rázcestí. VLADIMÍR PALKO poskytol denníku SME rozhovor, v ktorom prvýkrát oficiálne hovorí, že na predsedu strany bude kandidovať.

Prečo ste sa rozhodli kandidovať?

„Pretože si myslím, že už treba ukončiť obdobie neistoty, ktoré je v KDH, a to, že budem kandidovať, sa aj očakáva. V KDH treba obnoviť silu, akcieschopnosť a možno to bude znieť z mojich úst trochu paradoxne, ale aj jednotu. Najzákladnejší dôvod je ten, že vidím v KDH osudové rázcestie. Alebo platí, že KDH bude strana, ktorá dokáže v slovenskej politike veľké veci, čo dokázala aj v minulosti - porazila komunizmus, stála na čele zápasu s mečiarizmom, alebo platí druhá možnosť, že KDH sa už necíti ako samostatná alternatíva, ale bude vždy čakať na to, či niekto iný, kto alternatívou je, si KDH pribalí k sebe do batoha.“

V čom ste iný ako Pavol Hrušovský?

„Nechcem sa voči predsedovi KDH vymedzovať. Rešpektujem ho. Medzi nami nie je nič, čo by sa dalo nazvať osobný spor alebo animozita. Mám v sebe zakódovanú vieru v KDH ako v stranu, ktorá prijíma veľké historické výzvy. Zdá sa mi, že viera v toto je momentálne oslabená. Ja takúto vieru ponúkam.“

Štruktúry KDH aspoň podľa doterajších rozhodnutí Rady preferujú skôr Hrušovského. Ako to chcete zvrátiť vo svoj prospech?

„To, ako ste popísali situáciu, je pravda len do istej miery. Situácia je podstatne zložitejšia. V KDH už dozrieva myšlienka, aj keď je nepomenovaná členmi, že nejaká zmena by mala prísť. Zatiaľ sú pochybnosti o tom, či mám správnu zmenu predstavovať ja. Na mne je, aby som tieto pochybnosti rozptýlil. Mnohí kádeháci uznávajú moje kvality, ale zároveň si moju osobu stále spájajú s nejakým zápasom a bojom. Majú pocit, že Vladimír Palko na čele KDH, to je neustály konflikt. A tu mám pre nich jednu veľmi dobrú správu. Žiadny mocenský zápas v KDH nie je a nebude. To, čo robím, to nie je vnútrostranícky zápas. Bude to veľmi pokojné. Jednota strany sa určite obnoví. Asi si budeme musieť navzájom mnohé odpustiť. Aj ja sa asi budem musieť zmeniť.“

Hovoríte, že KDH cíti, že potrebuje zmenu, ale podľa viacerých informácií ju chce až na sneme o dva roky. Prečo je podľa vás potrebná už teraz?

„Toto je jediná možná chvíľa – začiatok volebného obdobia. Čas je vzácna vec. Na spore, ktorý vypukol, je dobré to, že vypukol až po voľbách.“

Niektorí uvažujú, že novým šéfom by mohol byť Ján Figeľ. V súboji s Hrušovským už raz neuspel. Aký by bol Figeľ líder?

„Je členom európskej komisie, preto sa o funkciu predsedu neuchádza. Má miesto v KDH, ktoré je nezastupiteľné. To, že je prvým eurokomisárom za Slovensko, je historický úspech KDH.“

V hnutí bol spor, či ísť do vlády so Smerom. Prečo je podľa vás zlý argument, že ak by vo vláde bolo KDH, nebol by problém s ÚPN, Špeciálnym súdom alebo ministrom Harabinom?

„Asi by tých problémov nebolo toľko tak rýchlo. Nejaký čas by sme to vedeli brzdiť, ale v zásade neverím, že by sa negatívne neprejavil fakt, čo súčasná vláda je. Toto je posledné veľké vzopätie generácie komunistických politikov. Neviem si predstaviť, že by si KDH dokázalo udržať tvár pri tomto pomere síl. Ak by sme boli silnejší a Smer slabší, viem si predstaviť, že by sa to dalo uhrať. Môžeme ísť do vlády aj so stranou, ktorá je ideovo opačná, ale keď máme dosť síl. Keď počujem výroky premiéra o Jánovi Langošovi, alebo sledujem zmeny v STV, tak sa mi zdá, že naša mentalita a táto mentalita by sa veľmi rýchlo zrazili. Postupne by sme nemali silu to zastaviť. Veď sme mali problém udržať v slušných medziach 8–percentné ANO.“

Vy hovoríte o ideách, iní v KDH o praktickej politike. Nehrozí KDH to, čo sa stalo s OKS, teda, že z neho zostane skupinka intelektuálov s možno dobrými ideami, ale neschopných ich presadiť?

