Čiernym piatkom nazvali Nováčania deň, keď v priestoroch vojenského podniku výbuch zrovnal so zemou budovu na likvidáciu munície a ďalšie v okruhu takmer pol kilometra zničil.
Ako prví boli na mieste výbuchu v priebehu niekoľkých minút záchranári a hasiči.
Jediné, čo videli, bol hustý čierny dym a požiare. Nemali nijaké informácie o tom, koľko ľudí v podniku bolo, ani čo sa presne stalo. Hovoria, že len tušili mimoriadne nebezpečenstvo.
Chodili takmer potme bez ochrany pomedzi nevybuchnutú muníciu a snažili sa hľadať mŕtvych a zranených. Pohľad na epicentrum výbuchu však veľa šancí na prežitie nedával.
Až po lekároch a hasičoch prišli pyrotechnici, ktorí hovorili, že tam môžu byť výbušniny. Aby teda zbytočne neriskovali.
Spálená krajina
Jedným z prvých bol na mieste lekár Štefan Svitok. Jeho opis zničenej fabriky patrí k tým najpresnejším.
„Spálená krajina. Tmavý dym, oheň, ruiny v okruhu azda pol kilometra a obrovský kráter. Z budovy nezostalo nič,“ s beznádejou povedal krátko po výbuchu.
Les bol stovky metrov od fabriky zapadnutý prachom zo sutín. Na zemi ležali výbuchom rozhádzané metrové kusy betónu a rozbušky.
„V Novákoch nie je rýchla záchranná služba, aj napriek chemičke, vojenskému podniku, elektrárni a železničnému uzlu. Najbližšia posádka je vo vedľajšej doline v Bánovciach nad Bebravou,“ povedal Svitok.
„Náhodou som slúžil. Keď sme vošli, najprv sme videli iba tmavý dym. Budova neexistovala, zostal len kráter. Postupne začínalo horieť,“ hovorí záchranár.
Skúsený lekár tvrdí, že v epicentre výbuchu mohla byť teplota tritisíc stupňov a absolútna nemožnosť prežitia.
Prívlastky ako spálená či mesačná krajina, alebo krajina po vojne používali všetci, ktorí sa tam dostali.
Ranení len zo vzdialených budov
Ranení, ktorých postupne nachádzali a odvážali, boli z niekoľko sto metrov vzdialených budov.
„Zranených sme nachádzali vo veľkej vzdialenosti. Mali viacnásobné zlomeniny nôh, popáleniny, pomliaždené hrudníky a ťažké poranenia hlavy spôsobené lietajúcimi trámami a priečkami,“ hovorí Svitok.
Aj napriek obrovskej ničivej sile sa jedenástim ľuďom podarilo ujsť do lesa. Tam ich našli záchranári.
Päť ľudí je stále nezvestných. Vojaci však dodávajú všetkým nádej a hovoria, že poznajú podobné prípady, keď dezorientovaných ľudí po výbuchu našli aj po niekoľkých dňoch.
Nováčania prepadali panike
Čo sa vlastne skutočne v priestoroch na likvidáciu munície stalo, nevie dodnes nikto.
Nováky okamžite uzavrela polícia a do priestoru v okruhu približne piatich kilometrov nevpúšťala žiadne autá, okrem záchranárskych. Desiatky sanitiek a hasičských áut sa míňali na ceste od miesta tragédie. Policajti všetkých upozorňovali na možné nebezpečenstvo ďalšieho výbuchu.
Nováčania si spočiatku mysleli, že vybuchla miestna chemička a pripravovali sa na najhoršie.
„Nevedeli sme, čo sa deje, ani čo máme robiť. Okamžite sme zapli správy a čakali sme na sirény. Hľadala som len nejaké deky a rozmýšľala som, čo mám zobrať so sebou. Bola som bezradná, nevedela som ani kde je kryt,“ hovorí mladá Nováčanka.
Príbuzní čakali
Pred bránou fabriky sa okrem pracovníkov, ktorí išli na ďalšiu zmenu, tlačili najmä príbuzní zamestnancov.
