Režisérka Iveta Škripková sa v inscenácii Júliusa Meinholma Citová výchova hadej ženy inšpirovala projektom Ružový a modrý svet, ktorý láka tvorcov úvahami o rodovom scitlivovaní žien a mužov. Hra určená mladým ľuďom a dospelým tu nie je prvou prácou na spomínanú tému. Predchádzali jej scénické čítania a inscenácia Anička Ružička a Tonko Modrinka, ktorá sa v Banskej Bystrici doteraz s úspechom hráva.
„Je vopred dané, že sme ženy a muži. Kultúrne tlaky a zažité modely správania často spôsobujú, že sa správame pod vplyvom istých predsudkov,“ hovorí Iveta Škripková. S tímom hercov sa tentoraz sústredila na vzťah matiek a dcér. Spoločne uvažujú o tom, aké nároky sú na ženu kladené.
„Hra je o tajomstvách žien. Veľa sme sa o nich rozprávali,“ hovorí režisérka. Príbeh stvárnia Mária Šamajová, Marianna Mackurová, Alena Sušilová, Anna Kršiaková a poslucháčky Akadémie umení. Je postavený na osude jednej z protagonistiek, ktorá spomína na svoju mamu.
Autor: ea