„Nemyslím si to. KDH už veľké veci dosiahlo, pričom sa húževnato držalo svojich princípov. Prečo by ich nedosiahlo aj v budúcnosti, ak tomu bude veriť? Žijeme v dobe, keď mať jasný názor a postoj sa považuje takmer za neslušné, netolerantné. To je neduh modernej doby. KDH má byť strana, ktorá pomenúva veci a drží sa svojich názorov. Preto trošku stále ideme proti duchu doby. Tým stratíme to, že sa rýchlo nemôžeme stať veľkou dvadsaťpercentnou stranou. Osem percent máme istých a pri trochu vynaloženej námahe a rozumnej politike, môžeme dosahovať výsledok medzi desiatimi a pätnástimi percentami.“

Ako na vás reagujú nižšie štruktúry strany?

„Od volieb som mal veľa stretnutí. Bolo to veľmi zaujímavé a dozvedel som sa aj veci, ktoré ma prekvapili, aj keď som ich trochu tušil. Neboli všetky príjemné.“

Čo to znamená?

„Som známy tým, že pravdu považujem za dôležitú. Začala mi z tých stretnutí vychádzať aj pravda o mne a musel som sa ňou zaoberať. Zistil som, v čom je koreň veci a kedy môžem vo svojej kandidatúre uspieť. V zásade kádeháci uznávajú moje kvality, napríklad, keď je nejaký problém, zavelím ho riešiť. Niektorí váhali, či sa predtým viem s ľuďmi radiť a počúvať ich. Vnímajú to ako akýsi prejav mojej arogancie. Poviem to slovo skôr radšej ja, než by ste sa na to spýtali. Bolo to pre mňa veľmi nepríjemné zistenie.“

To ste zistili až teraz? Novinári vám otázku o arogancii kládli takmer v každom rozhovore.

„Trošku som to tušil. Radil som sa o tom s mojimi spolupracovníkmi. Povedal som im - priatelia, ale ujasnime si jednu vec - ja nie som arogantný, ja len tak vyzerám. Chyba nie je vo vysielači, ale v prijímači. Vtedy mi jeden z nich povedal - priateľu, na to zabudni. Máme ťa radi, si čestný, spravodlivý, obetavý, ale ty si arogantný. Tak som zistil, že áno, bol som arogantný. Mrzí ma to. Z toho logicky vyplýva, že s tým musím niečo urobiť. Problém nie je v obsahu, ale vo forme. Niežeby niekedy tvrdosť a arogancia neboli na mieste. Niekedy idete do sporu s ľuďmi, ktorí ničomu inému nerozumejú, len tvrdosti. Isté recidívy preto nevylučujem ani do budúcnosti. No ako metóda to nie je dobré.“

Úspešný líder politickej strany by mal byť podľa posledných výsledkov volieb populárny aj populistický. Vy ste skôr nepopulárny a intelektuálny. Ako to chcete zmeniť?

„Otázka dôveryhodnosti lídra je strašne dôležitá, ale netreba sa ňou nechať zahltiť. Za neprimeraný populizmus považujem to, keď niekto sľubuje veci, ktoré nemôže splniť. Ak pod populizmom myslíme robiť veci, ktoré ľudia s radosťou prijímajú, tak si nemyslím, že by som toho nebol schopný. Nie som zarytý intelektuál. Vo funkcii ministra vnútra ma ľudia v zásade brali a občas som prenikol aj do desiatky obľúbenosti, pričom tá je vyhradená takmer len pre predsedov strán. Až tak beznádejne to nevidím. Od volieb k voľbám získavam stále viac preferenčných hlasov. Sem-tam som si vravel, že je to až zázrak, kam som to v politike dotiahol pri forme, ktorú som niekedy volil. Stále verím, že rozhodujúca je viera v idey, teda makropolitika, ale zanedbával som mikropolitiku - malé témy a malé stretnutia s ľuďmi. Toto chcem zmeniť.“

Podľa kuloárnych informácií Smer volá KDH do vlády namiesto HZDS. Začuli ste takéto volanie?

„Neviem o tom. Z niektorých výrokov podpredsedu Čaploviča vyplýva, že sa možno pokúša takéto dojmy vyvolať. Neviem posúdiť nakoľko to je reálne.“

S Hrušovského poslancami by Smer a SNS mali väčšinu v parlamente. Myslíte si, že by táto časť KDH s nimi šla?

„S takýmto delením KDH na krídla som sa rozlúčil. Musí byť jedno KDH a aj bude.“

Pred snemom v roku 2000 odporučil Ján Čarnogurský Hrušovského za predsedu. Bude aj teraz dôležité, čo povie?

