BRATISLAVA. Arcibiskup bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Ján Sokol sa zhováral s ŠtB nielen o kňazovi Mariánovi Pracharovi.
Nové dokumenty z českého archívu ukazujú, že v roku 1987 a 1988 informoval aj o oficiálnych záležitostiach cirkvi. Napríklad, kto bude navrhnutý na vymenovanie za biskupa, kedy prebehne vysvätenie. Informoval aj o návšteve delegácie z Vatikánu na Slovensku, ale aj o svojej ceste vo Vatikáne z novembra 1988.
„Prameň špirituál“
Informácie mal podávať ešte ako kandidát tajnej spolupráce a ŠtB ho nazývala „prameň špirituál“, čo bolo aj jeho krycie meno.
V takzvaných denných situačných správach určených pre X. správu boja proti vnútornému nepriateľovi sa používa formulácia, ako keby Špirituál bol niekto iný ako Sokol. Napríklad správa o ceste vo Vatikáne sa začína „špirituál v styku s biskupom trnavskej arcidiecézy Jánom Sokolom...“.
Patrik Košický z Ústavu pamäti národa hovorí, že takáto formulácia nie je výnimkou. „Išlo o istý druh konšpirácie.“ Iný Špirituál ako Sokol totiž v tom čase neexistoval.
Mohol pomlčať
Informácie, ktoré Sokol poskytoval, sa týkali väčšinou oficiálnych záležitostí, ktoré si ŠtB mohla overiť aj z iných prameňov. V správe o ceste vo Vatikáne sa však píše, že informoval aj o stretnutí s emigrantom Milanom Bubákom.
„Ešte v ČSSR vstúpil do ilegálnej rehole verbistov,“ píše sa v správe.
Bubák, ktorý je dnes riaditeľom Univerzitného pastoračného centra, sa k tomu nechcel vyjadriť.
Vo Vatikáne sa Sokol zaujímal aj o to, aké postavenie tam mal vtedy ešte biskup Ján Korec. Dozvedel sa, že môže iba vysväcovať kňazov a jeho nadriadeným je on sám - Sokol.
„Tu ide o vyťaženie po zahraničnej ceste. Prešli tým mnohí ľudia, ktorí vycestovali. Každý súdny človek vie posúdiť, či bolo potrebné zachádzať do takých detailov, alebo nebolo a podľa toho to treba posudzovať,“ povedal Košický.
Pod jednou správou je napísané, že pochádza od prevereného prameňa. „To je prameň, ktorému dôverovali, zdroj si mohli predtým z rôznych iných strán preveriť,“ povedal Košický.
Informácie od Sokola hodnotil analyticko-informačný odbor, ktorý sa rozhodoval, či ich poskytne ďalej, alebo nie. Tieto išli na federálnu úroveň.
Biskupi: Je to na ňom
V Prešove včera a dnes zasadá Konferencia biskupov Slovenska. K Sokolovi sa však biskupi nechceli vyjadriť.
Predseda KBS František Tondra v sobotu v rozhovore pre SME povedal, že je to otázka Sokolovho svedomia. Minulosť kňaza podľa neho posúdi Pán Boh.
Hovorca Jozef Kováčik povedal, že biskupi sa už k spolupráci duchovných s ŠtB vyjadrili vo februári 2005. Vtedy vyhlásili, že je na každom biskupovi, ako sa vo svojej diecéze so svojimi kňazmi - spolupracovníkmi vyrovná. Niektorí ich preložili, iní sa s nimi len rozprávali.
„K aktuálnym dokumentom sa môže kompetentne vyjadriť iba sám arcibiskup, ktorý zo zdravotných dôvodov nie je prítomný.“
Chcú interpretovať históriu
V Česku aj Poľsku vznikajú na skúmanie takejto situácie špeciálne komisie. Slovenskí biskupi sa tiež zaoberajú vznikom rady, ktorá by mala interpretovať historické otázky. Hovorca Jozef Kováčik povedal, že jej podoba je stále otvorená a biskupi o tom rozhodnú dnes.
Arcibiskup nové dokumenty nekomentuje. „My už tieto dokumenty máme. Keďže sa v nich nachádza niekoľko skutočností, ktoré sú pre nás nové, snažíme sa ich v súčasnosti analyzovať,“ povedal tajomník arcibiskupského úradu Tibor Hajdu. Potrebuje „pár dní“ na ich analýzu. Sokol je už niekoľko týždňov práceneschopný. Čo konkrétne mu je, úrad tají.
