il nový návrh zákona na zníženie dane z príjmu na 16 percent. Richard Sulík teraz z ministerstva odchádza.
Ste na čele komisie ministerstva financií, ktorá má pripraviť návrh nového zákona o dani z príjmov. Je to paradox, lebo súčasný zákon bol oceňovaný pre jednoduchosť a rovnú daň aj v zahraničí. Čo si vynútilo takúto zmenu?
„Nič. Nenachádzame sa v akútnej situácii. Táto komisia napísala nový zákon tak, ako by v ideálnom prípade malo zdaňovanie ľudí a firiem vyzerať.“
V čom ten súčasný nespĺňa kritériá ideálneho zákona?
„Má napríklad viac ako 40 rôznych výnimiek, ktoré by obsahovať nemal.“
Napríklad?
„Nezdaňujú sa rôzne príplatky sudcom a prokurátorom, odmeny pre hasičov, prvých 24 900 korún napríklad pri príjmoch z prenájmu alebo výnosy zo štátnych dlhopisov registrovaných v zahraničí sa nezdaňuje tiež a pod.“
To všetko by sa malo po novom zdaňovať?
„Navrhujeme zrušiť všetky výnimky, ktoré systém komplikujú a väčšina z nich sa dostala do zákona ako výsledok lobizmu. Suma, ktorá sa zrušením výnimiek ušetrí, použije sa na zníženie sadzby dane pre fyzické aj právnické osoby zo súčasných 19 na 16 percent.“
Štát by potom nahradil príjmy, ktoré by hasičom, prokurátorom, sudcom a ďalším po zrušení výnimiek klesli?
„Nie. Majú dnes neoprávnené výnimky na úkor všetkých ostatných daňovníkov. Na druhej strane by aj oni platili nižšiu 16-percentnú daň. Vo viacerých prípadoch by sa stalo, že by na výplatnej páske vyšlo zhruba podobné číslo ako v súčasnosti. Ak niekto má veľa takýchto výnimiek, príjem mu klesne.“
Čo je podstatou návrhu nového zákona?
„Aby sa do základu dane zahrnul akýkoľvek príjem, a to presne jedenkrát. Aj dnes sa totiž niektoré príjmy zdaňujú dvakrát. Napríklad správcovské spoločnosti dostanú dividendy z držby cenného papiera už zdanené. Keď následne vyplácajú podielnikom peniaze za podielové listy, ktorých súčasťou sú aj dividendy, tak sa zdaňujú druhýkrát. Túto deformáciu takisto navrhujeme odstrániť.“
Navrhujete zrušiť aj výnimku, ktorá dáva ľuďom možnosť znížiť si daňový základ o 12-tisíc korún, ak si šetria na životnú poistku?
„Áno, je to v návrhu zákona. Táto výnimka je úplne zbytočná. Pred jej zavedením k 1. 1. 2005 bolo uzavretých 3,6 mil. poistiek, teraz je to 3,8 mil. Chápem, že sa to poistencom nebude páčiť, ale kompenzujeme to 16-percentnou sadzbou, ktorá by inak možná nebola.“
Aký by to malo dosah na rozpočet?
„Neutrálny. Vyššie príjmy by sa použili na zníženie sadzby dane.“
Čo sa ďalej má zrušiť?
„Daňové zvýhodnenie lízingu, daňová uznateľnosť opravných položiek, špeciálne režimy pre verejnú obchodnú spoločnosť a komanditnú spoločnosť, paušálne výdavky pre SZČO by mali klesnúť na 25 percent pre všetkých atď.“
Pre tieto návrhy sa ťažko bude hľadať podpora nielen v koalícii, ale aj opozícii.
„Nebol by som si tým až taký istý, politici budú predsa môcť ponúknuť citeľné zníženie sadzby bez toho, aby rozpočet utrpel. My sme skratka bez akýchkoľvek politických vplyvov a tlakov napísali ideálnu predstavu zákona. Buď sa ho politici chytia, alebo nie.“
Ako sa k tomu projektu postavil minister financií Ján Počiatek?
