BRATISLAVA. Priznávať sa k chybám a ospravedlňovať sa za ne sa stáva v praxi slovenskej tlače samozrejmosťou, v televíziách je to naďalej výnimočnosť. Problémom televízneho spravodajstva však nie sú len chyby pri uvádzaní mien a funkcií respondentov či faktografické údaje použité vo veľmi nevhodných kontextoch. Slovenské televízie už odvysielali aj zjavné nezmysly bez toho, aby na svoje potknutie divákov neskôr upozornili.
Šéfredaktori slovenských televízií napriek tomu v ankete SME vystupujú, ako keby ich podriadení robili chyby naozaj len výnimočne. Alebo vôbec.
Jasne hovoria, že opravy dávajú tak raz či dvakrát do roka. Alebo vôbec. Hovorca televízie JOJ Ľudovít Tóth zašiel najďalej, na otázku, ako často dáva JOJ opravu, odpovedal: „Ešte sa nám to nikdy nestalo.“
Chyby sa však televíznemu spravodajstvu stávajú a nejde len o detaily, ktoré pôsobia napokon len ako pobavenie. Ako keď napríklad Markíza urobila z Bélu Bugára predsedu SNS. Medzi zásadné treba zaradiť decembrovú fámu o tom, že 40 percent potravín v obchodoch je po záruke či pokazených.
V Českej televízii problém s ospravedlňovaním nemajú – bežné je ospravedlnenie za chybný názov inštitúcie či nesprávne uvedenú funkciu politika alebo hoci len chybu v grafike.
Opravy len pod hrozbou
Ako má vyzerať ideálna oprava? Mala by odznieť v najbližšom možnom vysielaní správ, po tom čo sa redakcia dozvedela o svojej chybe. Okrem upozornenia, že odznel chybný údaj, mala by zaznieť aj správna informácia a ospravedlnenie aj dotknutej strane, aj divákom.
Slovenské televízie takýto spôsob opravy v spravodajstve takmer vôbec nevyužívajú. Výnimkou sú len oficiálne vyhlásenia, ktoré televízie odvysielajú na príkaz Rady pre vysielanie a retransmisiu či po rozhodnutí súdu, často až roky potom, ako chybná informácia zaznela.
Tento typ opráv vysielala v nedávnej minulosti pred svojím spravodajstvom najčastejšie Markíza. Na príkaz licenčnej rady sa televízia musela ospravedlňovať za neobjektívne spravodajstvo v súvislosti s informovaním o politike niekdajšieho spoluvlastníka Markízy Pavla Ruska a jeho strany ANO.
Aby bol vlk sýty a televízia celá
Zistené chyby riešia televízie šalamúnsky - tak, aby si to, že vôbec niekedy pochybili, divák nevšimol.
Reportáž natočia ešte raz, prípadne ponúknu dotknutej osobe širší priestor napríklad na exkluzívny rozhovor.
V archíve televíznych správ za posledné dva roky sme našli bežnú opravu odvysielanú len v televízií JOJ (napriek výroku hovorcu), niekoľko opráv zverejnila aj spravodajská TA3. Na konkrétny prípad opravy vo vlastnom spravodajstve si vedel spomenúť len šéfredaktor TA3.
„Opraviť chybnú informáciu je základná povinnosť každého novinára - a slovenské televízie tu jasne zlyhávajú,“ hovorí Gabriel Šípoš z INEKO, ktorý sa venuje práve monitorovaniu spravodajstva.
Tvrdí, že v práci tlačených médií sa situácia zlepšuje, v televíziách nie. Systém oprav v televíziách či rádiách, „ak vôbec existuje, je neviditeľný“.
Na obranu slovenských televízií analytik dodáva, že to nie len špecifikum Slovenska.
„Predpokladá sa, že televízie majú obmedzený priestor na zverejňovanie správ, a teda aj opráv. Na druhej strane mávajú aj väčší dosah na verejnosť a nemôžu sa vyhnúť povinnosti opravovať zavádzajúce reportáže a jasne faktické chyby,“ komentuje mediálny analytik INEKO Šípoš.
Miesto priznania chyby zopakovanie témy
SME sa pýtalo slovenských televízií, ako reagujú, keď zistia , že odvysielali chybnú informáciu. Väčšina priznáva, že oprave sa snažia vyhnúť.
Ľudovít Tóth, hovorca televízie JOJ: „Ak sa také niečo stane, v najkratšom možnom čase uvedieme v tej istej spravodajskej relácii informáciu na pravú mieru. Za Noviny TV JOJ sme sa za päť rokov vysielania ospravedlňovať nemuseli. Skôr išlo o drobné „dovysvetlenia“, keď sme po dôkladnej analýze príspevku sťažovateľovi uznali, že nám unikla určitá súvislosť.“
Tibor Búza, riaditeľ spravodajstva a publicistiky televízie Markíza: „Snažíme sa chyby nerobiť. Samozrejme, v prípade, že sa to stane, vždy sa v čo najkratšom možnom čase snažíme uviesť veci na pravú mieru. Zvyčajne sa vrátime k danej téme a interpretujeme ju správne. V poslednom období sme nemali zásadnejšie problémy, ktoré by sme museli riešiť a korigovať.“
Ján Šmihula, šéfredaktor spravodajstva STV: „Pochopiteľne, že sa chybu snažíme napraviť. Išlo napríklad o nepresnosť v „titulkovej menovačke“. V najbližšej spravodajskej relácii, v ktorej sa daná osoba vyjadrovala - sme uviedli jej funkciu správne.“
Alfonz Šuran, šéfredaktor spravodajstva TA3:
„Za prípadnú chybu sa ospravedlníme formou čítanej správy. Moderátor prečíta ospravedlnenie, oboznámi divákov, kedy bola reportáž odvysielaná a uvedie informácie na pravú mieru. Ďalšou formou ospravedlnenia je nakrútenie novej reportáže, v ktorej sú uvedené správne údaje. Treťou formou je pozvanie hosťa do štúdia, kde komplexne vysvetlí problém. Niektoré chyby totiž môžu vzniknúť preto, že v časovo limitovanej reportáži nie je možné uviesť niektoré relevantné súvislosti.“
Bez opráv aj zjavné nezmysly
Televízia Markíza v predvianočnom šote uviedla: „Až štyridsať percent potravín v obchodoch na Slovensku je pokazených a po záruke. Tvrdí to Štátna veterinárna a potravinová správa. Sú voľne v predaji a ľudia ich bežne kupujú. Odborníci tvrdia, že predajcovia takéto potraviny podsúvajú zámerne, pretože v čase predvianočnej nákupnej horúčky si to zákazník nevšimne.“
Číslo bolo pravdivé, ale hovorilo iba to, že inšpektori našli pochybenia v 40 percentách kontrolovaných obchodov, nie v 40 percentách predávaných potravín.
Ako s faktom s touto nepravdou neskôr pracovala aj TA3.
STV bez následnej opravy odvysielala vetu: „Odborníci varujú, že na život si siahne každé piate dieťa.“
Markíza v svojich hlavných správach oznámila, že v Iraku zahynulo 130-tisic britských vojakov. Slovíčko tisíc tam bolo navyše.
Zdroj: sipos.blog.sme.sk
