Obaja podľa zverejnených dokumentov pred rokom 1989 spolupracovali s komunistickou tajnou službou. Wielgus pod tlakom médií a verejnosti spoluprácu nakoniec priznal a arcibiskupom sa nestal, Sokol vedomú spoluprácu odmieta a hovorí o štvavej kampani.
Spišský diecézny biskup František Tondra považuje Wielgusov prípad za vnútornú záležitosť poľskej cirkvi. "Ja sa do zväzkov nepozerám, takže neviem, čo v nich je, nebudem sa k tomu vyjadrovať," hovorí o registri zväzkov ŠtB, v ktorých je Sokol evidovaný ako agent.
Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik povedal, že nie je známy žiadny "relevantný" materiál, ktorý by dokazoval Sokolovu spoluprácu, preto platí "prezumpcia neviny". "Ak je niekde pán arcibiskup uvedený ako agent, tak to ešte neznamená, že to bola skutočne pravda a nie je preto dôvod, aby sme sa k tomu vyjadrovali."
K Sokolovmu prípadu sa odmietol vyjadriť aj úrad apoštolského nuncia Vatikánu na Slovensku.
Biskupská konferencia v roku 2005 vydala k sprístupňovaniu zväzkov ŠtB Ústavom pamäti národa aj oficiálne stanovisko. Pripustila, že niektorí duchovní spolupracovali s ŠtB, čo označila za odsúdeniahodné. Zároveň kritizovala médiá, že zverejňujú mená spolupracujúcich kňazov, ale nehovoria o príslušníkoch, ktorí spoluprácu organizovali.
Novinárka Terézia Kolková, ktorá pôsobí vo Vatikáne, hovorí, že Svätá stolica jednotlivé prípady spolupráce duchovných s tajnou políciou neskúma.
"Pre Vatikán je rozhodujúce stanovisko príslušnej biskupskej konferencie. V Poľsku sa tomu konferencia venovala, jej historická komisia prípad študovala
a vydala vyhlásenie, podľa ktorého arcibiskup naozaj spolupracoval. U nás sa nič také nestalo," hovorí.
Miroslav Lehký z Ústavu pamäti národa tvrdí, že ak ŠtB niekoho povýšila na agenta, mala už pre neho pripravené konkrétne úlohy. Záujem bol podľa neho najmä o kňazov v "určitom hierarchickom postavení".
V 80. rokoch sa podľa neho v istom kvartálnom hodnotení pôsobenia kňazov píše, že "za Západoslovenský kraj máme viac ako 90 spolupracovníkov, ktorí spolupracujú skvele, niektorí už 10 - 15 rokov".
Fakty o spolupráci arcibiskupa Sokola s ŠtB sa podľa Lehkého ešte môžu objaviť. "Spisy sa zakladali aj na sledované objekty a v nich sú často aj kópie správ a hlásení agentov." Študovať spisy je podľa neho veľmi časovo náročná práca. "My sme ešte len na začiatku."
