vychádzame z prameňov, mohli to byť Vandali, ale nedá sa vylúčiť, že nebohý, ktorého tu pochovali, bol trebárs Gót či Langobard. Jedno je isté - podľa bohatej výbavy bol predstaviteľom elity vtedajšej civilizácie, ktorá pod Tatrami buď žila, alebo tadiaľ prechádzala," interpretuje dávnu minulosť archeológ.
Zlato odniesli vykrádači
Archeológovia predpokladajú, že v hrobke veľmoža boli aj zlaté predmety. Tie si však nie dlho po pohrebnom obrade odniesli vykrádači.
"Strecha bola evidentne porušená predtým, ako sa zakonzervovala. Cez ňu sa dostali dovnútra. Predmety v druhej komore boli porozhadzované, telo nebohého nebolo v anatomickej polohe. Atypická poloha telesných pozostatkov tiež nasvedčuje, že vo vnútri sa drancovalo. Zdá sa, že aj časť predmetov, ktoré sme vo vnútri našli, patrili vykrádačom. V celej Európe bolo zdokumentovaných množstvo nálezov, ktoré sú dôkazom, že vykrádanie hrobiek nebolo v tom období ničím neobvyklým," hovorí Roth.
Unikátne dielo
Odborníci sa zhodujú, že stavba je unikátnym architektonickým a technickým dielom. Vonkajšiu komoru tvoria trámy s rozmermi dvadsať krát pätnásť centimetrov a dĺžkou až štyri metre. Vnútorná komora je postavená z dosák miestami až štyridsať centimetrov širokých.
"Museli ich vykresať pomocou sekier. Spájali ich kazetovým systémom alebo perodrážkou, v hornej časti zapadali do líšt. Rovnako bola postavená aj sedlová strecha malej hrobovej komory. Je teda zjavné, že technológia, ktorá sa používa dodnes, je stará minimálne 1700 rokov. Postaviť takúto hrobku bolo v tých časoch určite mimoriadne zložité. Vyžadovalo si to nasadenie veľkého množstva zručných remeselníkov a zrejme aj nemálo peňazí."
Výlet do minulosti
Budúci priemyselný park v Poprade- -Matejovciach vydal teda vzácne svedectvo o dávnej minulosti. Archeológovia v týchto dňoch ešte doťahujú jedinečný výskum v detailoch. Rozoberajú drevený skelet oboch komôr, trámy a dosky balia do vlhkého molitanu a igelitov, pretože sušením by sa mohli nenávratne poškodiť, spevňujú ich, aby vydržali transport do Nemecka, kde drevené časti ošetria a zakonzervujú.
"V Schleswigu majú špecializované pracoviská a najmä obrovské skúsenosti s konzervovaním mokrého dreva. Inventár, ktorý dokážeme zakonzervovať my, ostáva v Archeologickom ústave v Nitre alebo u nás v Podtatranskom múzeu," hovorí Roth.
Spolupráca s nemeckými odbornými inštitúciami a expertmi má aj ďalšiu výhodu. Na projekt konzervovania a prezentácie unikátnej hrobky chcú získať financie z európskych fondov. Medzinárodná spolupráca, na ktorej sa podieľajú aj finančne, vytvára lepšie predpoklady na získanie grantu.
"Konzervovanie nálezov vrátane drevených prvkov môže trvať dva až tri roky. Potom by sa mali vrátiť do Popradu. Hrobku by sme radi nainštalovali v našom múzeu. Viem si predstaviť, že by bola umiestnená v osobitnom, klimatizovanom pavilóne ako stála expozícia. Predpokladám, že na základe výsledkov expertíz celého tímu odborníkov by sme mohli interpretovať napríklad spôsob života príslušníkov kmeňa, ktorý v našich končinách v tom čase žil, a možno aj rekonštruovať príbeh samotného veľmoža. Myslím si, že takýto nález nám umožní ponúknuť zaujímavý výlet do minulosti. Určite si to aj zaslúži."
Našiel svoju Tróju
Podľa odborníkov výnimočný archeologický nález zohrá dôležitú úlohu nielen v dejinách Slovenska, ale v kontexte celej strednej Európy. Je ďalším podnetom skúmania antickej literatúry.
"Vieme, že posledný vstup rímskych légií na toto územie sa viaže k roku 375. Čo bolo potom, nie je známe. Keď všetky nálezy zabalíme a odtransportujeme, bude dosť času študovať diela antických autorov. Len tam je šanca nájsť správy o dianí na území dnešného Slovenska. Dúfam, že sa nám podarí prispieť k objasneniu aj tejto etapy dejín."
Každý archeológ hľadá svoju Tróju. Peter Roth ju našiel. "Zhodou okolností sa špecializujem na dobu rímsku na severnom Slovensku. Nerád by som to zakríkol, ale zrejme je to môj životný nález. A pravdepodobne aj vrchol mojej archeologickej kariéry."
Zlatý prívesok z mince cisára Valensa. FOTO - M. BEDNÁR
Prvý pohľad na hrobku v roku 2005. Celá hrobka bola akousi konzervou, ktorú vytvorili ľudia za pomoci prírody. FOTO - PETER ROTH
Archeológ Peter Roth z Podtatranského múzea v Poprade považuje nález hrobky veľmoža za vrchol svojej profesionálnej kariéry. FOTO - M. BEDNÁR
