Stretli sme sa v jeho kancelárii v starej budove NR SR. Hovorili sme o kauzách KDH, o tom, či bol naozaj Richard Rybníček človekom KDH i o tom, v čom by bol Vladimír Palko iný ako Pavol Hrušovský. Poslanec za KDH PAVOL MINÁRIK.
Matematika, ktorú ste študovali, má logiku. Politika nie. Prečo ste sa na ňu dali?
Aj politika má svoju logiku. Logiku zápasu.
Audio: O tom, prečo študoval matematiku:
Mocenského.
Aj zápasu o hodnoty. To bolo pre mňa zaujímavé. V roku 1990 stála otázka tak, že buď sa budem sťažovať na ostatných, ako to robia zle, alebo sa do toho sám nasadím. Tvrdím, že človek sa nemá sťažovať vtedy, ak nie je ochotný nič urobiť.
KDH získalo v prvých voľbách cez devätnásť percent, neskôr to už nikdy nezopakovalo. Čo mu chýbalo k tomu, aby dosiahlo volebné výsledky, podobné HZDS, neskôr SDKÚ alebo dnes Smeru?
Vysoké preferencie KDH na jeho začiatku vyplývali z toho, že nebolo pochopené, o akú stranu ide. A to „K" v názve mnohých motivovalo prihlásiť sa k nemu napriek tomu, že poriadne netušili, čo vlastne znamená. Výsledky HZDS s Mečiarom sú tiež nekritickým pohľadom ľudí na Mečiara a nie na to, čo by tá strana mala realizovať. Keď skončí Mečiar, zrejme skončí aj HZDS. Dnes má špičku Smer, ktorá sa tiež rozplynie, pretože ľudia opäť naskočili na niečo, čo nie je primárnou funkciou strany.
Audio: O tom, prečo po revolúcii vstúpil práve do KDH:
Čo tým myslíte?
Funkciou strany nie je sľúbiť nemožné.
Slovenskí voliči teda nereflektujú na stranu bez populistického lídra?
Prečo nie? Veď KDH má stabilne osem, desať, jedenásť, dvanásť percent, pokiaľ nepríde nejaký problémový zlom a niekto, kto si myslí, že sa dajú robiť skratky, ako to bolo v roku 1999, keď odišiel Dzurinda. Od roku 1994 do roku 1998 sme kontinuálne rástli. Potom prišiel človek, ktorý si myslel, že je možné dostať sa k zdvojnásobeniu hlasov skratkou.
Audio: O tom, aké by malo byť KDH:
Akou stranou by malo byť KDH?
Malo by vsadiť na pomalý a stabilný rast, ako v rokoch 1994 - 1998. K tomu potrebuje väčšiu akcieschopnosť, vyššie sebavedomie. Mala by to byť strana, ktorá nepoprie svoje hodnoty a neobetuje ich na oltár vládnutia za každú cenu.
To sú frázy, použiteľné na akúkoľvek stranu.
Vždy by malo predstavovať alternatívu, ktorá sa buď uplatní, alebo bude nejaký čas v opozícii. Nemala by mať ambíciu byť v každej vláde a doplniť ju tak, aby mala za každých okolností sedemdesiatšesť a viac hlasov v parlamente.
O odchode z vlády
KDH opustilo Dzurindovu vládu preto, že odmietol schváliť zmluvu o výhrade vo svedomí. Zdôvodňovalo to hodnotami. Prečo ste neodišli už vtedy, keď sa kupčilo s poslancami? To bola menšia hodnota?
Ja som už vtedy hovoril, že máme postupovať razantnejšie.
Malo teda KDH odísť už vtedy?
Malo postupovať razantnejšie.
Malo byť razantnejšie alebo odísť?
Keby bolo vtedy KDH razantnejšie, možno by nebolo treba odísť.
Bolo ten odchod správny?
