Byť zdravý a dobre sa cítiť je v móde. Slovo wellness ešte pred niekoľkými rokmi nikto nepoznal, dnes sa používa bežne. Prvým pilierom zdravého spôsobu života je strava. Napokon, názov jednej z televíznych reality show, to hovorí jednoznačne - ste to, čo jete.Mnohí ľudia premýšľajú nad tým, čo si oblečú, je im však jedno, čo zjedia. A pritom zlý výber šiat nám nespôsobí priberanie, zdravotné problémy ani infarkt. To všetko si však môžeme privodiť dlhodobým nesprávnym stravovaním. Ak sa ale rozhodneme, že budeme jesť zdravo, čaká nás ťažká úloha - vybrať si stravovací režim.
Je nezmyselné uvažovať o diétach, aké si mnohí naordinujú pri chudnutí, napríklad dva týždne jesť iba tukožravú kapustovú polievku. Dobrý stravovací program je dlhodobý, môže trvať aj navždy.
Čo je nezmysel?
Vo fáze "prieskumu terénu" zákonite narazíme na spôsoby stravovania, ktoré o sebe vyhlasujú, že fungujú trvalo.
Vegeteriánstvo, vegánstvo, vitariánstvo, frutariánstvo, makrobiotika či stravovanie podľa ajurvédy sú striktné výživové programy, ktoré majú oddaných stúpencov. Tí na ne nenechajú dopustiť, tvrdiac, že je to kľúč k dlhému zdravému a spokojnému životu, že sa s nimi dajú liečiť nádorové ochorenia a podobne.
Veľmi zjednodušene povedané - vegetariánstvo odmieta mäso, ale akceptuje vajcia a mliečne výrobky (to je takzvané lakto-ovo vegetariánstvo), niektorí vegetariáni vajcia odmietajú, ale mliečne výrobky nie. Vegáni nezjedia nič, čo pochádza zo zvierat. Vitariáni zasa nič tepelne neupravujú a sú spravidla vegáni.
Frutariáni jedia len ovocie, semená a orechy. Makrobiotika je zložitá náuka vychádzajúca z dopĺňania potravín na princípe jin a jang - jedny potraviny musia byť vyvážené druhými. Strava podľa ajurvédy je ešte komplikovanejšia - pozná tri osobnostné skupiny, podľa ktorých sa dolaďuje výživa.
Čo na takéto programy hovoria lekári? "O takéto veci sa nezaujímam, lebo z lekárskeho hľadiska sú to nezmysly," povedal nám do telefónu internista a ukončil debatu.
Zoberme na milosť mäso
Dietologička MUDr. Eva Smišková považuje za najuniverzálnejší a najzdravší spôsob stravovania semivegetariánstvo, teda vegetariánstvo, ktoré pripúšťa hydinu a ryby, ale aj vajcia a mliečne výrobky.
Makrobiotika je podľa nej v našich podmienkach veľmi náročný stravovací režim. "Vyžaduje si veľa odborných vedomostí, aby si človek nepoškodil. Za celú svoju lekársku prax som nestretla človeka, ktorý by sa pri nej cítil zdravý. Mala som pacientku, ktorá praktizovala makrobiotiku, mala ju naštudovanú, ale malo to háčik - stále bola chorá, cítila sa zle. Mala tráviace ťažkosti, pribrala, ale nebola ochotná pripustiť si, že príčinou by mohol byť jej spôsob stravovania."
Podľa Evy Smiškovej sa nedá šablónovito predpísať - "jedzte toto a budete zdraví", pretože jedlo je individuálna záležitosť. To, čo jednému pomôže, môže druhého zabiť.
"Chodí ku mne jedna menšia korpulentná pani. Dostala cukrovku, mala aj ťažkosti s tlakom, chrbtom a trávením. Lekár jej v dobrej viere odporučil výživový smer podobný makrobiotike. Takmer z neho zomrela. Ešte viac pribrala, spomalila sa jej štítna žľaza, mala silné kŕče. Napokon sa ukázalo, že má alergiu na lepok. Dostala aj alergiu na mlieko, takže teraz hľadáme cestu, ako z toho von."
A čo hovorí lekárka na vegánstvo? "Ak ho človek chce praktizovať zodpovedne a bez rizika, musí byť veľmi študovaný. Nie je ľahké docieliť, aby pri výlučne rastlinnej strave nechýbali bielkoviny, vitamíny B12, A, D, železo, vápnik. Vláknina je prospešná, ale keď jej je príliš veľa, zabraňuje vstrebaniu niektorých výživných látok."