„Je tu ešte niekto z príbuzných? Je tu ešte niekto?“ K mužovi v maskáčoch a reflexnej veste váhavo pristúpil muž a zmohol sa iba na vetu: „Mám tam ženu.“
Príbuzní s ubiehajúcimi hodinami strácali nádej. Aj napriek tomu stále čakali na informácie. Druhý deň po výbuchu sa šance začali zmenšovať.
Starší muž mal v závode 41-ročnú dcéru. „Určite tam ešte je – pod troskami, treba ju vyhrabať,“ smutne reagoval po stretnutí s ministrom obrany Františkom Kašickým.
Plačúca žena len ťažko hľadá slová. „Dcéra vo fabrike pracovala dvadsať rokov. Išla do poobedňajšej. Ponáhľala sa. Vnučka má dnes 15 rokov.“ Na nezvestnú ženu zo Zemianskych Kostolian čaká aj 17-ročný syn.
Nejasný je aj osud takmer 300 pracovníkov, ktorí katastrofu prežili. Fabrika je zdemolovaná a nikto nevie, či bude ešte niekedy fungovať.
Nováky tri dni po
Záchranári pátrajú po nezvestných a nevybuchnutej munícii a prečesávajú okolité lesy. Pribudli niekoľkí ľahšie zranení policajti a prvých zranených prepúšťajú z nemocníc.
Pyrotechnici sa snažia v troskách nájsť ďalšiu muníciu a postupne ju likvidujú kontrolovanými výbuchmi.
Úrady informujú prestrašených ľudí, že sa nemajú báť detonácií. Nováčania sa aj tak pri každom ďalšom výbuchu strhávajú.
Likvidácia katastrofy, pátranie po nezvestných a príčinách výbuchu budú trvať týždne a možno aj mesiace. Trauma z čierneho piatku však bude ťažiť Nováčanov oveľa dlhšie.
Expert hovorí, že vybuchlo pol tony
Bývalý profesionálny vojak, odborník na zbrane a muníciu, a konštruktér jedinej slovenskej pištole K-100 Jaroslav Kuracina chodil do vojenského závodu v Novákoch často a tamojšie prostredie pozná. Rozsah škôd, ktoré spôsobil piatkový výbuch v delaboračných priestoroch, si však nevie vysvetliť. Na približne 15-metrový kráter, ktorý zostal po výbuchu, by bolo treba najmenej 500 kilogramov zaťaženej trhaviny.
„Neviem, aká trhavina tam vybuchla, ale práca s výbušninami má prísne pravidlá a predpisy. Neviem si vysvetliť, čo sa tam mohlo stať,“ hovorí Kuracina. Delaboračné priestory sú podľa neho pre bezpečnosť konštruované tak, aby po zlyhaní niektorého z faktorov nedošlo k reťazovým reakciám. V Novákoch zrejme došlo k chybe, že výbuch zasiahol niektorý z medziskladov a šíril sa ďalej. “Ak hovoríme o delostreleckých granátoch, nie sú citlivé ako vajcia. Nevybuchnú len tak, pri páde na zem. Potrebujú na to podmienky. Aj keby došlo napríklad k výbuchu jedného granátu, ostatné v miestnosti by iba rozhádzalo,“ tvrdí odborník na muníciu. Kuracina aj ďalší odborníci predpokladajú, že skôr vybuchla delaborovaná trhavina. Výbuch mohol spôsobiť granát s chybou v zapaľovaní, ale aj elektrický výboj.(wm)
Včera bolo počuť výbuchy
Vo Vojenskom opravárenskom podniku v Novákoch pracovalo 381 ľudí, v čase explózie ich tam bolo 49. Prvými obeťami sú žena a muž, tretiu obeť sa zatiaľ nepodarilo identifikovať. Lekári ošetrili 30 zranených, jedného udržiavajú v umelom spánku. V priestoroch podniku včera pyrotechnici likvidovali muníciu, ktorá bola rozptýlená v blízkosti epicentra výbuchu. Svedkovia potvrdili, že výbuchy boli tri, pričom mali slabšiu intenzitu. Pyrotechnici pokračujú vo vyhľadávaní ďalšej munície, zlikvidovali množstvo rozbušiek z mín a delostreleckých granátov. (vag)
 Výbuch budovu na likvidáciu munície úplne zničil. FOTO – PETER MICHNICA, MINISTERSTVO OBRANY |
