Ľudské zdroje - toto slovné spojenie zaváňa trošku velikášstvom, akoby ktosi mohol "ťažiť" z ľudí ako z uhoľnej bane. Ale i keby sme pripustili, že ťažiť sa dá (ak ponúknete primeranú satisfakciu), treba to aj vedieť. Darmo má firma kvalitný "ľudský kapitál", ak ho manažment nedokáže motivovať k podávaniu vrcholných výkonov. O riadení firiem aj o tom, kto sú dobrí manažéri, sa zhovárame s riaditeľom poradenskej spoločnosti Corporate Consulting Group, Ing. Vladimírom Synkom CSc.
Čo to znamená dobrý manažér?
"Nemám rád slovo manažér. Je devalvované. Kvantitatívne ale aj kvalitatívne, teda svojím obsahom. My potrebujeme skôr lídrov. A medzi lídrom a manažérom je základný rozdiel: manažér má moc a líder má vplyv. Manažér ženie ľudí pred sebou, lídra nasledujú. Manažér musí byť perfektný, líder musí byť excelentný. Musí byť schopný - v zmysle latinského ex cello - vystúpiť zo svojej komôrky,
z územia známeho do neznámeho. Musí byť ochotný riskovať, ale aj dôverovať druhým.
Perfektný manažér zostane v rámci svojej malej komôrky, bude robiť stále to isté, len možno lepšie. A bude za to stále to isté aj dostávať, len možno viac."
Aké vlastnosti by teda mal mať líder?
"Nehľadajme komplikované kompetenčné profily. Vďaka dramatikovi B. Kurasovi chápem, že riadenie je jednoducho akt zušľachťovania, meniaci to čo je, v to, čo by malo byť. A stojí na dvoch slovách, ktoré sme z našej náročnej a namyslenej reči úplne vypustili: na šľachetnosti
a ušľachtilosti. Ušľachtilosť je vedomie vlastnej hodnoty a na jej konci stojí sebavedomie. Šľachetnosť je vedomie hodnoty druhých a na jej vyvrcholení je pokora. Na týchto zdanlivo protichodných kvalitách stojí ľudská dôstojnosť. Keď človek nemá dôstojnosť, jeho pokora je pätolizačstvom a jeho sebavedomie aroganciou. To sú tí dôležito sa tváriaci okolo nás. Nazývam ich Pygcisovia, pretože vznikli nešťastným krížením Pygmaliona s Narcisom. Čaká ich však rovnaký koniec, ako mnohé iné božstvá. Síce to, že si ľudia o nich prestanú čokoľvek myslieť."
Vašimi rukami prešli stovky manažérov. Akí skutočne sú?
"Viete, z kvantity ešte nikdy nepovstala kvalita. Poznám množstvo manažérov, ktorých dôstojnosť je udržiavaná len
s obrovským úsilím a proti ich vlastnej prirodzenosti. Niekedy mám pocit, že manažovanie je v našich spoločenských podmienkach sociálne akceptovanou formou akéhosi zneužívania ľudí, že je to jagavý povrch bez obsahu. Manažment kraslíc, ak chcete. Slovo manažment pochádza z francúzskeho manéž a v manéži sa predvádzajú dre-zúry. Poznám, bohužiaľ, podniky, v ktorých je práve toto najpresnejšia definícia riadenia. Ale mal som príležitosť stretnúť aj niekoľkých našich skutočne výborných manažérov a veľa sa od nich naučiť. Zostáva mi len dúfať, že týchto vzácnych ľudí som nesklamal ja."
Takže tieto vlastnosti alebo schopnosti musia byť v človeku a nedá sa im naučiť?
"Jeden z významov slova edukácia je zbaviť zbytočného. Teda nie niečo pridať, ale nechať vystúpiť podstatu - to, čo je vo vnútri. Ale ak je človek prázdny, a robí len to, čo mu prikazuje tréner, tak to nebude fungovať. Každý rýchlo rozpozná, že je to falošné. Takto vzniká akýsi druh karaoke manažmentu - amatérsky spevák s rytmom v pozadí sa snaží napodobiť originál. Ale v dnešnom emancipovanom svete nevyhrávajú imitácie, alebo klony, ale práve originály. Kvalitný manažér je teda predovšetkým človek, ktorý nevymenil svoje výsady za zásady, ktorý je verný svojim životným hodnotám a tie sú pre neho dôležitejšie ako firemné hodnoty. A ktorý sníva a verí. Keď sa spýtam manažérov, v čo v živote veria, často príde po prvom prekvapenom pohľade neprekvapivé ticho.
