Čítam najmä Sme, aj keď je neobjektívne. S Mečiarom vládneme preto, aby s ním nevládol Dzurinda. Nikdy sme netvrdili, že budeme rušiť reformy, s výnimkou tej v zdravotníctve, povedal v rozhovore pre Sme.sk poslanec strany SMER BORIS ZALA.
Prečo ste šli študovať filozofiu?
Zaujímala ma napriek tomu, že som absolvoval strednú školu elektrotechnickú. Na tej som som sa natrápil a nijako ma to nepritiahlo. Bol to aj dôsledkom udalostí v roku 1968, ktoré ma inšpirovali zaoberať sa spoločensko politickými témami. Okrem toho som sa trochu zaoberal filozofiou matematiky a prírodných vied. Zlialo sa to dokopy a dal som sa na štúdium filozofie.
Ako ste vnímali rok 1968?
Mal som síce iba štrnásť rokov, ale dosť intenzívne, keďže naša rodina bola režimom postihnutá. Doma sme o tom diskutovali a starý otec hovoril - to dlho nevydrží, tí Rusi nakoniec aj tak prídu. Koniec koncov, aj na vysokú školu som sa dostal omylom a v treťom ročníku ma požiadali, aby som ju z kádrových dôvodov opustil. To som odmietol.
Dalo sa odmietnuť bez následkov?
Nevedeli, čo s tým urobiť, lebo sa nedalo len tak povedať, že „vyhadzujeme ťa z kádrových dôvodov". To sa už v sedemdesiatych rokoch nedialo.
Boli ste v KSČ?
Nie. Ani ma tam nelákali.
Váš dedo bol Jozef Gašpar, šéf úradu propagandy za vojnového Slovenského štátu. Bol to silný katolík. Vy ste ľavičiar. Odkedy?
Naľavo som možno od svojich štrnástich až pätnástich rokov, teda stále a kontinuálne.
Starého otca ste vnímali ako?
Treba to vidieť tak, že sa po osemnástich rokoch vrátil z „trojky špeciál", čo nebol práve ľahký žalár. Bol veľmi humanisticky založený, takže naše diskusie boli veľmi tolerantné. Mal kritické názory aj na to, čo sa udialo za Slovenského štátu, i keď zastával pozíciu, že samostatná Slovenská republika je potrebná. K mnohým aktom, ktoré v tom režime prebiehali, však bol kritický a neodpúšťal ani sám sebe. Vedel, že určité veci mohol robiť inak.
Ako vnímate to obdobie vy osobne?
Vždy na to bude dvojaký názor. Reálne vznikla samostatná Slovenská republika, druhou vecou je vznik vtedajšieho režimu a okolnosti, za ktorých sa to stalo. Vo vzťahu k tomu režimu musí byť deliaca čiara, pre jeho fungovanie niet žiadneho morálneho ospravedlnenia. Treba ale vidieť, že vtedy boli takéto režimy bežné, Slovensko nebolo nijako výnimočné. Od tridsiatych rokov padali prakticky všetky liberálne režimy okrem Turecka, čo je zaujímavým paradoxom. Mám ale výhrady k tomu, keď sa povie, že to bol fašistický režim.
Bol demokratický?
Určite nie. Česi ho označili správne. Podľa nich to bol klérofašistický štát.
Istý čas ste pracovali ako robotník. Čo ste robili?
Pre mňa to bolo zábavné obdobie. Problém bol, že som robil na Slovenskej akadémii vied a nejako sme sa tam nepohodli, tak ma vyhodili a skončil som v pražskej Kotve ako lisovač papiera. Tu som sa 
totiž nevedel zamestnať, lebo som bol doktor a na Slovensku neboli zvyknutí, že človek s takým titulom pracuje ako robotník. Strávil som tam asi pol roka a bolo to veľmi romantické obdobie.
V rokoch 1990 až 1992 ste boli predsedom SDSS. Prečo sa tá strana nikdy nestala masovou? Bolo to v chabosti lídrov, programu, alebo v inom?
Mali sme málo času, predsedom som bol osemnásť mesiacov. Za to obdobie sme pritom narástli na päť až šesť percent, čo bol slušný výkon. Do strany som dokonca dotiahol aj Alexandra Dubčeka.
Nebol to len marketingový ťah?
