BRATISLAVA - Prezident Ivan Gašparovič včera udelil štátne vyznamenie Eugenovi Rónayovi, ktorého komunistická Štátna bezpečnosť (ŠtB) evidovala ako agenta. Pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky mu prezident udelil Pribinov kríž II. triedy za zásluhy v oblasti lesného hospodárstva.
Prezident Gašparovič ocenil aj sedemnásť ďalších ľudí zo spoločenského života.
Rónay vie o tom, že je vo zväzkoch. Podľa neho však nešlo o vedomú spoluprácu. "Chodil som veľa do zahraničia, ale že by ma niekto preto zapojil do spolupráce, o tom neviem." Priznáva, že po návrate z každej konferencie či inej služobnej cesty písal správy. "Oni si to prečítali a spýtali sa, či mám ešte k tomu niečo dodať? Povedal som im vždy, že je tam už všetko," povedal Rónay pre SME.
V správach písal o tom, s kým sa v zahraničí stretol, kde bol a čo tam robil. Nevie, že by tým niekomu uškodil. "Svedomie mám čisté."
Vyznamenanie pre Rónaya navrhla vláda. Premiér Robert Fico o jeho spolupráci s ŠtB nevedel. Vláda minulosť navrhovaných ani takto neskúmala.
"Navyše, nech je zem ľahká tomu pánovi, ktorý už nie je medzi nami (bývalý šéf Ústavu pamäti národa Ján Langoš) - ja som mu neveril ani pol slova. Určite sa manipulovalo so zväzkami. Už by som nevykopával tieto veci," povedal Fico.
Ani prezident Ivan Gašparovič o Rónayovej spolupráci nevedel. "Ide o ocenenie odbornej práce. Ak sa nedopustil kriminálnych činov, tak nemôžeme pozerať na minulosť, že pracoval v takom alebo onakom režime," dodal. Podľa neho, ak bola preukázaná bezúhonnosť takého človeka, tak si ocenenie zaslúži. V minulosti pri podobnom probléme chcel iniciovať zmenu zákona tak, že by vznikla nezávislá komisia, ktorá by pripravovala návrhy na vyznamenania. Naďalej je o tom presvedčený. Návrh nového zákona je už vraj pripravený. V minulom volebnom období však nebol predložený do parlamentu.
Novoročné vyznamenania boli prvé, ktoré navrhla Ficova vláda. Premiér nechce hovoriť o tom, či jeho ministri k návrhom pristupovali inak ako za čias Mikuláša Dzurindu. Vyznamenania dostali za celoživotné dielo a bez ohľadu na to, kto je práve pri moci, by ocenenie raz dostal.
Podľa prezidenta sa treba pozrieť na to, či tentoraz boli vyznamenaní takí ľudia, ktorí si to naozaj zaslúžia. Vláda podľa neho uznala všetko to, čo urobili nielen pre seba, ale aj pre spoločnosť. Vládny návrh vyznamenaných prezident trochu upravil. Neocenil spisovateľa Alberta Marenčina, lebo podobné ocenenie už v minulosti dostal. Zo zoznamu vypadol aj geograf Jozef Jakál, ktorý o to sám požiadal. Sú podľa neho osobnosti, ktoré si štátne vyznamenanie zaslúžia viac ako on.
Prezident doplnil štyroch ocenených. Priekopníka kardiochirurgie na Slovensku Vladimíra Haviara, najvýznamnejšiu osobnosť slovenskej architektúry Dušana Jurkoviča, choreografa a dlhoročného umeleckého šéfa Lúčnice Štefana Nosáľa, ako aj herca a režiséra Martina Ťapáka.
Medzi ocenenými sú aj Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler, obaja in memoriam, ktorí ako prví podali svedectvo o hrôzach koncentračného tábora v Osvienčime.
Kto dostal štátne vyznamenanie
Rad Bieleho dvojkríža I. triedy - Rudolf Vrba (in memoriam)
Pribinov kríž I. triedy - kardiochirurg Vladimír Haviar (in memoriam), operný spevák Štefan Hoza (in memoriam), disident Jozef Jablonický, architekt Dušan Jurkovič (in memoriam), choreograf Štefan Nosáľ, dirigent Ľudovít Rajter (in memoriam), archeológ Alexander Ruttkay, teoretik a kritik Stanislav Šmatlák, vodohospodár František Štein, režisér Martin Ťapák
Pribinov kríž II. triedy - herec Andrej Mojžiš, lesohospodár Eugen Rónay
Pribinov kríž III. triedy - encyklopedička Anna Prociková, archivár Jozef Šimončič
Kríž M. R. Štefánika I. triedy - Alfréd Wetzler (in memoriam)
Kríž M. R. Štefánika III. triedy - policajti Peter Bahník a Vít Mikulášek
