Pierre Džamáíl nemohol skončiť inde ako v politike. Výstrely vrahov v utorok jeho osud ukončili pre jeho rodinu už úplne typicky.

Meno Džamáíl je libanonskou politickou značkou a symboly sú aj v tejto krajine tradične vyhľadávanými terčami politických vrážd.

Pierre Džamáíl bol vnukom, synom a synovcom mužov, ktorí (často kontroverzne) formovali libanonské dejiny v posledných 70 rokoch a zdalo sa, že bude ich dôstojným nástupcom. Mal iba 34 rokov, ale za sebou šesť rokov v parlamente a rok v kresle ministra.

Libanonské noviny Daily Star píšu, že bol jedným z najperspektívnejších politikov Libanonu. Nestihol toho ešte veľa urobiť, zrejmé však bolo, že je moderný, prozápadný a protisýrsky. To mnohých provokovalo.

Džamáíla zrejme zabili aj pre inú vraždu. Vo vláde totiž hlasoval za tribunál, ktorý by mal stíhať vrahov libanonského expremiéra Rafika Harírího.

Podozrenie z objednávky tohto atentátu padá na Sýriu a tá doteraz robila všetko pre to, aby tribunál nikdy nezačal pracovať. Podľa niektorých názorov sa teraz v Libanone mstí. Džamáíl bol ideálnym „objektom.“

V jeho rodine nie sú politické vraždy ničím novým. Strýko Bašír ani nestihol svoju prezidentskú inauguráciu, keď ho v roku 1982 zabili.

Prezidentom bol aj jeho otec, ten však nikdy nemal takú charizmu, ako jeho brat. Pierre tú svoju vraj zdedil po strýkovi.

Keby ju aj nemal, jeho smrť sa postarala aspoň o legendu o charizmatickom a nádejnom mladíkovi.