Bukureštský parlament včera na spoločnom zasadaní oboch komôr väčšinou 322 hlasov oproti 108 odvolal prezidenta Traiana Basesca. Za odvolanie hlasovali opoziční postkomunisti a nacionalisti spolu s poslancami vládnej koalície, s ktorou má prezident trvalé spory.
Rozhodnutie parlamentu musí do tridsiatich dní potvrdiť referendum. Odvolanie prezidenta nadobudne platnosť iba v prípade, ak ho schváli nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. Úspech referenda je veľmi nepravdepodobný. Podľa prieskumov je Basescu stále najpopulárnejším politikom v krajine a účasť na podobných hlasovaniach je tradične veľmi nízka.
Som stále prezident
Je možné, že Basescu referendu sám predíde tým, že podá demisiu. V tomto prípade sa musia do troch mesiacov konať predčasné prezidentské voľby, ktoré má šancu opäť vyhrať.
„V prípade môjho odvolania do piatich minút odstúpim,“ tvrdil Basescu ešte minulý týždeň. Včera večer však prezident vystúpil na demonštrácii svojich prívržencov pred parlamentom, a hovoril o tom, že stále zostáva prezidentom.
Predseda prezidentovej Demokratickej strany (PD) Emil Boc označil odvolanie Basesca za atentát proti demokracii. Podľa Boca ho odstránili, lebo chcel ukončiť „jedovatý systém, v ktorom záujmy big business potlačia verejné záujmy“.
Parlament prezidenta odvolal s odôvodnením, že opakovane porušoval ústavu. Obvinili ho, že si chcel prisvojiť kompetencie premiéra Calina Tariceana, spochybňoval súdy a zneužíval v boji proti svojim politickým odporcom tajné služby.
Predseda sociálnych demokratov Mircea Geoana dokonca v stredu Basesca obvinil, že zneužil tajné služby na nátlak na ústavných sudcov. Tí dospeli na začiatku apríla k záveru, že na odvolanie prezidenta nie je dôvod. V tejto záležitosti však majú iba poradný hlas, ktorý parlament nemusí zohľadniť.
Koalícia nevydržala
Basescu bol šéfom pravicovej Demokratickej strany, ktorá v spojení s Tariceanovou Stranou národných liberálov (PNL) v roku 2004 porazila postkomunistických sociálnych demokratov. Obe strany vytvorili spoločnú vládu, do ktorej prizvali aj stranu menšinových Maďarov.
Basecu však mal nepretržité, skôr osobné než politické spory s Tariceanom. Prezident často hrozil predčasnými voľbami. Upustil od nich iba preto, aby neohrozil vstup Rumunska do Európskej únie. Spory nakoniec viedli k rozpadu vládnej koalície. Tariceanu dnes stojí na čele menšinovej vlády PNL a Maďarov.
Traian Basescu
Pred rokom 1989 námorný kapitán, člen komunistickej strany.
Po páde režimu komunistického diktátora Ceausesca člen Národného frontu spásy.
1992 vstúpil do Demokratickej strany.
Niekoľkokrát bol ministrom dopravy.
Od r. 2000 primátor Bukurešti.
V r. 2004 porazil v prezidentských voľbách postkomunistického premiéra Adriana Nastase vďaka reformnému a antikorupčnému programu.
Pod jeho vedením v r. 2007 vstúpilo Rumunsko do EÚ.
Je stúpencom úzkej spolupráce s USA a Veľkou Britániou.
Odmieta autonómiu pre maďarskú menšinu v Rumunsku.
Bol vyšetrovaný pre podozrenie z korupcie pri predaji časti rumunskej námornej flotily.