Vo vedení KDH šlo o vysoko konsenzuálne rozhodnutie. A nemyslím si, že šlo o to, že sme prezentovali, ako Dzurinda nedodržiava dohody. Tam nešlo o niekoho dojmy, ale o fakty. Záväzok v programovom vyhlásení vlády bol absolútne jasný a pokiaľ si politici nectia vlastné písomné záväzky, tak je to zlé. Ak chceme od podnikateľov, aby dodržiavali zmluvy, politici ich musia plniť tiež.
Dzurinda však nedodržal slovo viackrát. Dovtedy vám to neprekážalo?
Lenže teraz nedodržal písomný záväzok, na ktorom tá vláda vznikla. Navyše šlo o mimoriadne dôležitú tému, a hoci si to dnes neuvedomujeme, o niekoľko rokov budeme možno banovať.
Audio: O tom, prečo presadzovali zmluvu o výhrade vo svedomí:
Daniel Lipšic priznal, že zmluva mala iba fixovať de facto platný právny stav. Aký teda malo zmysel rozbíjať kvôli tomu vládu?
Fixovala platný právny stav na vyššej kvalitatívnej úrovni. Šlo by o medzinárodnú zmluvu, ktorá by mala platnosť pred našimi zákonmi. NR SR by nemohla ten stav tak ľahko nabúrať, musela by ísť cestou vypovedania medzinárodnej zmluvy. Sila toho záväzku by sa zvýšila. Malo to teda zmysel napriek tomu a práve preto, že dnešný stav je na Slovensku všeobecne prijímaný. Zmluva bola primárne o budúcnosti a nie prítomnosti.
Ešte raz - aký malo zmysel odísť z vlády kvôli tomu, že sa na vyššej právnej úrovni neschválilo to, čo už vlastne platilo?
Malo zmysel ukázať, že záväzky sa musia dodržiavať. Pri KDH, ktoré určite bude v budúcej vláde, sa žiadny z koaličných partnerov nepokúsi neplniť nejaký písomný záväzok.
Ak bola zmluva o výhrade vo svedomí pre KDH taká dôležitá, ako je možné, že ju odvtedy nespomínate a nepokúšate sa ju presadiť?
Máme štrnásť poslancov. Naša veľká príležitosť bola práve za minulej vlády.
O spolupráci so Smerom po voľbách 2006
Štiepili sa názory v KDH na spoluprácu so Smerom už pred voľbami?
Takto by som to nepovedal. Ja osobne tiež nie som zásadne proti vládnej spolupráci so Smerom. Predtým sme boli napríklad vo vláde s SDĽ, čo boli rovnakí komunisti ako Smer. Dá sa však s nimi byť iba vtedy, pokiaľ na to máte silu. Volebný výsledok nám nedáva šancu presadzovať svoje videnie sveta. Použijem prirovanie nášho premiéra z Číny - nebudeme robiť pudlíkov.
HZDS dosiahlo podobne zlý výsledok ako KDH a napriek tomu ho nemožno označiť za piate koleso u voza popri Smere.
Čo také presadili?
Minimálne blokujú realizáciu niektorých zámerov Smeru a do istej miery bránia aj najväčším nezmyslom v novonavrhovanom Zákonníku práce.
Najväčším nezmyslom v Zákonníku práce nezabráni HZDS, ale odpor verejnosti. Premiér totiž robí politiku veternej ružice. Ak je odpor verejnosti veľký, prakticky z každého návrhu ustúpi.
Čo je podľa vás morálnejšie - že KDH odmietlo pristúpiť na spoluprácu s HZDS a znemožnilo tak vytvorenie koalície SDKÚ, SMK, KDH a HZDS, alebo to, že dodržiava svoj záväzok a umožnilo tak vznik koalície, ktorú samo považuje za škodiacu Slovensku?
Najdôležitejšie je nepodviesť voliča. KDH absolútne jasne formulovalo zásadu, že s HZDS, na čele ktorého je Mečiar, do vlády nepôjde.
To je v poriadku. Pýtam sa, či je morálnejšie nechať vzniknúť vládu, ktorá je podľa KDH zlá.