Nie. Dodnes mám k „šesťdesiatosmičkárom" dobrý vzťah. Nepokladal som ich za nebezpečných ako mnohí vo VPN, ale za schopných ľudí, ktorí mali silné demokratické cítenie. Predtým síce boli členmi KSČ, ale následne ich dvadsať rokov tvrdo postihovali.
Vráťme sa teda k tomu, prečo ste neuspeli.
Lebo Dubček zomrel pri tragickej nehode a dominanciu tam získalo silné čechoslovakistické krídlo, ktoré bolo odtrhnuté od reality. Neskôr už len parazitovali na vzťahu s SDĽ a potom s SDK.
Kedysi ste robili redaktora v rozhlase, moderovali ste relácie v STV a VTV. Boli ste dobrý novinár?
Nikdy som sa necítil byť novinárom, hoci rád píšem.
Sme je výrazne neobjektívne
Pýtam sa to v kontexte toho, že Smer novinárov kritizuje.
Lebo si neplnia svoje povinnosti. Sú povinní informovať obyvateľstvo tak, aby si samo urobilo vlastnú mienku. Majú dávať nedeformované nekomentované informácie a na Slovensku to tak nie je. Novinári majú stále pocit, že sú súčasťou nejakého bojového trendu, že musia byť za niekoho alebo proti niekomu a robia to permanentne.
Nie je paušalizovaním, že to robia permanentne?
Ja tie noviny čítam, takže to vidím.
Ktoré noviny čítate?
Predovšetkým SME a občas si prelistujem Pravdu, lebo mám málo času a viac ani nestíham.
Kamera: Samo Jaško
V čom je podľa vás SME neobjektívne?
Je výrazne neobjektívne hlavne po odchode bývalého šéfredaktora Šimečku.
V čom konkrétne?
Neustráži si to rozdelenie. Kedysi som ho začal intenzívne čítať práve preto, že poskytovalo informačnú bázu, ktorá nebola deformovaná ani okomentovaná. Dnes je v tom obsahu dané stále niečo negatívne. To je v každej správe, vo výbere správ a je jedno, na ktorej strane sú.
To vás majú novinári chváliť?
Vôbec nie. Politikov by nemali chváliť vôbec.
Tak skúste konkrétnejšie.
Uvediem vám konkrétny príklad, ako sa hľadajú rozpory medzi premiérom a prezidentom. Naposledy to bolo kvôli rozmiestneniu rakiet a radarových systémov. Tvrdí sa, že prezident mal úplne iný názor ako premiér, minister zahraničných vecí detto. Ja som si pozrel, čo prezident povedal a z toho textu je úplne zrejmé a evidentné, že podporil koncepciu vlády v tom, že rozmiestnenie týchto systémov je záležitosťou NATO. Teda to, čo tvrdí aj premiér. Jasne teda povedal, že nepodporuje bilaterálnu dohodu medzi Poľskom, Českom a USA. Všetky médiá začali tvrdiť, že prezident má iný názor ako premiér. Proste je tam pocit násilného vkladania niečoho, striehne sa na to, čo vôbec nebolo povedané.
Keď ste to už otvorili - Fico sa vyjadroval k niečomu, o čo ho nikto nežiadal. Načo sa podkladal Putinovi a ubezpečoval ho, že by sme to nedovolili? Neznižuje zbytočne manévrovací priestor pre prípadné budúce jednania?
Diskutuje o tom celá Európa. Teraz som bol v Bruseli, kde som hovoril so Solanom a v Berlíne, kde som rozprával s významnými predstaviteľmi Nemecka. Hovorí o tom aj Bush. Povedal predsa, že Rusko treba vtiahnuť do problému, dvakrát Putinovi telefonoval. Prečo hneď musíte pejoratívne hovoriť o podkladaní sa? Aj Bush sa podkladá? Premiér môže zvoliť taktiku, že bude mlčať, ale môže urobiť aj to, že bude hovoriť a podporovať tak pozíciu NATO. Nemusí predsa podporiť USA, Česko alebo Poľsko. Mne ten kŕč novinárov pripadá až smiešny. Hľadajú, kde by našli nejaký rozpor.
Smer tvrdí, že sú k nemu médiá tvrdé. Nejdú po politikoch všeobecne? Kedysi to totiž tvrdili Dzurinda aj Mečiar. Asi sa zhodneme, že po Mečiarovi v rokoch 1994 - 1998 šli, Dzurinda žaloval Sme aj Pravdu. Prečo má práve táto garnitúra pocit, že sa po nej šliape najviac alebo neobjektívne?
