ť novému kňazovi. Lenže starý sa vzoprel. A vtedy sa začal blázinec. Ak si primyslíte východniarsky temperament a typické nárečie, o zábavu je postarané. Pochopiteľne, využila to aj televízia, a tak už vie celá republika, že v Budkovciach starý farár utiekol cez okno a mladý je vraj pubertiak, čo sa obzerá za ženami. No znace sebe predstavic jaky to bul cirkus? Začalo sa to pred dvoma rokmi. Farára Antona Zlatohlavého preložil arcibiskup Alojz Tkáč do inej diecézy. Ten však neposlúchol, a tak ho suspendovali. Napriek tomu odmietol vypratať faru svojmu nástupcovi Marekovi Pristášovi. Polícia sa teda rozhodla kňaza násilím vysťahovať, mala na to aj exekučný príkaz. No ani po exekúcii sa Zlatohlavý nevzdal a pokúšal sa dokonca odslúžiť omšu v miestnom kostole. Po tom, ako z kostola vyšli farníci, absolvujúci práve omšu vedenú Pristášom. Keď sa Zlatohlavý pokúšal asi s tridsiatimi farníkmi vniknúť do kostola, Pristáš kostol zamkol. Toto sa odohralo predminulý piatok. Ďalšie nepokoje nastali o dva dni.
Na omši, ktorú odslúžil nový kňaz, sa zúčastnilo asi dvesto farníkov. Vonku zopár starších žien čakalo na starého farára. Nový farár po bohoslužbe v kostole vyhlásil, že po telefonickom rozhovore s arcibiskupom Alojzom Tkáčom kostol na týždeň zavrie. Pred kostolom hliadkovali policajné autá. Keďže sa Zlatohlavý so svojimi stúpenkyňami do kostola nedostal, odslúžil omšu vonku, na neďalekom dvore u jednej z nich. O divadlo pre televíziu sa postarali rozhnevané farníčky. Pred kamerou sa hádali dokonca vnučka s babkou. Kým babka bránila starého farára, vnučka nového.
Posledné informácie pred naším príchodom do Budkoviec boli, že starý farár sa skrýva u svojich bývalých farníkov a s médiami odmieta komunikovať.
Nie, nie, nebudeme sa vyjadrovať
Vopred nás upozornili, že v Budkovciach sa s nami nikto baviť nebude. Priaznivci starého farára sú vraj ostro naladení. V Budkovciach sú ľudia bohabojní. Svoj názor majú, ale nepovedia vám ho. Aspoň nie na diktafón. Hanbia sa? Boja sa? Majú na to skrátka svoje dôvody. Vnútorné, kresťanské. A možno sú pre nich natoľko intímne, že sa o nich naozaj nepatrí nahlas hovoriť. Možno pred Bohom. Ten sa paradoxne ocitol akoby na vedľajšej koľaji. Veď kostol bude týždeň zavretý, omša nebude. No arcidiecéza tvrdí, že to tak nie je, farár je iba na dovolenke.
Keď sa však s ľuďmi dáte do reči, každý vám nakoniec svoj názor prezradí. Anonymne. Len nefotiť a nenahrávať! Už nechceme byť v televízii!
Slečna na zastávke sa tvári odmerane. "Nie, nie, nebudem sa vyjadrovať," krúti rezolútne hlavou a pozrie do zeme. Napokon z nej vylezie, že je za starého farára, lebo dosť v obci pomohol. Zdá sa, že je naozaj smutná. Mladý muž idúci okolo tiež najprv nechce nič povedať. Ten jednoznačne sympatizuje s mladým kňazom.
Staršie ženy zatvárajú bránky, unikajú do domov. "Čo my môžeme? Nie, nie, nebudem sa vyjadrovať," vraví babka v záhrade. "Ktorý farár tam bude, k tomu pôjdem. Ja, stará žena, nebudem chodiť na omšu do inej dediny, mám už osemdesiat rokov." A potom s ťažkým srdcom spomenie incident pred kostolom. "Boli tam žandare. Zatvorili kostol, pomodlili sme sa, ale nedobre bolo. Neviem, kde sa teraz farár nachádza."
Nemá rád Maďarov?
Neďaleko fary však stojí pani, ktorá nemá problém hovoriť. Nie je totiž priamo odtiaľto, býva o dve dediny ďalej, v Kopčanoch. Obidvoch farárov dobre pozná, lebo vlastného farára už dlho nemajú a tunajší k nim chodili slúžiť bohoslužby. "Mladý je šikovný," chváli Júlia Csörgöyová nového kňaza Mareka Pristáša. A ten starý? Narobil vraj dosť veľa chýb. "V našej dedine sa rozpráva po maďarsky. To bolo tak. Maďari k nám prišli v tridsiatom ôsmom roku. Máme už maďarské školy aj po maďarsky hovoríme. Keď pred pätnástimi rokmi prišiel k nám farár Zlatohlavý, pred oltárom povedal, že nenávidí Maďarov. Tak načo k nám chodil? My hovoríme po maďarsky aj po slovensky, nám je to už jedno. Tak my už len ľúbime toho mladého."
