Rumunský Ústavný súd včera potvrdil platnosť štvrtkového hlasovania parlamentu o pozastavení výkonu funkcie prezidenta Traiana Basesca (na snímke Reuters). Funkciu prezidenta podľa súdu prevezme dočasne šéf senátu Nicolae Vacaroiu zo Sociálnodemokratickej strany (PSD). Basescov definitívny odchod z funkcie je však nepravdepodobný.
Jeho odvolanie musí v referende potvrdiť nadpolovičná väčšina voličov. Hlasovať by sa malo do tridsiatich dní. Ak voliči odvolanie nepotvrdia, Basescu zostane prezidentom. Je veľmi nepravdepodobné, že referendum uspeje.
Basescu pred hlasovaním o svojom odvolaní tvrdil, že referendu predíde a sám podá demisiu. Potom by sa museli do troch mesiacov konať nové prezidentské voľby. Basescu by bol ich favoritom.
Bude referendum o odvolaní
Včera však Basescu oznámil, že neodstúpi a počká na referendum. Zmenu postoja odôvodnil tým, že nechce predlžovať politickú krízu. Referendum sa môže uskutočniť skôr, ako voľby prezidenta. Jeho rozhodnutie však ovplyvnili aj správy o snahe protivníkov zabrániť mu v ďalšej kandidatúre.
Vláda a časť opozície zvažujú zmenu volebného zákona, ktorý by odvolaným prezidentom zakazoval kandidovať. Špekuluje sa tiež, že sa vládne a opozičné strany spoja a postavia spoločného kandidáta. Mohol by to byť napríklad bývalý tenista a veľmi bohatý podnikateľ Ion Tiriac. V Rumunsku sa množia špekulácie, prečo prezidenta odvolali práve teraz. Ak Basescu po referende zostane na mieste, jeho protivníci by nič nedosiahli. Nevyhnú sa ani predčasným voľbám, prezident ich presadí čo najskôr po návrate do úradu.
Vysvetlením bude, že sa pozícia premiéra Calina Tariceana stala neudržateľnou. Basescu najprv rozložil stredopravú volebnú koalíciu jeho národných liberálov (PNL) a vlastnej Demokratickej strany (PD), ktorá v roku 2004 porazila postkomunistickú PDS.
Bojovník proti korupcii
Prezident od začiatku prekračoval svoje ústavné právomoci. Snažil sa rozširovať vplyv PD v koalícii a hrozil predčasnými voľbami. Pasoval sa za bojovníka proti korupcii, čo zabezpečilo veľkú popularitu jemu aj jeho strane. Problém bol, že stíhal iba korupciu u politických protivníkov.
Spor skončili začiatkom roka odchodom PD z koalície. Súčasná vláda PNL a strany maďarskej menšiny má v parlamente iba 22 percent mandátov a závisí od podpory postkomunistov. V snahe zabrániť výhre PD v ďalších voľbách sa ostatné strany proti Basescovi spojili. Odvolaním dúfajú podlomiť popularitu prezidenta aj jeho strany.
Posledný vývoj vyvolal obavy v Európskej únii, do ktorej Rumunsko vstúpilo 1. januára. Brusel sa bojí o budúcnosť tamojších reforiem hlavne v oblasti súdnictva, polície a práve v boji proti korupcii. Podmienky vstupu splnila Bukurešť len s odretými ušami. Sľubovala rýchle zlepšenie. To sa teraz odkladá na neurčito.