„Je zakladateľ. Uchádzam sa o podporu úplne všetkých členov KDH. Nie je mi ľahostajné, kto ma podporí, tým menej uňho. Určite vo vhodnom okamihu zaujme stanovisko. Je to človek, ktorý nám v tupých osemdesiatych rokoch ukázal, ako žiť dôstojne a v pravde. Za toto mu budeme vždy vďační, nech zaujme akékoľvek stanovisko.“

Bol za to, aby KDH išlo do vlády so Smerom. Nie je tým predurčené jeho odporúčanie?

„To sa dozvieme. Ja sa považujem za jeho žiaka. Mnohé politické názory som prebral od neho. To, že som si vytvoril aj niektoré odlišné, považujem tiež za prínos. Niekedy mám pocit, že verím v KDH viac ako on. Dúfam, že to neznie nepokorne.“

Pred snemom KDH v roku 2000 redaktori SME napísali, že súboj Hrušovského a Figeľa sa nevyznačuje ostrým politickým zápasom a je pravdepodobné, že aj po ňom obaja zostanú vo vedení strany. Tak sa aj stalo. Teraz je tu ostrý súboj. Ak Hrušovský zvíťazí, pre pokoj v strane vám ponúkne funkciu podpredsedu a delegáti vás podporia, prijmete ju?

„V lete sa mohlo zdať, že prebieha ostrý politický zápas, ale ja neohlasujem zápas, ohlasujem nový začiatok. Ak zmeny, tak pomalé a musí byť aj personálna kontinuita. Pavol Hrušovský by mal byť vo vedení KDH. V stanovách síce nemáme funkciu prvého podpredsedu, ale mal by byť podpredsedom. Nechcem hovoriť všetky mená, ktoré si vo vedení predstavujem, ale nemal by tam chýbať Daniel Lipšic.“

Keby vyhral Hrušovský a ponúkol by vám funkciu podpredsedu, prijali by ste ju?

„Politik nerozvíja úvahy o tom, čo v prípade, že neuspeje. Dnes je predčasné na toto odpovedať. Podstatné je, že zostávam v KDH a pracujem pre KDH.“

Keby ste boli predsedom KDH, ako by ste riešili problém s poslancom Gaburom? Spolupracuje s Petrom Tóthom, má zvláštne výroky aj asistentov.

„To musí riešiť súčasné vedenie. Ak by som bol predsedom, riešil by som to. Ak hovorím o sebe, že by som sa mal zmeniť, tak je celkom v poriadku, ak poviem, že zmeniť by sa mal aj kolega Gabura.“

Vízia Roberta Fica o usporiadaní politických strán do budúcnosti je, že budú dve veľké strany a možno SMK. Nehrozí KDH, že ju SDKÚ pohltí? Vo voľbách dosiahlo, na rozdiel od vás, pomerne veľký úspech.

“To, že veľkosť a počet strán sa dá manažovať, si niekedy myslel aj Vladimír Mečiar, pričom tej svojej pripisoval úlohu jednej veľkej strany. Život išiel iným smerom. Aj v prípade Smeru pôjde iným smerom. O KDH sa nebojím. Sedemnásť rokov tvrdej práce sa nestratí.“

Aký je dnes rozdiel medzi KDH a SDKÚ?

„Skôr by som hovoril o tom, aký by mal byť. SDKÚ je pravicovo-liberálna. KDH sa bude vždy venovať aj témam, ktorým sa iní nebudú chcieť venovať. Demografická kríza, udržanie národnej identity v EÚ, zachovávanie európskej identity v strete s islamom, ochrana rodiny. V ekonomickej a sociálnej oblasti predstavíme novú konzervatívnu solidaritu. KDH sa musí stať ekonomicky kompetentnou stranou, predseda musí byť hlavou ekonomického tímu strany. Aj preto kandidujem.“

Zmenu vášho imidžu asi nebude ľahké dosiahnuť. Využijete aj služby odborníkov? Mikuláš Dzurinda začal od určitého času pôsobiť až mediálne pretrénovane, akoby to s radami expertov prehnal.

„Samozrejme, že to nie je ľahké. Niektoré slová som dnes cedil cez zuby a išlo mi to ako v lete na saniach. Ale nemáte pocit, že keď už človek také slová vypovie, že čiastočnú zmenu urobil? Ja myslím, že áno. Som na prahu päťdesiatky a nešťastne si uvedomujem, že po obsahovej stránke musím zostať taký ako doteraz, ale v istom zmysle musím začať od začiatku. Budem skúmať, kde všade sa môžem priučiť, nič nevylučujem.“