IPEĽSKÉ PREDMOSTIE. V rokoch 1952–1953 sa pri Ipeľskom Predmostí pestovala ryža. Pokus stroskotal, no zostala tu dodnes vzácna mokraďová lokalita. Ryžovisko má rozlohu viac ako 55 hektárov. Ochranári hľadajú systém, ako mokraď zachovať.
Prírodná rezervácia Ryžovisko pri Ipeľskom Predmostí je súčasťou ramsarskej lokality Poiplie. Od roku 1998 je zapísaná do medzinárodného zoznamu mokradí.
„Spolu s dažďovými pralesmi patria mokrade k najohrozenejším systémom. Štátna ochrana prírody preto pracuje na programe starostlivosti o túto lokalitu,“ hovorí Peter Kúšik z obvodného úradu životného prostredia vo Veľkom Krtíši. Cieľom ochrany je zabrániť zazemňovaniu územia. To by mohlo mokrade postupne zmenšovať a vytláčať. Dôležité je preto pravidelné kosenie lokality a odvážanie pokosenej trávy.
Ryžový výsmech
Dôchodca Alexander Czibulya pracoval v čase ryžového experimentu ako súkromný roľník. Polia mal blízko ryžoviska, a tak mohol nezvyčajný komunistický pokus podrobne sledovať. Ľudia sa experimentu tajne smiali.
„Boli to nešťastné stalinské roky, keď si niektorí zanietenci mysleli, že dokážeme všetko. Aj pestovať ryžu, lebo sme sebestační a nikoho nepotrebujeme,“ hovorí Czibulya. Na štátnych majetkoch pracoval aj jeho bratanec, ktorý sa nad myšlienkou tiež chytal za hlavu. Výhrady ľudí nepomáhali, hŕstka nadšencov bola presvedčená o správnosti myšlienky.
V blízkosti Ipľa sa začal rodiť megalomanský projekt. Lokalitu ohradili, začali tu kopať jamy na sadenie ryže. Dokončili zavodňovací systém a zasadili prvú ryžu.
„Pustili sa do toho bez základných znalostí. Vôbec napríklad nevedeli, ako sa správa Ipeľ v jarných mesiacoch. Že dokáže byť po zime zákerný a zatopiť veľkú časť územia. Opakovalo sa to pravidelne, ale oni na to nebrali ohľad. Mysleli si, že ryža má rada vlhko, tak aký problém,“ dodáva Czibulya.
Projekt zastavil Ipeľ
Prvé dva roky boli suché, Ipeľ sa nevylial. Stihli zobrať dve úrody, ktoré vraj boli veľmi slabé.
„Tá ryža – to bola taká tretia trieda. Boli však povojnové hladové roky, a tak sa zrejme predsa využila, “ dodáva Czibulya. V treťom roku Ipeľ vzal celú úrodu. Ryžový projekt zastavili pre nerentabilnosť a ostali po ňom iba miliónové škody.
„Vtedy to boli obrovské peniaze, a tak sa konal aj v súd v Šahách. Pár ľudí odsúdili, ale potom sa to celé zamietlo pod koberec. Komunizmus potreboval pozitívne myšlienky a toto do nich nezapadlo,“ hovorí bývalý súkromný roľník.
Pokus mal jediné pozitívum. Časom sa tu vytvorili mokrade, ktoré majú mimoriadny význam.
Ryžovisko
Pôvodne terénna depresia, vybudovaná a ohradená na pestovanie ryže. Mala slúžiť aj na chov kaprov, ktorých prítomnosť mala zvýšiť produkciu ryže.
Od roku 2000 prírodná rezervácia so vzácnymi mokraďovými spoločenstvami. Tvorí súčasť ramsarskej lokality Poiplie, leží na území Slovenska a Maďarska.
(eta)