Nie sme v trópoch
Vitariánstvo - teda jedenie výlučne surových plodov, či frutariánstvo zamerané len na ovocie, plody a orechy, má podľa Evy Smiškovej opodstatnenie len v trópoch a subtrópoch, kde je veľký výber plodov, ľudia tam žijú v teplom prostredí a nepotrebujú toľko energie, aby sa zahriali. "Mala som však pacientku, ktorá sa takto rozhodla riešiť problém aktívneho zápalového reumatického ochorenia - bez iných liekov. Môžem povedať, že úspešne, zápalové parametre poklesli, postupovanie choroby sa zastavilo a pacientka netrpela žiadnymi nedostatkami, merateľnými dostupnými metódami. Myslím si však, že to bol ojedinelý prípad."
Sme mäsožravci alebo bylinožravci?
Častým argumentom extrémnych vegetariánov je, že človek nie je od prírody mäsožravec.
"Ak by to bolo takto, nemohli by existovať poruchy z nedostatku železa, zinku, medi, bielkovín," hovorí Eva Smišková. Takýto problém sa pri bylinožravých zvieratách vôbec nevyskytuje, na druhej strane, mäsožravce ich mať môžu. Bylinožravce navyše vôbec nie sú schopné stráviť mäso.
"Ľudia majú v skutočnosti bližšie k mäsožravcom," tvrdí americká publicistka a spisovateľka Sally Fallon. "Majú jednoduchý žalúdok, nedokážu spracovať celulózu a majú tráviaci trakt, ktorý má 5-násobnú dĺžku tela, zatiaľ čo bylinožravce majú 25- až 30-násobne dlhší tráviaci trakt, ako je dĺžka ich tela."
Pestrá strava
"Človek je odjakživa všežravec," hovorí MUDr. Andrej Zachar, internista, ktorý sa zaoberá kardiológiou a intenzívnou medicínou. Vegánstvo, rovnako ako stravu založenú na mäse považuje za neprirodzený spôsob stravovania. Zdravý človek by sa mal stravovať pestro, strava by mala obsahovať všetky zložky, o ktorých sa môžeme dočítať kdekoľvek v populárnych časopisoch. Dobré je jesť niekoľkokrát denne v malých množstvách, aby sme neboli ani príliš naplnení, ani hladní.
"Centrum v mozgu totiž kontroluje, či je prísun potravy dostatočný. Ak je nedostatočný, pripravuje sa na horšie časy a ukladá tuk z toho, čo má. Potom sa človek sťažuje, že priberá aj z vody. Okrem toho, hlad je stres - stres, to nie sú iba nervy v zamestnaní. Podstatnou súčasťou zdravého stravovania je pitný režim."
Hladovka
Svojich verných zástancov má aj niekoľkotýždňová hladovka, pri ktorej sa pijú len tekutiny. Pôst poznajú všetky kultúry. Pomocou neho sa dajú údajne liečiť aj niektoré ochorenia. Lekári však s tým nesúhlasia a varujú, že hladovka je pre organizmus extrémny stres. Pri hladovke môže nastať rozladenie imunitného systému, žliaz a metabolických procesov. Svaly začnú "jesť" samy seba.
Pozor na deti
Bigotnými stravovacími metódami môžu najviac trpieť deti, preto je pri ich výžive veľmi nezodpovedné vylúčiť živočíšne tuky. "Vegánske deti majú zväčša nižšiu pôrodnú hmotnosť a častejšie sa rodia s poruchami reprodukčnej sústavy. Vegánstvo nemôže byť trvalo udržateľné po viacero generácií, pretože každá nasledujúca generácia vegánov sa stáva slabšou a menej plodnou. To je dôvod, prečo sa aj medzi budhistami vegánstvo praktizuje iba v celibáte," píše Sally Fallon. To, že vegánske deti sú menšie a oneskorené vo vývoji, dokazujú mnohé výskumy.
Nešokovať organizmus
Vegetariánstvo či vegánstvo je v mnohých prípadoch skôr etická záležitosť (súcit so zvieratami) ako prostriedok zdravej výživy. Každého treba preto nechať, aby si vybral cestu, ale ostražitosť je namieste.
A čo platí pre nás ostatných, ktorí si chceme ušiť optimálny stravovací systém "na mieru"? Študovať, radiť sa, vyskúšať niekoľko spôsobov a hlavne byť trpezlivý. "Lieky pôsobia takmer okamžite, vitamíny a doplnky pozvoľne, zmena stravovania sa prejaví niekedy aj o niekoľko mesiacov," hovorí Eva Smišková. Zmena by nikdy nemala byť radikálna, ale pomalá s postupným zaraďovaním nových prvkov. Aby sme organizmus nešokovali a pripravili tráviaci systém na zmenu. To, či je zmena pre nás prospešná, sa však dozvieme až o 9 - 12 mesiacov.