Podľa vzoru Wielgusa?
S tajnou políciou v minulosti spolupracoval aj varšavský biskup Wielgus. Po tom, čo špeciálna komisia jeho spoluprácu potvrdila, ho nevymenovali za arcibiskupa.
V prejave povedal, že bolo chybou, keď zišiel z cesty a dal sa dokopy s ŠtB. Za druhú chybu označil to, že to teraz popieral.
Slovenskí biskupi nemôžu Sokola z funkcie nijako odvolať. Je to v kompetencii Vatikánu. Tondra povedal, že nuncius situáciu na Slovensku podrobne sleduje.
V októbri 2008 bude mať Ján Sokol 75 rokov a bude musieť svoju funkciu ponúknuť Vatikánu.
Nové informácie o Sokolovej spolupráci
marec 1987
Prameň „špirituál“ informoval, že po návšteve pápežského nuncia Francesca Colausuoneho vo februári t. r. v ČSSR, ako i po návrate biskupa Gábriša z nemocnice, sa medzi rím. kat. duchovnými rozšírila informácia, že na podnet Colausuoneho mali po jeho odchode zaslať biskupi Pásztor a Gábriš kardinálovi Tomáškovi do Prahy kandidátky troch duchovných z diecézy na funkcie biskupov. Za Nitru boli navrhnutí riaditeľ bú v Nitre Dr. Ladislav Belas, správca katedrály Nitra - hrad Dr. Viktor Rašovec a gen. vikár nitrianskej diecézy Dr. Jozef Vrablec. Za trnavskú arcidiecézu boli navrhnutí duchovní Jozef Slamka z Trnavy, Ján Sokol zo Serede, Ignác Kramár z Paty a navyše gen. vikár trnavskej arcidiecézy Ján Čížik.
Správa pochádza od prevereného prameňa.
Opatrenia: Zisťovať poznatky o ďalších možných kandidátoch na biskupov...
Kpt. Wendl Albert
máj 1988
Prostredníctvom prameňa „špirituál“ bolo zistené, že 30. 4. 1988 pricestovala do Trnavy delegácia Vatikánu v zložení arcibiskup Francesco Colausuone a diplomat John Bukovský. Delegácia dňa 1. 5. 1988 v sprievode dočasného administrátora trnavskej arcidiecézy Jána Sokola navštívila sídelného biskupa nitrianskej diecézy ThDr. Jána Pásztora...
Podľa prameňa „špirituál“ dňa 2. 5. 1988 delegáciu prijal na SVPVC s. Mačovský. Vo večerných hodinách delegáciu v Prahe prijal kardinál Tomášek. Počas rozhovorov bolo dohodnuté, že k slávnostnej konsekrácii (uvedenia do funkcie) dôjde 11. 6. 1988 v Prahe, pričom vysviacku vykonajú kardinál Tomášek, arcibiskup Colausuone a zatiaľ neurčený tretí biskup. V Trnave bude konsekrácia 12. 6. 1988, pričom Sokola vysvätia Colausuone, Pásztor a Feranec alebo niekto z ČSR. Po návrate delegácie je už všetkým zainteresovaným jasné, že v dohľadnom čase dôjde k vysviacke biskupov a zo strany veriacich je možné očakávať rôzne prejavy dôvery a nadšenia predovšetkým na púti v Šaštíne dňa 22. 5. 1988.
Opatrenia: Zisťovať ohlasy medzi duchovnými na pobyt vatikánskej delegácie a na vysviacku Sokola
Mjr. JUDr. Rudolf Mizera
december 1988
Prameň „špirituál“ v styku s biskupom trnavskej arcidiecézy Jánom Sokolom zistil, že tento sa zúčastnil na Konferencii biskupov združených v komisii, zaoberajúcej sa úlohou a podielom rodiny na výchove veriacich a mládeže. Konferencia sa konala 7. - 8. novembra 1988 vo Vatikáne. Sokol vo svojom diskusnom príspevku zvýraznil, že v ČSSR problémy vznikajú skôr z nadbytku, respektíve zhýčkanosti detí a z toho vyplývajúceho zlého postoja k rodičom. Dňa 9. 11. 1988 sa zúčastnil na audiencii u pápeža Jána Pavla II., kde boli prítomní arcibiskup Colasuone Francesco, pápežov osobný tajomník a bližšie neurčená osoba. Pápež sa zaujímal o život veriacich v ČSSR, bolo vidieť, že je informovaný pravdivo.