Porovnám to. Sme bolo vždy priaznivo naklonené k SDKÚ a ak kritizovalo, tak jedine Dzurindu za konkrétne kroky, ktoré už nebolo schopné eticky zniesť. Veď Šimečku sa špeciálne dotkla kauza skupinka, takže tam bol aj osobný problém. A mnohí redaktori mali s kritizovaním Dzurindu problém, pretože šlo o kritiku ich politickej strany a toho, koho preferujú.
Naznačujete tým, že proti Dzurindovi museli písať?
Nie, to netvrdím, ale boli vo vnútornom rozpore. Podporovali SDKÚ, ale Dzurinda už robil také kroky, ktoré prekračovali to, čo bolo pre nich akceptovateľné. Teraz nehovorím, že máte byť ľavicovými novinármi a podporovať našu vládu, ale mali byť ste veci vidieť trochu diferencovanejšie.
Nekritizuje vás len Sme. Nemôže si vaša strana za také vzťahy aj sama? Trebárs už tou volebnou nocou, keď ste ich odignorovali.
Samozrejme, že si za to môžme aj my.
Pýtam sa to preto, lebo Fico a napríklad aj Valentovič, sa médiám vyhýbajú. Do volieb bol Fico všade, odvtedy prakticky nikde. Prečo?
To už je iná otázka.
Zaujíma ma váš názor.
Možno sa im vyhýba práve preto, že má pocit, že ten rozhovor neprebieha normálne a že je predmetom šikanovania či útoku.
A pred voľbami ten pocit nemal? Vtedy rozhovory poskytoval. Tým istým novinárom, v tých istých diskusných reláciách.
Vtedy pokladal za svoju povinnosť bojovať za víťazstvo svojej strany.
Ako premiér už nie je povinný informovať občanov?
Myslím, že je, ale veď permanentne prebiehajú tlačové konferencie vlády a rezortov.
Na mnohých odmieta odpovedať na otázku a nie je tam dostatočný priestor na podrobnejšie rozobratie témy.
Nechcel by som sa už o tom rozťahovať, lebo to je začarovaný kruh. Keby médiá ukázali istú veľkorysosť a korektnosť, pričom tým vôbec nemyslím podporu vlády alebo Fica, tak by to viedlo k normálnemu fungovaniu a upokojeniu situácie. Nikto v Smere nemá záujem viesť zápas s médiami. Je to spor, ktorý sa nedá vyhrať ani z jednej ani z druhej strany.
Opýtam sa teda explicitne - je správne, že Fico odmieta rozhovory s výnimkou jednej pravidelnej relácie v Slovenskom rozhlase?
Neviem to posúdiť. Pre mňa je podstatné, že robí pravidelné tlačovky. Ostatné je vec jeho osobného politického profilu. Tlačovkami svoju povinnosť plní.
Nikdy sme netvrdili, že budeme rušiť reformy, okrem jednej
Voľby ste vyhrali aj vďaka silnej kritike reforiem Dzurindovej vlády. Fico vyhlasoval, že ich bude rušiť a meniť. Nedeje sa ani jedno ani druhé, ak nepočítam nejaké tie kozmetické úpravy. Prečo?
Bol som pri tvorbe programu Smeru a nikdy sme netvrdili, že budeme rušiť reformy okrem jednej a tou je reforma zdravotníctva.
Tvrdíte teda, že Fico nikdy nič také nevyhlásil?
Vy ma chytáte za slovo. Vždy sme tvrdili, že reformy treba nastaviť lepšie, dať im silnejší sociálny rozmer. Proti reformám ako takým sme sa nikdy nepostavili.
Postavili ste sa proti reformám Dzurindovej vlády.
Nie proti všetkým. Ja osobne som bol napríklad vždy zástanca druhého dôchodkového pilieru najmä v spojitosti s tým, že to rozvinie kapitálový trh na Slovensku. To sa ale Miklošovi nepodarilo.
Ste zástancom progresívneho zdaňovania príjmov. Čo je na tom spravodlivé? Ak si odmyslím zlodejov a zbohatlíkov, prečo by mali šikovnejší a vzdelanejší platiť percentuálne viac?
Ale no, to je len vaša konštrukcia, že niekto zarobí viac vzdelanosťou a šikovnosťou.
Ale to sa deje.