„Pozdáva sa mu to. Keby bol proti, nezriadi komisiu na prípravu tohto zákona. Informoval ma, že sa o tom rozprával aj s premiérom Ficom. Ten zatiaľ nepovedal áno, ale ani nie.“
Dnes platí, že vlastník domu alebo bytu ho môže predať bez dane, ak tam má trvalý pobyt aspoň dva roky. Alebo nemusí tam bývať, ale mal by ho vlastniť najmenej päť rokov, ak ho chce predať bez zdanenia. Aj to sa má zrušiť?
„Jasné. Ak niekto kúpi dom za štyri milióny a predá ho za päť a zarobí milión, prečo by z toho nemal zaplatiť daň? Bude to však platiť po prechodnom období. Dotkne sa to predajov tých nehnuteľností, ktoré budú zakúpené až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“
Navrhujete zrušiť aj darovanie dvoch percent pre neziskové organizácie?
„Áno.“
Myslíte, že nie sú legitímne dôvody práve na takúto výnimku?
„Dnešná filantropia je falošná. Ide o peniaze, ktoré firmy i ľudia platia na úkor štátu. Ak má nejaká firma základ dane sto miliónov korún, dnes z toho platí daň 19 miliónov a z nej môže neziskovkám poukázať 380-tisíc korún. Po novom by platila len 16 miliónov, takže sa tým vlastne vytvorí trojmiliónový priestor na skutočnú filantropiu.“
Hýbali ste aj s odpisovými sadzbami?
„Áno. Zrušili sme zrýchlené odpisovanie. Má zostať iba jedna odpisová metóda. Odpisovanie sa má robiť po mesiacoch, a nie po rokoch ako teraz. Zostanú len tri odpisové skupiny – 50, 100 a 200 mesiacov. Navyše, firmy nebudú musieť odpisy využiť v plnej miere. Väčšiu voľnosť do odpisov navrhujeme aj preto, lebo rušíme opravné položky, prenášanie straty do ďalších rokov či daňové uznávanie pohľadávok.“
Zrušenie prenášania straty podnikateľský sektor veľmi nepodporí?
„Netvrdím, že nad každou jednotlivou zmenou, ktorú návrh nového zákona obsahuje, bude podnikateľský sektor jasať. Dôležité je, že ako celok návrh uvítajú, lebo zníženie sadzby to vykompenzuje Aj podnikatelia si za posledné roky prelobovali veci, ktoré ideálny daňový zákon neobsahuje. Štát napríklad nemá záujem, aby tu dlhodobo existovali podniky s veľkou stratou. “
Aký je ekonomický dôvod, aby paušálne výdavky SZČO klesli až na 25 percent?
„Najväčší problém, pre ktorý sa teraz zamestnávatelia pochytili s ministerstvom práce pri Zákonníku práce, sú takzvané “pro forma“ živnosti. Zamestnávateľ ruší trvalé pracovné pomery, ale tých istých ľudí najíma na rovnaké miesta a uzatvára s nimi zmluvu o dodávke služieb už ako so živnostníkmi. Tento problém sa prejavil najmä vlani, keď paušálne výdavky stúpli z 25 na 40 percent. Výrazne to zvýšilo motiváciu nebyť zamestnaný. Tento nezdravý tlak chceme odstrániť znížením paušálnych výdavkov. Deväťdesiattri percent reálnych živnostníkov si aj tak vedie účtovníctvo. Paušálne výdavky sa vo väčšej miere využívajú na optimalizáciu daní, teda na zníženie daňovej povinnosti, ako na reálne odbremenenie sa od účtovníctva. Plne chápem, že skutočnému živnostníkovi, využívajúcemu paušálne náklady, sa táto zmena pozdávať nebude, ale dúfam, že nižšia sadzba mu to vynahradí.“
Odštartovali ste projekt, o ktorom sa bude diskutovať. Teraz, keď ho bude treba obhajovať, odchádzate z ministerstva?
„No, úprimne povedané, nemám nádej, že ľavicová vláda takýto zákon presadí.“
Prečo?