A aký cirkus vraj u nich starý farár narobil. Bolo to, keď k nim už začal chodiť jeho nástupca. "Keď už vedel, že mladý z kostola odišiel, chcel ísť na omšu, no nemohol otvoriť dvere, lebo boli zamknuté. Potom išiel do Budkoviec, ale už mal vymenený zámok. Tak vylomil dvere. Potom prišli aj žandári. Zobrali ho do Kapušan na esenbé. No a tak išli: žandári vpredu, farár v strede... Takýto cirkus tu bol."
Sestra pani Csörgöyovej býva v neďalekej Dúbravke. Potrebovala raz nejaké papiere z fary, krstný či sobášny list. "A vtedy sa opýtala: Pán farár, už viete aspoň dačo po maďarsky? Povedal jej: Neviem, ani nechcem vedieť. Takto má farár jednať s ľuďmi?"
Mladý farár by už mal byť na fare. Doteraz býval u jednej panej, veď fara nebola voľná. "On sa s každým vie rozprávať, či s deckom, či so starším človekom. Starý vždy prišiel a ani sa nepozrel na ľudí, čo stáli okolo kostola," zhodnotí oboch kňazov veriaca. A keď už sa raz dala do reči, rozhovorí sa. "Dnes som tu už druhýkrát. Tu chcem ísť do obchodu, do Marieny. Lebo má mandarínky. Také drobné, ale fajné, sladučké. Môj manžel je chorý a čo mu kupujem v Michalovciach, tie sú kvasné ako ocot. Zobrala som dve kilá. Tak som prišla znovu, že kúpim tri kilá, aby mal na celé dva týždne. Takže, ja som tu už dnes bola, u doktora, lieky predpísať. Pýtala som sa sestričky, ako bolo včera v kostole. Ona tak hovorila: Boli sme o pol jedenástej. A vyšli von o štvrť na dvanásť z kostola. Na starého farára tu už čakalo pätnásť ľudí. Keď ľudia vyšli z kostola, zamkli ho. Esenbáci ho zaplombovali. Nikto tam teraz nemôže ísť celý týždeň. Pýtala som sa sestričky, kde mal starý farár omšu. Vraj tu v dedine u niekoho vonku na dvore."
My sme spokojné
V záhrade na fare sa usilovne pracuje. Farníčky tu majú brigádu - upratujú, hrabú lístie. Z peknej, aj keď trochu schátranej vilky, sa ozýva zvuk zbíjačky. Robotníci opravujú obydlie pre nového farára. Starý farár to tu vraj dlho nezveľaďoval. Ba čo viac, ešte aj odniesol, čo mohol. Aspoň tak tvrdí jedna z brigádničiek. Máme smolu, Marek Pristáš je práve v Košiciach. Zato sa môžeme slobodne porozprávať so ženami, čo skrášľujú záhradu. Samozrejme, iba off record. Ani ony sa nechcú vyjadrovať. Pánu farárovi by sa to určite nepáčilo. Je vraj z toho celý smutný a zničený, nepridáva mu to na zdraví. Pochopiteľne, brigádničky na fare držia palce mladému kňazovi, inak by mu tu predsa neupratovali. "My sme spokojné," vravia a trochu sa ošívajú, nedôverujú médiám. Vyzvedáme, či je farár naozaj taký mladý, keď ho pred televíznymi kamerami nazvali pubertiakom. "Asi tridsaťpäť rokov má alebo tridsaťštyri. No povedzte, ako naňho tie ženy kričali," rozhorčujú sa. "Prosím vás, veď sú aj mladší farári, 26-roční. Kdeže puberta. Hoci, u mužov trvá dlho," smejú sa ženy. A čo by vytkli jeho predchodcovi? "Jediná a najdôležitejšia jeho chyba je, že neposlúchol biskupa," vravia a spomínajú, ako raz robil v Kopčanoch cirkus. "Nechcel pustiť mladého do kostola, mladý mal mať omšu s odpustom." Brigádničky nám poukazujú faru. Aj ony vravia, že kostol bude týždeň zavretý a bohoslužby sa nebudú konať. "No vidzeli sce už taky cirkus?" okomentuje situáciu jedna z farníčok, nasadnúc na bicykel a zanechávajúc za sebou zamknutý kostol. Fakt je, že plomba na dverách nie je.