Šlo o výstup z nášho snemu a s tým sme šli do volieb. Záväzok voči voličovi sa nedá porušiť. Ja osobne si navyše myslím, že HZDS bez Mečiara neexistuje, a ten sa nezmenil. To sa ukázalo, keď sme predkladali návrh na zrušenie amnestií a deklaráciu o daňovej suverenite. Mečiarove výstupy boli otrasné. Predviedol všetko - od vulgarizmov až po nie práve konzistentné vyjadrenia.
O sporoch v KDH
Súčasný podpredseda Čiernik v rozhovore pre Domino Fórum povedal, že prvé signály názorových rozdielov v KDH sa prejavovali už po voľbách v roku 2002.
Neviem, čo o tom pán Čiernik vie, pretože súčasťou vedenia sa stal až v minulom roku. Ja som v danom roku vo vedení bol.
Tvrdíte teda, že žiadne názorové rozdiely po voľbách 2002 v KDH neboli a Čiernik nehovorí pravdu?
Každá strana musí mať nejakú vnútornú diskusiu, ale nejaké zásadné spory som tam nevidel. Veď ak si vezmeme trebárs Jána Čarnogurského a jeho názory na NATO, tie boli v porovnaní s názorom KDH odlišné. Ale to sú prirodzené veci.
Lenže to sa nevnímalo ako spor medzi Čarnogurským a stranou. Teraz tam spory sú.
Ja v členskej základni zásadné názorové rozdiely nevidím.
Ja áno.
Určitá časť funkcionárskej základne chcela vtlačiť KDH do vlády. Na príslušnom orgáne sme o tom legitímne rozhodli, hlasovalo sa, bohužiaľ, so strašným oneskorením. KDH potrebuje predovšetkým akcieschopnosť a sebavedomie. V tom čase absentovali.
Daniel Lipšic vyhlásil, že sa KDH stalo elitárskou stranou, že sa musí otvoriť a zmeniť politiku. Tak on, ako aj Vladimír Palko, však stranu dlhé roky reprezentovali. Prečo ju neotvorili a nezmenili jej politiku oni sami? Mali na to roky.
Prečo si myslíte, že sa o to nepokúsili? Dnes predsa každý vidí, že sa o to pokúšame.
Zaujíma ma váš názor - či nekritizuje čosi, čomu on sám, aj ďalší, napomohli.
Zrejme komentoval to, že jemu Ján Čarnogurský ako mladému, vysoko inteligentnému a vysoko vzdelanému človeku, otvoril priestor. Toto mu asi v poslednom čase chýba.
Chýba mu teda vytiahnutie ďalších mladých a šikovných ľudí na viditeľné posty v KDH?
Áno. Myslím, že mladým treba dávať priestor, aj keď to musí byť vyvážené, pretože jedno je generovať obrovské množstvo nápadov, druhé korigovať to skúsenosťou. Nie všetko, čo vyzerá teoreticky dobre, dokáže spoločnosť akceptovať.
Audio: O tom, v čom by malo byť KDH pod vedením Palka iné:
V čom sa líši názor Hrušovského a Palkovho krídla na smerovanie KDH? Stále je to len v rovine fráz, že musíte byť otvorenejší a akcieschopnejší. Skúste konkrétnejšie.
To nie je fráza. Musíme prinášať nové nápady, byť sebavedomí a akcieschopní. To nie sú frázy, ale povinnosť každej strany.
Znamená to, že Hrušovský, Brocka a ďalší nie sú sebavedomí? Robili KDH nesebavedomým?
Strana strácala sebavedomie ako celok. Rovnako strácala pružnosť a dynamiku.
Ján Čarnogurský si teda vybral svojho nástupcu z vášho pohľadu zle?
Pán Čarnogurský je výnimočná osoba, viedol KDH desať rokov. Pavla Hrušovského vybral v roku 2000a ten ho vedie sedem rokov. Niekedy je asi pre zdynamizovanie potrebný nový život. Organizmus, ktorý sa neobnovuje, degeneruje. A Čarnogurský dnes podporuje Palka.