„Pretože je výhodný najmä pre úspešných. S tým môže mať ľavicová vláda problém.“
Pravicová vláda by s takýmto zákonom problém nemala? Zasahuje aj do výhod pre podnikateľov.
„Na jednej strane zasahuje, na druhej ponúka nižšiu sadzbu. Pravicová vláda by tento zákon mohla prijať a strana SDKÚ by si ho chcela osvojiť.“
Čo by z toho mala ľavicová vláda, keby váš projekt prijala?
„Bol by to prínos pre zdravý rozum.“
Čo z toho budú mať jej voliči? Politici potrebujú argumenty.
„Fakt, že neviem dostatočne dobre na túto otázku odpovedať, asi potvrdzuje, že si nemyslím, že to prijmú.“
Rušíte aj progresivitu, ktorú ste zaviedli cez takzvanú milionársku daň?
„Sú dve alternatívy. Buď posunúť hranicu klesania nezdaniteľnej časti nižšie, alebo ju celkovo znížiť. Tento bod treba dôkladne prediskutovať. Ak je nezdaniteľná časť sociálny aspekt v daňovom zákone, potom tam nemá čo hľadať a treba ju spolu so sadzbou znižovať. Alebo je to vstupná cena práce, potom ju neznižujme a zároveň obmedzme jej uplatnenie len na príjmy z práce.“
Ak je SDKÚ ochotná osvojiť si Sulíkov daňový zákon, nie je SDKÚ ochotná osvojiť si aj Sulíka?
„To neviem. Najprv by to musel chcieť aj Sulík.“
A Sulík nechce?
„Nie.“
Prečo vás to neťahá do SDKÚ?
„Pre niektorých ľudí, ktorí tam sú. Nemyslím si, že SDKÚ je skutočne liberálna strana, ktorá bude presadzovať politiku zdravého rozumu. V pravicovom spektre si ešte len hľadá priestor. Okrem toho Mikloš niekoľkokrát odmietol odvodový bonus. Ak niekam pôjdem, tak určite len s odvodovým bonusom.“
Nijaká zo strán neprijíma váš odvodový bonus.
„Ale pociťujem zmenu. To nie je totiž vyslovene pravicový projekt. Je v ňom aj veľa sociálnych a ľavicových aspektov. Viem si predstaviť, že aj Smer by ho prijal. To by tam však nemohli byť ľudia, ktorí nemajú ani potuchu o tom, čo odvodový bonus je. Napríklad ministerka Viera Tomanová ani netuší, o čom to je, hoci sa to týka práve zmien v sociálnom systéme. Exminister Ľudovít Kaník tu zanechal časovanú bombu v priebežnom dôchodkovom systéme a ministerka Tomanová v nemom úžase pozerá na to čudo. Čas uteká, prešiel pomaly rok a výsledkom je analýza, ktorá medzi iným navrhuje zaviesť princíp dôchodok alebo príjem. To si treba predstaviť tak, že dôchodca, ktorý si privyrába, lebo mu dôchodok nestačí, oň príde.“
Vy poznáte riešenie?
„Áno, treba zrušiť zásluhovosť v prvom pilieri. Na to je tu druhý pilier. Práve o tom hovorí odvodový bonus. Menilo by sa to postupne tak, aby sa neznížili záväzky k súčasným dôchodcom.“
Čo si myslíte o hospodárskej politike súčasnej vlády?
„Nie je to také zlé, ako sa mnohí obávali. Ale v zdravotníctve a v prvom pilieri sú beznádejne stratení. Nemajú víziu.“
Prečo odchádzate z ministerstva?
„Čo som chcel, som urobil. Mal som tri ciele. Prvý bol zachrániť rovnú daň, čo sa podarilo. Druhý - pokúsiť sa presadiť odvodový bonus. To nie je priechodné. Treťou aktivitou bolo dopísať tento zákon. Je hotový. Už by som tu nebol vyťažený.“
Čo budete robiť teraz?
„Abwarten und Tee trinken. (Vyčkávať a piť čaj.)“
Autor: Ľuboš Jančík. Ivan Štulajter
