Aj na Slovensku sa už používa metóda, ktorú poznali austrálski Aborigéni pred viac ako tisícimi rokmi - terapia larvami. Znie to nechutne, ale pomáha to. Stručne povedané - na ranu, ktorá sa nehojí, sa na 72 hodín nasadia mušie larvy v špeciálnych biovrecúškach. Ak ich je dosť, v priebehu niekoľkých dní oberú odumreté tkanivo a živého sa ani nedotknú. Pracujú s mikrochirurgickou presnosťou. Ale nielen to, zároveň vylučujú látky, ktoré likvidujú mikróby a napomáhajú hojeniu rany. Tie nepekné organizmy teda nielenže zbavia ranu odumretého tkaniva, ale majú aj antibiotický účinok. Obyčajná lesklá mucha - bzučivka zelená - sa stáva hrdinkou medicíny, aby zachránila zlú povesť, ktorú hmyz má.

Jedným zo štyroch pracovísk, kde robia terapiu sterilnými larvami, je aj Nemocnica s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši (ďalšie sú v Bratislave, Malackách a Svidníku).

Larvy sú spojenci

Katarína Kôrová zo Štrby pracuje ako predavačka. Už desať rokov má na predkoleniach veľké nehojace sa rany. Vznikli z kŕčových žíl, nie je to vraj nič neobvyklé.

"Dozvedela som sa, že existuje liečba larvami a po dlhšom pátraní som zistila, že to robia v Mikuláši. Ktovie, prečo je tak málo informácií o tomto spôsobe liečenia. Zavolala som do nemocnice a o dva dni som už nastúpila na liečbu."

Obvyklé reakcie na liečbu larvami sú - nikdy, radšej by som zomrel, larvy by som v tele nezniesol. Katarína Kôrová sa tomu iba smeje - ľudia by hovorili inak, keby museli žiť desať rokov s otvorenými ranami, veľkými ako dlaň. "Už som bola ako zdravotná sestra, trikrát za deň som si ich musela preväzovať. Mastičky však nepomáhali. A ako to páchlo! Potom som išla na liečbu larvami a vtedy prišla prudká zmena - zrazu ma nič nebolelo, nepálilo, začalo sa to zlepšovať. Cítim, ako sa červíky hmýria, štipkajú a robia si svoju prácu. Ale nie je mi to odporné. Sú to moji spojenci. Kto má podobný problém, odporúčam. Nebolí to, nie je to nepríjemné. Cyklus trvá sedemdesiatdva hodín, onedlho pôjdem domov."

Aj vojaci vo vojne

Iniciátorom larvoterapie v Liptovskom Mikuláši je primár chirurgického oddelenia MUDr. Ján Drobčo. "Niekedy po revolúcii som sa dostal na kongres do Viedne, kde sa preberalo hojenie rán. Prvýkrát nám prednášali ľudia zo Západu. Bol tam aj profesor z britského Cambridge, ktorý dlhé roky strávil v Afrike a tam sa naučil larvoterapiu. V Cambridge potom pokračoval vo výskumoch, pestoval larvy a ponúkal nám, že nám ich pošle, ak budeme chcieť. Dozvedeli sme sa, že aj americkí vojaci na africkom fronte za druhej svetovej vojny boli vedení k tomu, aby si v prípade zranenia vedeli urobiť improvizovanú larválnu terapiu, ktorá im mohla pomôcť prežiť. Vtedy ma to zaujalo, prebehli však asi tri päťročnice, kým som sa rozhodol, že túto myšlienku zrealizujem, pretože niečo podobné už robili v Bratislave."

Larvy nemajú školu

Pionierom terapie sterilnými larvami na Slovensku bola 1. chirurgická klinika Fakultnej nemocnice na Mickiewiczovej ulici v Bratislave, ktorá na tomto programe spolupracuje so Slovenskou akadémiou vied. Na pracovisku SAV v Malackách pestujú v prísne sterilných podmienkach larvy bzučivky zelenej, ktoré posielajú na miesto určenia rýchlym kuriérom. Táto alternatívna liečba má podporu Európskeho sociálneho fondu.

"Treba povedať, že larválna terapia je len doplnok komplexnej liečby, ktorú poskytujeme pacientom. Larvy nám pomáhajú v prípadoch, keď zlyhá ambulantná liečba, ony však nemajú lekársku fakultu, pacienta liečime my. Nerobíme to masovo, larvoterapiu podstupuje asi jeden pacient za týždeň. Či si niekedy neotvorím súkromnú prax, orientovanú na toto? Naozaj nie, som chirurg. Ale takisto som povinný pomôcť pacientovi najlepšie, ako viem," hovorí MUDr. Drobčo.

Pacienti

Bývalý starosta Liptovského Jána Gejza Čáni absolvoval larvoterapiu dvakrát, teraz prišiel len na kontrolu, už sa doliečuje. Aj neškolené oko vidí, že je to na dobrej ceste, rany sa postupne zaceľujú.