Aj Vladimír Palko je však stará tvár KDH.
Nechcem ich porovnávať.
Audio: O rozdieloch medzi Palkom a Hrušovským:
Ste však na Palkovej strane. Čo naviac oproti Hrušovskému dokáže KDH ponúknuť?
Jeho razancia je trochu iná ako u Pavla Hrušovského. Ten bol dobrým predsedom v čase, keď sme vládli a keď mohol prezentovať KDH z pozície predsedu NR SR. Tej úlohy sa zhostil veľmi dobre. Dnes sme však proste v inej situácii. Sme v opozícii a musíme robiť trochu inú politiku.
Palko vyhlásil, že zmení svoje mediálne vystupovanie a nebude takým „tvrďasom", ako ho vnímajú ostatní. Aký má zmysel zmena pred voľbami predsedu, ak bol doteraz iný? Nie je lepšie ostať samým sebou?
Ja ho poznám tridsať rokov a vôbec nie je až taký, ako vyzeral na obrazovkách. Na strane druhej, keď bol ešte Mečiar silný, jednoducho sa KDH bolo treba zastať aj s veľkou razanciou. Veď to, čo s nimi robili v rokoch 1994-1998, predsa nebolo fér. Treba si spomenúť, že sa vtedy na našich mítingoch objavovali igelitové tašky (s výbušninami, pozn. autora), že konkrétne Palka obvinili, ako pripravuje na Mečiara atentát... na to bolo treba razantne odpovedať. Človek, ktorý chce byť predsedom, musí mať veľkú empatiu pre hnutie, i pre každého jeho člena. Palko teda nehovoril o zmene svojej osobnosti ako takej, ale o zmene prístupu. Má povinnosť ľudí počúvať a byť s nimi na spoločnej vlne.
Empatickým teda ostane len do voľby predsedu?
Keď bude na stole potreba opätovne hnutie brániť, tak ho bude brániť rovnako razantne, ako to robil v čase, keď ten súčasný dojem o ňom vznikol. Pokiaľ sa nebudú diať veci ako v minulosti, bude môcť byť viac sám sebou.
Audio: O odstavení z postu predsedu poslaneckého klubu KDH:
Povedal vám niekto do očí, prečo vás odstavili z pozície šéfa poslaneckého klubu?
Nie.
Znamená to, že v KDH absentuje hovorenie si pravdy z očí do očí?
Možno to tak je preto, lebo som sa ani nepýtal.
A ako si to vysvetľujete?
Nemám dôvod si to vysvetľovať. Neuspel som vo voľbách.
Vladimír Palko tvrdí, že voči vašej práci na tomto poste nikdy nepočul výhrady. Nie je teda čudné, že vás odstavili?
Nemám dôvod dnes rozoberať túto otázku. Reakcia pána Palka však bola obrovským zadosťučinením.
Nie je chybou, ak v strane chýba otvorenosť? Že niekoho odstavia a nepovedia dôvody?
Nechcem vám hovoriť, že sa pýtate zle. A najmä zlého človeka. Čo už ja mám hovoriť k tomu, prečo ma niekto nezvolil? Odpovedal som vám jednoslovne a ak chcete vedieť viac, musíte sa spýtať tých, ktorí ma nevolili.
Tí to odmietajú zdôvodniť tiež.
To ale nie je môj problém.
O kauzách KDH
KDH sa deklaruje ako strana založená na hodnotách. Prečo sa potom nedokázalo razantne vysporiadať s kauzami ako Bielik?
Je dôležité vedieť, že strana riešenie hľadala. V stanovách ho naporúdzi nemala, a je treba povedať, že nie všetko, čo na prvý pohľad vyzerá jednoznačne, tak aj musí skončiť. Konzervatívna strana musí hľadať, v ktorom bode medzi obvinením a vynesením definitívneho rozsudku je ten proces tak ďaleko, aby sa tomu mohla postaviť tak, že pristúpi k vlastnému vnútrostraníckemu riešeniu.