Načo je potom pápež?
"Ja som, dajme tomu, veriaci, ale nechodím do kostola. Môj dedo aj otec boli kostolníci, vtedy som chodil aj ja. Odkedy robím v krčme, tak ani nemám kedy," vysvetlí nám svoj vzťah k Bohu miestny krčmár Bernard Mráz. "Aj dnes bude v telke, že dedina je rozdelená na dve časti. Je tam aj moja dcéra so svokrou, naťahujú sa. Svokra chodila ku starému a dcéra k mladému. Teraz máme problém. V nedeľu mali mať dáke stretnutie tu v Budkovciach. Svokra nešla, lebo dcéra ju prosila, aby nešla. Nemá to cenu. Prišlo vyhlásenie, že starý nebude môcť ani pochovávať, ani robiť omše. Nemôže nič robiť. Aj dnes sa tak v telke vyjadrili, že: Musíme robiť pravdu. Ale totu pravdu starý nerobí. Zlatohlavý. Teraz ho volajú Drzohlavý. Ale načo to robí? Načo vystrája? Ja som robil na družstve kuchára. Prepustili ma a načo by som šiel na druhý deň do roboty, keď mi už nebudú platiť?"
Máme šťastie, krčmár je nielen zhovorčivý, ale o konflikte vie veľa, lebo ho má priamo v rodine. "Prečo moja manželka chodila ku starému a teraz chodí k mladému? Veď dnes je demokracia. Dnes si každý môže robiť, čo chce a ísť, kam chce. A ja hovorím: Načo je potom pápež, keď jednému Zlatohlavému nevedia rozkázať? Načo potom volia pápeža, keď ho on nepočúva?" Do krčmy vojde účastníčka konfliktu spred televíznych kamier. "To je ona, moja dcéra, priniesla mi obed." Tá však rýchlo odchádza a máva rukami: "Ja sa už vyjadrovať nebudem."
Najprv vraj ku starému chodilo asi 100 ľudí a k mladému 250. Včera manželka pánu Mrázovi povedala, že už bol pomaly plný kostol. A máme tu ďalšiu verziu kauzy s políciou aj s komentárom. "Ja som bol v stredu v Michalovciach, mal som tam vybavovačky. Jedna pani povedala, že sem prišli policajti so psami. Mali to podľa mňa tak urobiť - prísť večer, nerobiť z toho haló. Mal prísť exekútor a policajti, obkľúčiť faru a vylomiť dvere, ale aby to videlo čo najmenej ľudí."
Jeden chlapčisko odtiaľto je vraj v Nemecku a brala to tu aj nemecká stanica RTL. "Tak nám volal, že či to nepozeráme. Je nám hanba. Hanba je nám." Och Bože, ktorý si na nebesiach. Dokedy to takto bude? Škoda hutoric. "Ono sa to upokojí. Veď príde Veľká noc," verí krčmár. Zatiaľ to tak nevyzerá, susedia minule neodzdravili jeho dcére, lebo oni chodia ku starému.
Tak už vieme všetko. S krčmárom sa rozlúčime. "Nie som majiteľ, to manželka. A hovorím, ja nemám čas chodiť do kostola." Vyjadríme presvedčenie, že sa aspoň doma pomodlí. "Keď nie doma, aspoň tu, pri poháriku," uistí nás.
Bohužiaľ
Skúšame ešte zohnať starostu na obecnom úrade, ale aj ten je mimo. Spýtame sa teda aspoň prítomnej úradníčky na jej názor. Nie, nie. Nebude sa vyjadrovať, a predsa sa vyjadrí. Off record. "My nie sme ani proti jednému, ani proti druhému. Jednoducho, pán Zlatohlavý bol preložený, mal odísť. Nemal to naťahovať. Bohužiaľ, došlo to až sem. Keď pôjdete po dedine, jeden vám povie tak, druhý tak."
A naozaj. Jedni nám povedali tak, druhí tak. Krčmár to vyjadril za všetkých. Nie je to dobré. "Veď farníci sa teraz nechodia modliť k Pánu Bohu."
"Načo je pápež, keď ho Zlatohlavý neposlúcha?" pýta sa krčmár Bernard Mráz. Konflikt pozná z rodiny. Dcéra je za mladého, svokra najprv uznávala "starého". |
Brigádničky na fare fandia mladému kňazovi. Je vraj z toho už celý smutný a zničený, jeho zdraviu to neprospieva. Vravia, že biskupa treba poslúchať. To mal urobiť aj Zlatohlavý. |
"My už len tohto ľúbime, mladého. On sa s každým vie porozprávať, či s deckom či so starším človekom," hovorí pani Csörgöyová z Kopčian. |