BRATISLAVA. Slovensko už nie je jednou z krajín Európskej únie, kde chudoba hrozí relatívne najväčšej skupine obyvateľov, ale práve naopak. Z posledných dostupných údajov európskeho štatistického úradu vyplýva, že lepšie je na tom iba šesť krajín.
V apríli minulého roka slovenský Štatistický úrad oznámil, že v roku 2004 bolo v riziku chudoby 13 percent obyvateľov Slovenska. Eurostat postupom času zozbieral údaje z jednotlivých krajín a nedávno ich zverejnil. Percentuálne viac obyvateľov v riziku chudoby ako Slovensko malo 13 krajín únie, menej 6. Niektoré krajiny sú na tom rovnako, z niektorých chýbajú údaje.
Je zrejmé, že o Slovensku už nemožno tvrdiť, že je „krajinou, kde je najväčšia chudoba“. Nelichotivé prvenstvo krajina v roku 2002 získala, keď Eurostat zverejnil, že v riziku chudoby bolo 21 percent jej obyvateľstva, čo bolo popri Írsku a Grécku najviac.
Najmä predseda Smeru Robert Fico údajom zvykol argumentovať proti reformám vlády Mikuláša Dzurindu z SDKÚ. Predchádzajúce vedenie ministerstva sociálnych vecí i mnohí analytici naopak vytrvalo údaje spochybňovali. Štatistici k nim totiž dospeli úpravou výsledkov jedného mikrosčítania. Pri bežnom náhodnom výbere, ktorým Mikrocenzus 2003 bol, sa medzi zisťovaných ľudí obyčajne nedostanú najbohatšie ani najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva, a údaje sa ešte „ladia“ - čiže upravujú tak, aby vyhovovali istým podmienkam.
Chudoba na Slovensku je
Podpredsedníčka SDKÚ Iveta Radičová povedala, že v porovnaní s ostatnými krajinami únie je 13 percent obyvateľstva v riziku chudoby „dobrým číslom pre Slovensko“. Vraj sa ešte zlepší. Odvolala sa na jeden vládny materiál a tvrdí, že v roku 2005 to bolo 11,8 a vlani, hoci zatiaľ iba odhadom, 11,1 percenta.
Poslanec Róbert Madej zo Smeru nechcel medzinárodné porovnanie komentovať, pretože ho ešte nevidel. Na otázku, či ešte možno o Slovensku hovoriť ako o krajine, kde je najväčšia chudoba, odpovedal, že na juhu stredného Slovenska a východe krajiny určite chudoba je a niektoré skupiny obyvateľstva ako dôchodcovia či mladé rodiny sú ňou stále ohrozené. (Hovorkyňa ministerstva sociálnych vecí bola v piatok v zahraničí a odpovedať prisľúbila v pondelok.)
Miroslavovi Beblavému, ktorý bol za druhej Dzurindovej vlády štátnym tajomníkom ministerstva sociálnych vecí, prieskum potvrdil, že „aj po 15 rokoch trhovej ekonomiky a zavedení zásadných reforiem sa miera príjmových nerovností na Slovensku zásadne nezvýšila“ a je na dolnom konci európskeho rebríčka.
Merať chudobu je ťažké
Zisťovanie EU SILC 2005, z ktorého spomínaných 13 percent vyplynulo, je u nás prvým svojho druhu, takže jeho výsledky nemožno s ničím porovnať. Luboš Vagač z neziskového Centra pre hospodársky rozvoj si preto myslí, že za úbytkom z 21 na 13 percent asi netreba hľadať nejaké sociálno-ekonomické zdôvodnenie. „V meraní chudoby sme na Slovensku ešte stále v plienkach.“
Ani Brusel však štatistiku nepreceňuje. Hovorkyňa eurokomisára pre sociálne záležitosti Katharina von Schnurbein pred časom SME povedala, že čísla sú o relatívnej chudobe a sú späté s rozdelením príjmov v spoločnosti. „Čísla priamo nehovoria nič o tom, ako absolútne chudobní tí chudobní sú.“
Riziko chudoby
V riziku chudoby je každý, na koho pripadá menej ako 60 percent mediánu, tzv. národného ekvivalentného príjmu, čiže časti príjmu domácností v krajine pripadajúcej na jedného člena domácnosti. Podiel takýchto ľudí na celkovom počte obyvateľov predstavuje mieru rizika chudoby. Pod príjmom sa rozumie nielen zárobok plynúci zo zamestnania či podnikania, ale aj sociálne dávky či dôchodky. Mediánom je taká hodnota, ktorá obyvateľstvo delí na dve rovnako početné časti. V jednej sú ľudia s vyšším, v druhej s nižším príjmom. V roku 2002 u nás bolo 60 percent mediánu 5511 korún mesačne, ten, na koho pripadalo menej, bol v riziku chudoby. V roku 2004 to bolo 5631 korún.