Čarnogurský však opäť tvrdí niečo iné - KDH sa ho malo zastať, vraj tá kauza zo strany vedenia nebola zohratá dobre. Teda dosť rozdielne pohľady na hodnoty.
To sa musíte spýtať Jána Čarnogurského. Môj názor bol v médiách dostatočne prezentovaný.
Hovorím o rozdielnom prístupe k hodnotám z pohľadu čelných predstaviteľov tej istej strany.
Ján Čarnogurský má možno ako advokát trochu iný pohľad na prezumpciu neviny.
Budovu na Žabotovej ulici v Bratislave ako sídlo KDH dostal významný člen KDH Peter Gabura riadne pod cenu, aj tú mal problém splatiť. Vtedajší primátor Kresánek mu umožnil splátky odložiť bez vedomia poslancov zastupiteľstva. Čo bráni KDH priznať, že to nebolo kóšer a ospravedlniť sa?
Kebyže v tom procese bola niekde chyba, KDH je už dávno zmetené z politického povrchu zemského.
Nehovorme o porušovaní zákonov, ale o morálke. Aj Lexa je pred zákonom z tohto pohľadu čistý ako ľalia, pričom ho samotné KDH spochybňuje.
V tom je obrovský rozdiel. Pri KDH nie je žiadny blok, ktorý by bránil, aby sa čokoľvek z týchto bublín vyšetrilo. Pri Lexovi sú Mečiarove amnestie.
Budovu na Žabotovej dostala Gaburova firma Maana v predstavenstve s ďalšími predstaviteľmi KDH pod trhovú cenu. Udialo sa tak za primátorovania pána Kresánka, ktorý bol taktiež z KDH. Znalecký posudok údajne robila firma Gaburovho kamaráta. Je to podľa vás kóšer?
Na to sa treba pýtať pána Gaburu. KDH už dnes na Žabotovej ulici nesídli.
Ale sídlilo tam dlhé roky a Gabura je súčasným poslancom v národnej rade za KDH.
Snahou mesta bolo vybaviť všetky strany budovami, pretože hrozil návrh zákona, ktorý by majetok, slúžiaci na činnosť politickým stranám, Bratislave odňal.
Nie všetky strany dostali budovy.
Prakticky jediná, ktorá sa nevybavila, bola SNS, pretože tam bola požiadavka vtedajšieho predsedu, aby ich budovu nadobudla komerčná banka. Podmienky pre politické strany teda mesto postavilo rovnako, snáď s výnimkou HZDS, ktoré nesídlilo v budove, vlastnenej mestom.
Audio: O tom, prečo Bratislava za Kresánka prideľovala budovy politickým stranám:
Opýtam sa inak - keby vtedy nebol primátorom Kresánek za KDH a magistrát neovládali KDH, DU a DS, dostal by Gabura tú budovu pod trhovú cenu?
Mesto je v sfére verejnej. V tomto okruhu teda malo úlohy aj voči tomu, aby tu fungoval normálny stranícky systém. SDĽ vtedy nemala na meste silné zastúpenie a tiež prišli k budove tak, ako ostatné strany.
Nevidíte to teda ako problém, za ktorý by sa malo KDH ospravedlniť?
Samotné nadobudnutie budov vidím tak, že rozhodnutie mesta umožnilo život politickým stranám v čase, keď na ne bol vyvíjaný tvrdý atak.
Ak predávam stranám mestský majetok pod cenu, o peniaze prichádzajú jeho daňoví poplatníci. Je to správne?
Politické strany sú súčasťou verejného života. Ak hovoríte, že šlo o majetok daňových poplatníkov, treba povedať, že tá budova bola predtým sídlom Komunistickej strany.
Ešte raz - ak by tú budovu mesto predalo za trhovú cenu, malo by podstatne viac peňazí na iné veci pre jeho obyvateľov. Predsa mesto tvoria obyvatelia.
Je možné, že keby sa v tom čase zaškrtili politické strany vo svojej činnosti, boli by sme niekde bližšie k... nechcem povedať Bielorusku, ako k EÚ.