Celkom tak to nie je. To je problém trhu. Na trhu nezarába vzdelanejší, ale ten, kto vystihne, že napríklad chýbajú kompóty a je po nich dopyt.
A to podľa vás nie je šikovnosť?
Je. Ale je otázkou, či má takáto šikovnosť niekoho stavať do pozície, že sa stane milionárom. Veď kto mu vytvoril ten priestor? Predsa kúpyschopnosť obyvateľstva, verejné podmienky a podobne. Takže keď na ňom niekto zarobil, má byť solidárny a prispievať väčšími financiami. A takýchto prípadov sú stovky. Nevidel som nikoho, kto by napríklad na vzdelaní zarobil viac ako milión do roka. O tom veľmi pochybujem. Čím viac niekomu rastie príjem, tým viac by sa mal podieľať na daniach.
Vráťme sa - čo je na tom spravodlivé?
Spravodlivosť je v tom, že za to, čo dostáva a aký priestor sa mu vytvorí, musí o to viac spoločnosti vrátiť. Mne sa to zdá úplne samozrejmé a normálne.
Prečo ste potom napriek sľubu rovnú daň nezrušili? Odpočitateľné položky boli len kozmetickou úpravou.
Ja osobne som za postupný prechod na progresívne zdaňovanie. Uvážili sme však, že sa spoločenské subjekty na súčasný systém adaptovali a zmena prostredia vždy destabilizuje. Nevedeli sme a ani nevieme vypočítať, ako by to pôsobilo na ekonomiku, sociálnu situáciu a rozpočtovú disciplínu, či sa to rozkýve na jednu alebo druhú stranu. Nechali sme to teda tak, ako to je.
Priznávate teda, že Smer v tomto nehovoril pravdu?
Stále opakujete to isté klišé, ktoré omieľa Dzurinda.
Vychádzam zo sľubu Smeru, že rovnú daň zruší a po takmer roku vládnutia stále platí.
Veď sme urobili isté zmeny najmä v odpočitateľných položkách. Nikto nezobral predvolebnú koncepciu Smeru v takej polohe ako vy. To je len zámer, že chcete kritizovať, tak to robíte. Otrocky sa čaká, že všetko urobíme už počas prvého roka, že nezvážime situáciu a od zeleného stola všetko zmeníme. Tendencia k progresívnej dani v Smere existuje. Nevieme však vypočítať, aké dôsledky by to prinieslo za súčasnej situácie a pred prijatím eura.
Znamená to, že sa progresivitu do konca volebného obdobia pokúsite zaviesť?
Budeme o tom uvažovať. Určite áno.
Vládneme s Mečiarom, aby s ním nevládol Dzurinda
Smer neustále spomína sociálny štát, pomoc chudobným, spravodlivosť, zákon o preukazovaní pôvodu majetku, pritom vládne s Mečiarom, ktorý nevie vysvetliť, ako k nemu prišiel a je podozrivý zo zločinov. Robert Fico mal o ňom neuveriteľné výroky, ktoré spoluprácu absolútne vylučovali. Ako je to možné?
Musím zdôrazniť, že nejde o problém Roberta Fica, ale Smeru ako celku. Pre tento krok sme sa rozhodli vedome a s niekoľkými podmienkami, ktoré sa plnia. Prvý rozhodujúci predpoklad pre nás bol ten, že neumožníme opätovný vznik pravicovej vlády, práve za podpory Mečiara. To by bolo pre vývoj na Slovensku zdrvujúce a pre vývoj sociálnodemokratického hnutia možno smrteľné. Chceli sme za každých okolností zabrániť vzniku ďalšej Dzurindovej vlády. To bol základný motív.
Účel svätí prostriedky?
Áno, ale držali sme aj obsah. Za žiadnych okolností by sme nepripustili, aby sa vrátil mečiarizmus a budeme tomu brániť zubami nechtami. Jedným z výsledkov bola aj dohoda, že Mečiar nebude kandidovať na žiadnu vládnu funkciu, ani na funkcie, kde by hrozila recidíva javov, ktoré sme kritizovali.
Nie je to len „akože" podmienka, ktorú Smer predkladá verejnosti? Trojnásobný premiér Mečiar by o kreslo ministra zrejme záujem vôbec nemal, ani sa tak nikdy neprejavoval.
To je hypotetické tvrdenie. Predseda strany má vždy záujem o isté pozície a je zbytočné o tom teraz špekulovať. Realita je taká aká je.
