BRATISLAVA. Ministerstvo spravodlivosti neplánuje meniť zákon o slobodnom prístupe k informáciám. A to ani napriek pokusu poslankyne Smeru Edity Angyalovej, oklieštiť v parlamente infozákon cez úplne iný zákon – o reklame.
Poslankyňa navrhovala, aby úradník mohol žiadosť o informácie zamietnuť, ak bude „zjavne nerozumná“. Odvolávala sa na prípad Daňového riaditeľstva, ktoré v posledných mesiacoch zavalila tisíckami žiadostí jedna spoločnosť. „Vybavovaním týchto žiadostí sa v posledných týždňoch zaoberali desiatky zamestnancov a bol ohrozený chod odboru služieb pre verejnosť,“ povedala hovorkyňa úradu Adriana Plešková.
Podpredseda parlamentu Miroslav Číž zo Smeru zase hovoril o nebezpečných tendenciách vracať si cez infozákon rôzne príkoria, napríklad medzi bývalými a súčasnými starostami.
Infozákon sa nepáči ani ďalším úradom. Denisa Holúbeková z Krajského úradu v Bratislave hovorí, že súčasné znenie umožňuje zneužívať infozákon na znefunkčňovanie a šikanovanie úradov. Ako príklad spomenula žiadosti o faktúry za dodávky toaletného papiera za niekoľko rokov dozadu.
Hovorkyňa Úradu na ochranu osobných údajov Libuša Staňová hovorí o negatívnych skúsenostiach pri žiadostiach o zoznamy telefónov pracovníkov a účtov za volania.
Aktivista: Úradníkov treba kontrolovať
Martin Daňo z občianskeho združenia Daňova reforma a spoločenský rozvoj hovorí, že tisícky žiadostí, ktorými Daňové riaditeľstvo zavalujú, majú opodstatnenie. Vieme o desiatkach prípadov, keď daňové úrady postupovali nezákonne a rozhodnutia zverejníme, tvrdí.
„Prečo má napríklad Daňový úrad Žilina I. vždy trojnásobne vyšší účet za telefóny ako iné úrady? Ako to, že zamestnanci Daňového riaditeľstva si cez pracovný čas podávajú na internete súkromné inzeráty, jeden predáva koňa, iná hľadá modelingovú agentúru a potom nestíhajú uzatvárať daňové kontroly,“ pýta sa.
Daňové riaditeľstvo argumentuje, že pracovníci nestíhajú, lebo sa zaoberajú tisíckami žiadostí o informácie, ktoré nemajú podstatné využitie.
Netreba nič „vytvárať“
Ministerstvo spravodlivosti nemá v legislatívnom pláne novelu infozákona, povedal hovorca ministerstva Michal Jurči. Na webovej stránke ministerstva je stále aj právna analýza, ktorá obmedzenie infozákona neodporúča. Správu dal vypracovať bývalý minister Daniel Lipšic z KDH. V rozbore sa konštatuje, že obmedziť informácie z dôvodu zaťaženia úradníkov by bolo v rozpore s ústavným právom na ne.
Správa spomína aj situáciu, keď si sprístupnenie informácií vyžaduje veľké úsilie. Povinné osoby by vtedy mali zisťovať, či informácie úrad má. „Ak žiadateľ žiada informáciu, ktorú povinná osoba nemá k dispozícii, nie je povinná ju „vytvárať“ a môže žiadosť zamietnuť,“ píše sa v správe.
V pôvodnej verzii správy bol chybne uvedený názov úradu, ktorého hovorcom je Libuša Staňová: správny názov je Úrad na ochranu osobných údajov. Opravené 9. 2. 2007 o 15.24 h.