Rovnako problémové sa javia aj kauzy Siemens - tendre na spaľovňu i verejné osvetlenie vyhrali oveľa drahšie ponuky nemeckej firmy. A od Siemensu dostala zákazku opäť Gaburova firma.
Poďme k tomu, čo spôsobuje verejné obstarávanie, ak nie je možné postaviť kritériá spoľahlivosti firmy. Napríklad SND má dnes točňu požičanú z Prahy, pretože naša má zaťaženie dvesto kilogramov na meter štvorcový a keď sa tam postaví zbor... no. A dodávateľská firma dnes neexistuje. Nie je kde reklamovať.
Primátor Kresánek z KDH ešte pred ukončením výberového konania povedal, že vyhrá renomovaná zahraničná firma. Konkurencia ponúkala oveľa lacnejšiu realizáciu.
Je to už dávno, nepamätám si detaily. Ale prosím - tá firma ponúkala Bratislave svietidlo, pod názvom Bratislava, ktoré ešte ani nebolo vo vývoji.
Šlo o ponuku, údajne lacnejšiu o miliardu.
Viete si predstaviť uzavretie zmluvy na niečo, čo niekto iba začne kresliť?
Audio: O potrebe rekonštrukcie osvetlenia v Bratislave:
Aký malo potom zmysel celé výberové konanie s možnosťou zapojenia sa slovenských firiem, ak primátor ohlásil, že vyhrá renomovaný zahraničný dodávateľ a ak Gaburova firma dostala v tomto projekte od Siemensu zákazku ešte pred samotným vyhlásením tendra?
Malo taký zmysel, že sa postavili aj iné kritériá, napríklad kapitálová vybavenosť a schopnosť súťažiť aj pre iné firmy, ktoré kritériá splnili. Vyhral Siemens a Bratislava do roka svietila ako Viedeň. To obrovsky znížilo kriminalitu, pretože sme v tom čase mali zlodejské partie, ktoré si na rozvádzači vypli konkrétnu ulicu alebo parkovisko a vyrabovali ich. Potom tam prišli ľudia z firmy, ktorá to zabezpečovala, zase to zapli... a toto za deväť až desať mesiacov jednoducho vymizlo. Bratislava bola ako mesto povinná niečo s tým osvetlením urobiť, pretože v tom čase sa tu nesvietilo. To bolo čierne mesto, ktoré do roka svietilo ako Viedeň. S tým, že rozhodujúce platby za rekonštrukciu boli z úspor energie. Tá zmluva bola nastavená tak, že sa platilo za energie toľko ako dovtedy a úspory vlastne hradili rekonštrukciu.
Ďalšou kauzou KDH bolo, že Gaburova firma zamestnávala krajských a okresných funkcionárov strany za takzvané „zháňanie" inzercie pre stranícky časopis Fakty, sledovanie jeho remitendy a podobne. Šlo o mimoriadne neštandardné financovanie vašich funkcionárov a obchádzanie zákona o politických stranách.
Možno to bolo neštandardné, ale v tejto chvíli by som to už nechcel posudzovať.
Bolo to správne?
Hovorím, že to bolo neštandardné.
Neštandardné môže znamenať správne i nesprávne.
Ak existuje daňová optimalizácia, a urobí sa legálne, tak sa nemôže povedať, že štát je ukrátený. Ak chce štát nastaviť iné pravidlá, musí to zadefinovať v zákone.
O absencii ekonomických tém
Ako je možné, že KDH dlhé roky nenašlo ekonomického odborníka, ktorý by dokázal verejnosti i strane prinášať zaujímavé témy?
Neviem presne odpovedať, prečo. Môžem povedať, že je mi to ľúto. V čase, kedy som kandidoval na podpredsedu strany, na ekonomického podpredsedu úspešne kandidoval kolega Blažej Krasnovský. A musím povedať, že sme o neho tragicky prišli, pretože zahynul pri autonehode.
Máte Júliusa Brocku. Palkovo krídlo mu vyčíta, že sa nedokázal presadiť ako Mikloš v SDKÚ a neprinášal témy.
