BRATISLAVA. Ústavný súd je oddnes len so štyrmi namiesto trinástich sudcov. Ocitol sa tak v krízovom režime, čo znamená, že bude fungovať len s jedným senátom. Plénum, ktoré musí mať aspoň sedem sudcov, nebude fungovať.
Ústavný súd tak istý čas nebude môcť rozhodovať o súlade právnych predpisov, o volebných sťažnostiach. Nebude môcť rozhodovať ani o trestnom stíhaní alebo väzbe sudcov. Oddnes ho dočasne povedie vekovo najstarší sudca Juraj Horváth. Jediný senát bude pôsobiť pod vedením Ľubomíra Dobríka.
Za súčasný stav sú zodpovední poslanci tohto, ale aj minulého volebného obdobia. Od mája 2004 neboli schopní zvoliť dostatočný počet kandidátov, z ktorých by mohol prezident vybrať nových sudcov.
Hovorca hlavy štátu Marek Trubač hovorí, že prezident väčšinu zo zvolených kandidátov pozná. Výber by to teda mohlo urýchliť. Gašparovič kritizuje, že voľba sa príliš spolitizovala. Aj preto si je vedomý, že nech vyberie kohokoľvek, vznesie sa proti nemu kritika z opozície aj koalície.
Poslanci priznávajú zodpovednosť
Zodpovednosť za súčasný stav súdu si poslanci priznávajú. Príčiny však vidí koalícia s opozíciou rôzne. Opoziční politici hovoria o tom, že začali prevládať politické kritériá pred odbornými. „Nie vždy boli zvolení kvalitní kandidáti, ale tí najslabší,“ povedal Daniel Lipšic (KDH).
Koalícia to takto nevníma. Jana Laššáková (Smer) hovorí o zlyhaní nových poslancov pri hlasovaní. Vraj technicky nezvládli voľbu. Katarína Tóthová (HZDS) zase hovorí, že problém je v komunikácii. „Nebola snaha počúvať druhého, ktorý má argumenty za toho–ktorého kandidáta.“ Čakalo sa vraj, kým sa nájde vhodný kandidát pre opozíciu aj koalíciu.
Peter Miššík (SDKÚ) však hovorí, že vina je najmä na strane súčasnej koalície. Dôkazom je decembrové hlasovanie, keď sabotovala voľbu druhého kandidáta. Vďaka tomu môže opäť kandidovať bývalý ústavný sudca Tibor Šafárik, ktorého senát odobril Mečiarove amnestie v kauze únosu Michala Kováča ml. Aj preto Miššík chce, aby opozícia hlasovanie 30. januára bojkotovala.
Opozícia možno nebude hlasovať
Opozícia o tom ešte nerokovala a je otázne, či sa dohodne. „Ak sa na tajnom hlasovaní nezúčastníme, tak výsledok je jasný. Keď budeme hlasovať, výsledok môže byť rôzny,“ povedal Gábor Gál (SMK).
Už aj predchádzajúce voľby ukázali, že pri tajnom hlasovaní neplatia žiadne koaličné dohody.
Namiesto Šafárika by tak mohla vyhrať jeho protikandidátka Vlasta Kunová.
Viacerí koaliční poslanci sa totiž vyjadrili, že aj ona patrí medzi kvalitných kandidátov.
Kandidátina sudcov Poslanci musia prezidentovi predložiť 18 kandidátov, z ktorých on vyberie deviatich sudcov. Poradie, v akom boli zvolení:
máj 2004
Tibor Kubík (sudca krajského súdu), Ivetta Marušáková (sudkyňa Najvyššieho súdu), Darina Ličková (sudkyňa Najvyššieho súdu, vlani sa vzdala kandidatúry)
október 2006
Peter Brňák (exposlanec HZDS, sudca Najvyššieho súdu), Miloslava Čutková (právnička, členka volebných komisií za HZDS), Alexander Fuchs (advokát, poradca Ústavného súdu), Ľudmila Gajdošíková (ústavná sudkyňa), Štefan Harabin (minister spravodlivosti), Sergej Kohut (sudca Najvyššieho súdu), Milan Ľalík (bývalý sudca Najvyššieho súdu, šéf sekcie civilného práva rezortu spravodlivosti), Lajos Mészáros (ústavný sudca), Marianna Mochnáčová (advokátka), Ladislav Orosz (poradca Ústavného súdu), Želmíra Šebová (sudkyňa okresného súdu), Mária Trubanová (advokátka, poradkyňa Ústavného súdu), Peter Vojčík (vysokoškolský pedagóg)
december 2006
Rudolf Tkáčik (advokát)
Poslanci ich nezvolili
Milan Čič, Peter Kresák, Juraj Babjak, Eduard Bárány, Alexander Bröstl, Štefan Ogurčák, Ján Drgonec, Ján Cuper, Štefan Minárik