Takže ešte raz - je normálne, ak ľavica, deklarujúca snahu o spravodlivosť a sociálnu orientáciu vládne s takýmto človekom?
Pán kolega, vy stále nechcete vnímať podstatu. Pre nás je dôležité, že nevládne Dzurinda s Mečiarom.
To znamená, že by ste sa spriahli s kýmkoľvek len preto, aby tu nevládla pravica?
Čo je to s kýmkoľvek?
Teoreticky - trebárs s komunistami, ak by mali obdobnú silu ako v Česku.
Špekulácia je obsiahnutá už vo vašom pojme „spriahnuť sa", je v ňom to negatívne.
Môžem použiť slovo „spojiť sa".
Máte to v sebe, s tým sa nedá nič robiť. Ale ak by som konštruoval, že by to vychádzalo na menšinovú vládu s podporou KSS bez nejakých mimoriadnych požiadaviek z ich strany, možno by to prichádzalo do úvahy. Ale je to hypotéza, ktorú vy vo vašom texte samozrejme a nepochybne zneužijete. (smiech)
Nemám dôvod.
Urobíte z toho titulok, ako Zala povedal, že menšinová koalícia s KSS by bola najlepšia.
Fico nedávno vyhlásil, že zásluhou vlády nestúpajú ceny benzínu. Vy si to myslíte tiež?
Vláda tlakom na monopoly vytvorila určitú atmosféru, v ktorej si začali dávať pozor. Či nestúpajú ceny benzínu priamo kvôli tomu, to nemôžem bezprostredne potvrdiť. Vláda so Slovnaftom rokuje a začalo sa to aj vďaka nášmu tvrdému tlaku. A ten tlak na monopoly pôsobí.
Ktorých politikov u nás si vážite?
To ste ma zaskočili. Pýtajte sa zatiaľ niečo iné, kým si to rozmyslím. Ja nemám osobný vzťah k žiadnemu politikovi, nechajte ma zatiaľ rozmýšľať. (smiech)
Aké boli vaše najväčšie chyby v politike?
Že sa mi nikdy nechcelo byť politikom naplno.
Priznávate tým, že svoju prácu flákate?
(smiech) Nejde o flákanie, ja som pracovitý. Priznávam, že nie som plne nasadený v tom, čo sa od politika vyžaduje. Nemám mocenské a funkčné ambície, mám iné záujmy, som skôr človek na programové veci, koncepčné kroky a mediálne výstupy. Každodenná operatíva ma unavuje.
To je vaša jediná chyba ako politika?
Myslím, že áno.
Čo vyčítate svojej vlastnej strane?
... (dlhé mlčanie) Nad týmto som sa nikdy nezamýšľal. Možno občas kádrovú politiku.
Môžte byť konkrétnejší?
Nie, lebo ide o široký problém. Občas by som ale preferoval iných ľudí. V strane, aj v spoločenských pozíciách.
Už viete, ktorých politikov u nás si vážite?
... (dlhé mlčanie). Premietam si tých ľudí, nemám vymyslené nič frázovité. Maďariča, Hrušovského a Berényiho.
Vynechali ste Fica.
Musíte stále skočiť na toho Fica? Jeho som nespomenul, lebo by to bolo klišé, že som to povedal iba z povinnosti. Povedal som Maďariča, nech mu to urobí trochu zle. (smiech)
Predchádzajúce rozhovory si môžte prečítať tu.
Na SME.sk pripravujeme:
MARTIN BURSÍK, predseda Strany zelených, vicepremiér českej vlády a minister životného prostredia
FEDOR GÁL, bývalý politik, sociológ, podnikateľ, autor kníh
NATÁLIA BLAHOVÁ, mama a blogerka o adopciách detí a predsudkoch
GABINA WEISSOVÁ, blogerka o anorexii, písaní i Novinárskej cene
VAŠO PATEJDL o Eláne, eláne, podnikaní a spievaní
BORIS FILAN - textár, spisovateľ a cestovateľ o knihách, textoch a humore
Poznáte vo svojom okolí zaujímavých ľudí, ktorí nie sú mediálne známi? Poznáte skutočné osobnosti? Ak áno, zašlite nám svoje tipy mailom na adresu karol.sudor@smeonline.sk a pomôžte nám zviditeľniť ľudí, ktorí si to zaslúžia.