Manažér by mal chápať, že jeho práca nie je zamestnaním, ale povolaním. Že to teda nie je o úspechu, peniazoch a sexe, ale o zodpovednosti.
Vzdelávanie je u nás väčšinou orientované na perfektnosť a nie excelentnosť. Na zlepšovanie toho čo je, a nie na hľadanie toho, čo nie je. Nečudujme sa, že naše firmy sú potom málo inovatívne a kreatívne. A vlastne chudobné, veď ani bohatstvo firmy by sme nemali merať tým čo je, ale tým čo nie je a byť by mohlo. Z rovnakého súdku je aj snaha o zavá-dzanie módnych projektov Best Practices. Vždy mi to pripomína rituálny tanec dažďa, ktorého cieľom nie je privolať dážď, ale zlepšiť sa v tancovaní. Úprimne povedané, je to často krát spôsobené aj karaoke úrovňou mnohých "vzdelávačov".
Vaša spoločnosť sa nevenuje aj vzdelávaniu manažérov?
"Ale áno, i keď iným spôsobom. Myslím, že život, práca a vzdelávanie nie sú tri rozdielne veci, ale vec jedna jediná. Chceme vyvolať otázky a pochybnosti, nie hlásať večné pravdy. Najskôr sa snažíme nájsť to "niečo" vo vnútri osobnosti a potom nám ide o zmenu naučeného pohľadu na okolie. Snažíme sa vo firme meniť firemnú kultúru na kultúru komunika-tívnu a inovatívnu a súčasne ponúknuť manažérovi identitu firmy, ako nástroj jeho vlastnej motivácie a stabilizácie. Teda, aby sa investície vložené do projektu nezmenili na nákladovú položku."
To, o čom hovoríte, je typické len pre Slovensko?
"Určite nie. Ale ako firma zaoberajúca sa problematikou firemnej identity a identifikovania sa zamestnanca so spoločnosťou, sme pred nedávnom posunuli naše myšlienky z úrovne mikro na makro a ukončili sme reprezentatívny prieskum o identite Slovenska a vzťahu občana k štátu. Tento výskum vyvolal veľmi silnú odozvu, lebo pomenoval akési tabu, predsudky a ilúzie identity Slovenska a slovenskosti. Nakoľko sa bavíme o riadení ľudí, tak by som rád upozornil na asi celkom zabudnutú samozrejmosť, že každý zamestnanec je súčasne občanom. Akési two in one, schizofrénia s nemalými dopadmi. Ak je napríklad občan vo svojom makrosvete ľahostajný k dianiu okolo seba, tak len ťažko môžeme predpokladať, že ako zamestnanec bude mať vo svojom mikro-svete postoj iný. A ak áno, tak za peniaze.
A sme u žoldnierskych firiem. Keď k tomu pridáme, že hodnotová orientácia dospelej slovenskej populácie vykazuje znaky pasivity a reaktívnosti a ideálny riadiaci pracovník, respektíve politik je pre ňu citujem "hodnotovo flexibilný", tak cítim problém.
Mám obavu, že v tejto súvislosti môžu v budúcnosti zlyhávať všetky klasické riadiace praktiky. Samozrejme, so všetkými negatívnymi dopadmi až po degeneráciu demokracie, po vznik spoločnosti charakterizovanej silou materiálna a slabosťou ducha, respektíve spoločnosti, ktorej civilizovanosť meriame výškou budov a šírkou ciest, ale nie hĺbkou vzťahov, kde slovo morálka je prekážkou na ceste k zisku a moralizovať má pejoratívny význam. A len zdanlivo je to o inom, ako sme sa zhovárali doteraz."
Hovorili ste o vlastnostiach manažéra. Čím sa však má riadiť?
"Myslím si, že celé umenie riadenia je obsiahnuté v dvoch obyčajných a jednoduchých vetách. 1. Celok v každej časti; 2. Na kus cesty v ústrety. V nich je skrytá pokora, aj sebavedomie. Pokúsme sa len udržať ich v rovnováhe vlastnou dôstojnosťou."
Foto - archív