Prečo by som mal teraz hodnotiť pána Brocku? Sme v súťaži, každý nech sa prezentuje sám a delegáti snemu rozhodnú. Treba ale povedať, že s ekonomickými témami KDH prichádzalo. Prišli sme s jednou z troch najväčších ekonomických tém minulej vlády - rovnou daňou. My sme ju pretlačili do programového vyhlásenia, ale samozrejme, že sa tie úspechy viažu na ministra, ktorý s tým príde do parlamentu. A tým je Ivan Mikloš. Korektné je, keď sa autorstvo ctí. Všeobecne aj vnútrostranícky.
Jedna téma je málo. KDH nemá odborníka, ktorý by dokázal priniesť viac?
Veď ich prinášame. Problém je, či ich dokážeme dostatočne dobre mediálne prezentovať. A to je súčasť problému, ktorý sa rieši.
Problém teda vidíte iba v slabej mediálnej prezentácii pána Brocku?
Nechcem hovoriť o pánovi Brockovi, ale o tom, že sme mali aj ekonomické témy, ktoré boli veľmi výrazné a bohužiaľ sme nimi nepresvedčili verejnosť.
O STV
Ak sa dnes hovorí, že riaditeľ STV Hreha je človekom Smeru, o Rybníčkovi sa hovorilo, že je človekom KDH. Prečo?
Možno preto, lebo to je slušný človek. Možno bol aj - niekedy v deväťdesiatych rokoch - našim členom. V každom prípade je to slušný človek, ktorý si z tej televízie neodniesol nič. Na rozdiel od iných ani hanbu.
Prečo sa o ňom hovorilo ako o človeku KDH?
Dnes sa s pánom Rybničkom z času na čas stretnem a môžem vám povedať, že počas jeho riaditeľovania som sa s ním stretával menej. Takže neviem, prečo sa to hovorí, okrem toho, že je to slušný človek.
Slušný človek je automaticky KDH pozitívny?
To je jediné, čo ho mohlo s KDH spájať.
Stretávali sa s ním politici KDH v čase riaditeľovania?
Neviem. Mediálnu sféru mal u nás na starosti František Mikloško a pokiaľ viem, nestretával sa s ním. Všetci sme sa s ním občas stretli, pretože prichádzal do parlamentu lobovať za niektoré zákony, ktoré boli potrebné na fungovanie televízie. Navyše - kádehák by nikdy nešiel do Elektry. Rybníček do nej na politický klub HZDS v záujme televízie šiel.
Vylučujete teda akékoľvek jeho ovplyvňovanie zo strany KDH?
Ja som sa s ním na tému televízie rozprával trikrát. Keď inaugurovali prezidenta, prišiel tam aj štáb z STV, oblečený rovnako, ako ostatné štáby. Povedal som Rybníčkovi, že nie je vhodné, aby verejnoprávna televízia chodila k prezidentovi v krátkych nohaviciach. To je podľa mňa urážka, nech ide o kohokoľvek. Upozornil som ho tiež, že by bolo vhodné spravodajsky pokryť pohreb viedenského kardinála Königa vzhľadom na to, čo tento človek urobil pre ľud za železnou oponou. Taktiež som ho upozorňoval, že by sa mala STV lepšie postaviť k udalostiam, spätým so sedemnástym novembrom.
Po nástupe riaditeľa Hrehu prišli obavy, že bude spravodajstvo STV podriadené politickým tlakom. Prešlo niekoľko mesiacov. Naplnili sa tie obavy?
Ešte tam nie je sto dní.
Audio: O slovách Urbániho na tému spravodajstva STV:
Ešte raz - spustila sa vlna obáv, do istej miery oprávnených, vzhľadom na personálne zásahy, ktoré urobil, aj vzhľadom na slová, ktoré vyslovil Urbáni z HZDS. Naplnili sa?