"Tak čo, ideme trochu poškrabkať," hovorí MUDr. Drobčo. "Jaj, pán doktor, to bolí," sťažuje sa pacient, ale inak vyzerá spokojne. Aj jeho žena, ktorá ho sprevádza.

V druhej ordinácii je pripravená na previazanie Katarína Kôrová. Tiež pôsobí uvoľnene a v pohode, napokon, život sa jej zmenil v priebehu troch dní.

S fotografom sme trochu zarazení, nevieme, čo s nami spraví pohľad na červy. "Paráda," jasá doktor Drobčo po tom, čo odbalí obrovskú ranu. "Však sú krásne?"

Ťažko povedať, možno sú, aj keď bežný smrteľník si musí na ten pohľad zvyknúť. Klbko lariev sa hemží pod priehľadným krytom zo špeciálnej fólie. Sú asi pol centimetra dlhé, živé a vypasené.

"Viete, aké boli malé, keď sme ich nasadili? Ako makové zrnko."

Všetci majú výbornú náladu, larvy majú zjavne radi, aj sestričky k nim prejavujú sympatie. MUDr. Ján Drobčo nám povedal, že ich musel naučiť, aby nepoužívali veľa výkrikov a citosloviec, ale inak s nimi nemala problém žiadna sestra ani na začiatku. "Na chirurgii vidia aj iné veci, nejaké červíky, to je maličkosť."

My trochu problém máme, najmä keď strapec červov vypadne zo škáry, kde je fólia prilepená slabšie.

"Čo tu robíte? Veď tu nemáte čo jesť, choďte sem," rozpráva sa lekár s larvami a posúva ich pinzetou na miesto, ktoré ešte nie je celkom vyčistené. Zajtra larvy vyberú (za dobré služby poputujú, chúďatá, do biologického odpadu), Katarína Kôrová pôjde domov a krátery otvorených rán sa s pomocou lekárov začnú zaceľovať. Po desiatich rokoch trápenia môže začať nový život.

Kedy áno, kedy nie

Larvy je vhodné použiť na liečenie:

• rôznych nehojacich sa kožných rán a porúch mäkkého tkaniva
• neuropatických a ischemických vredov
• preležanín
• cievnych vredov
• nehojacich sa rán traumatického pôvodu
• popálenín

Liečba larvami nie je vhodná:

• pri rýchlo postupujúcej infekcii
• pri alergii
• pri osteomyelitíde
• pri arteriálnej nedostatočnosti
• pri nesúhlase pacienta

(podľa www.medalt.sk)

História liečby larvami

Larvy múch na čistenie nehojacich sa infikovaných rán používali pred vyše tisícimi rokmi pôvodní obyvatelia Austrálie Aborigéni. Liečebnú métodu poznali aj starí Mayovia.

V novoveku sa s tým stretávali najmä vojnoví lekári, ktorí pravidelne podávali správy o liečivom účinku lariev na hnisajúce rany zranených vojakov. Hojivý účinok lariev pozoroval počas 1. svetovej vojny aj americký chirurg William S. Baer. Počas služby vo Francúzsku mal príležitosť liečiť zranenia dvoch vojakov, ktorí ležali na bojisku sedem dní, kým ich objavili spolubojovníci. Ich rany boli posiate larvami múch. Keď im Baer začal rany ošetrovať, s prekvapením zistil, že v ranách nie je hnis, naopak, ich povrch bol prekrytý novým zdravým tkanivom. Po vojne sa William Baer ako profesor ortopédie na John Hopkins University rozhodol túto skúsenosť využiť a larvy bzučivky aplikoval vzorke pacientov, ktorí trpeli chronickou infekciou kostí. Do dvoch mesiacov sa mu podarilo všetkých pacientov vyliečiť.

V rokoch 1930 až 1940 používalo v Spojených štátoch larvy bzučiviek na liečenie pravidelne vyše 300 nemocníc.

Slávnou érou liečivých lariev boli 40. roky, neskôr však záujem o túto metódu výrazne klesol a až do roku 1990 sa práce venované liečbe larvami objavovali v odborných časopisoch len ojedinele. Zlom nastal po roku 1990, keď profesor Ronald Sherman zverejnil sériu prác vo významných svetových lekárskych časopisoch, kde na príklade vzoriek pacientov s nehojacimi sa ranami dokázal, že liečba sterilnými larvami je vysoko účinná. V roku 1996 bola založená Medzinárodná bioterapeutická spoločnosť, ktorej cieľom je podporiť využívanie liečby sterilnými larvami a jej akceptáciu, ako aj využívanie ďalších bioterapeutických metód.

U nás nie je táto metóda celkom nová, v 50. a 60. rokoch s ňou experimentovali lekári v ČSSR. (podľa www.medalt.sk)

Larvy sa nasadia na ranu , ktorá sa prekryje špeciálnou fóliou, prepúšťajúcou vzduch, a po obvode sa prilepí o kožu. Larvy ranu dokonale vyčistia od odumretého tkaniva a majú aj antibiotický účinok.