Sokol v styku s bývalým profesorom saleziánskeho inštitútu vo Vatikáne Štefanom Šilharom a pracovníkom kongreg. pre prop. viery Zlatňanským obom položil otázku, aké postavenie vo Vatikáne má nelegálna cirkev, konkrétne biskup Korec Ján. Odpovedali, že síce Korec je biskupom Vatikánom uznaným, avšak nemá žiadnu jurisdikciu, t. j. je podriadeným sídelnému biskupovi, v tomto prípade Sokolovi. Vo Vatikáne nerozdeľujú cirkev na legálnu a nelegálnu. Korec je biskupom titulárnym a otázka štát. súhlasu z hľadiska Vatikánu nie je dôležitá, pretože i tak nemá diecézu. Jediné, čo môže robiť, je vysväcovať kňazov.
Sokol sa prostredníctvom Šilhara stretol so svojím bývalým kaplanom Milanom Bubákom, ktorý v septembri emigroval do Talianska spolu s niekoľkonásobným uchádzačom o štúdium teológie Bartolomejom Kubíkom. Bubák sa mu ospravedlnil, že opustil farnosť, ale že celý život cítil poslanie stať sa misionárom a ešte v ČSSR vstúpil ilegálne do rehole verbistov, kde ho získal Jozef Škoda, duchovný na odpočinku.
Sokol na požiadanie rádia Vatikán poskytol interview, v ktorom sa zameral na biskupskú konferenciu o rodine... Rozhovor s ním vykonal bližšie neustanovený pracovník rádia.
Opatrenie: Cestou agentúry sprostredkovať kontakt Sokola s „biskupom“ Korcom a tak mapovať jeho názory, snažiť sa ovplyvniť jeho konanie a názory v náš prospech, pretože je predpoklad, že Sokol mu bude chcieť po rozhovore vo Vatikáne dať najavo svoju nadradenosť.
Mjr. JUDr. Rudolf Mizera
| (kliknite pre zobrazenie väčšieho obrázku) |
Sokol a ŠtB
Arcibiskup Ján Sokol sa narodil v roku 1933. V roku 1963 naňho ŠtB zaviedla takzvaný signálny zväzok, aký viedla na ľudí podozrivých z trestnej činnosti, a na kňazov bežne. V roku 1972 zaviedla nový zväzok - kandidáta tajnej spolupráce, kde Sokolovi pridelila krycie meno Špirituál.
V roku 1983 mal Sokol vážnu dopravnú nehodu, pri ktorej zomrela kuchárka z jeho fary. O niekoľko mesiacov na to - v roku 1984 – ŠtB zrušila jeho signálny zväzok a viedla ho už len ako kandidáta tajnej spolupráce.
Dopravné nehody boli často dôvodom na vydieranie kňazov, Sokol však popiera, že by ho pre nehodu ŠtB kontaktovala. V archíve ministerstva vnútra o nehode nie je ani zmienka, hoci o menej vážnej nehode, ktorú mal ešte v roku 1973, záznam je.
Ako kandidáta viedla ŠtB Sokola až do roku 1989. Ide o nezvyčajne dlhý čas, pretože ak niekto odmietal spolupracovať, zväzok obvykle uložila po niekoľkých mesiacoch do archívu, a ak súhlasil, preregistrovala ho na agenta.
Sokol sa stal agentom až v roku 1989, krátko predtým, ako sa stal arcibiskupom. Vždy odmietal, že by s ŠtB spolupracoval, tvrdil, že podpísal „len taký papierik“, že nebude porušovať žiadne zákony.
Pred rokom našiel Ústav pamäti národa v spise kňaza Mariána Prachara záznam, ktorý eštebák spísal po stretnutí so Sokolom. Ten informoval, aby Prachara preložili na faru, kde bude mať viac roboty a neodoberali mu súhlas.
V januári zvolali cirkevný historik Jozef Haľko a tajomník arcibiskupského úradu Tibor Hajdu tlačovú konferenciu, na ktorej sa pokúsili Sokola obhájiť. Predložili dokumenty z obdobia, kým ho nepreregistrovali na agenta, ktoré vraj ukazujú, že bol pre štát nepohodlný. Sokol sa mal vyjadriť o 15 dní, ale podľa Hajdu je stále práceneschopný.
(mož)