Jeho personálne zásahy vzhľadom na to, že vyhlásil, ako nie je oboznámený s mediálnou scénou u nás, boli prekvapivé, razantné a neodôvodniteľné. A pán Urbáni ako dvojka HZDS to povedal absolútne jasne, dokonca by sme mu mali byť vďační. Investigatívni novinári sa môžu zblázniť, aby sa dopátrali k tomu, čo on tak jasne povedal.
Znovu - je dnes spravodajstvo STV pod politickým tlakom a neobjektívne?
Nezlepšilo sa. Ale je skoro, aby sme ho hodnotili. Personálna činnosť riaditeľa bola „desná". Keď bude čas, zhodnotíme aj spravodajstvo. Dnes je na to veľmi skoro. Oceňujem však, že proti bývalému vedeniu nejde tak tvrdo, ako iní. On je v tomto zdržanlivejší a preto budem zdržanlivý aj ja k nemu.
Povedali ste, že sa spravodajstvo pod jeho vedením nezlepšilo. Bolo zlé aj predtým?
Spravodajstvo musí byť vyvážené, musí mať oddelené správy a komentáre, čo sa zatiaľ deje, rovnako nesmieme podliehať takým hlúpostiam, že na začiatku bude veľa krvi a na konci mačičky.
Znovu - bolo spravodajstvo pred Hrehovym príchodom zlé?
Mohlo byť lepšie.
Bolo neobjektívne?
Mohlo niektoré veci lepšie pokrývať.
Hreha teda zatiaľ nenaplnil tie najhošie očakávania?
Ani nemohol. Sám povedal, že nebol zorientovaný.
O budúcnosti KDH
Ako zabezpečíte, že KDH v budúcnosti nebude mať kauzy typu Bielik, ľudí ako Kresánek, že Gabura nebude mať poradcov ako bývalého funkcionára SIS Tótha alebo bývalého eštebáka Cibulu?
Problémy, ktoré spomínate, stretávajú všetky strany. V našom prípade sú však na to ľudia citlivejší. Ale tomu som rád. Nie všetci menovaní však spadajú do rovnakej kategórie, ako ste ich vy menovali. U Bielika je aspoň prvostupňový rozsudok, u Kresánka sa nič také neobjavilo.
Isteže - Gabura je pred zákonom inde ako Bielik, hovorme však o morálke. KDH sa deklaruje ako strana hodnôt.
Trochu ma v tom zozname vyrušuje Kresánek.
V istom čase a v istej kauze bol napríklad dobre informovaný, že Gabo (Palacka, pozn. autora) vidí veci alternatívne. A jeho éra primátora je vnímaná dosť rozporuplne.
Bratislava bola v tom čase jedinou baštou proti tomu, čo sa tu dialo v rokoch 1994 - 1998.
Poradcovia pána Gaburu vám neprekážajú?
Verím, že sa s tým chce KDH vysporiadať a jediným problémom, ktorý mu v tom bráni, je súčasný zdravotný stav pána Gaburu.
Nie je chráneným najmä preto, že vie príliš veľa o financovaní KDH v minulosti?
Ešte raz - predseda hnutia opakovane povedal, že si tento problém s pánom Gaburom vydiskutuje. A bráni mu v tom iba to, že pán Gabura je hospitalizovaný.
O jeho poradcoch sa vedelo skôr, ako ochorel.
... (mlčanie)
Dokáže byť KDH v budúcnosti v takýchto veciach akcieschopnejšie?
Preto má súčasný predseda protikandidáta.
Audio: O Petrovi Gaburovi:
Predchádzajúce rozhovory si môžte prečítať tu.
Na SME.sk pripravujeme:
JÚLIUS BROCKA o KDH z iného pohľadu ako Pavol Minárik
GRIGORIJ MESEŽNIKOV o práci analytika a slovenskej politike
PÁL CSÁKY o politike a SMK
ERIK TOMÁŠ o spravodajstve v Markíze a poste hovorcu ministra vnútra
Do pripravovaných rozhovorov sa môžu zapojiť aj čitatelia. Stačí, ak svoje otázky zašlete na karol.sudor@smeonline.sk.
