Takýmto obrázkom ilustruje Bas Broekhuzien z holandského denníka Volkskrant prvé pokusy svojich novín o videospravodajstvo. Dva roky presviedčali redaktorov, aby popri písaní pracovali aj s kamerou. Výsledok: redaktori sú ochotní, ale produkt nestojí za nič. Podobný aha-moment zažilo minulý týždeň aj SME pri testovaní nového žánru - videokomentára šéfredaktora k aktuálnemu vydaniu (tv.sme.sk). Prvá forma vyvolala pobúrenie priveľkou prirodzenosťou - stačilo však pridať pár efektov, aby obraz vyzeral menej ako v skutočnosti a viac ako v televízii, a čitatelia boli spokojní.
Napriek ťažkým začiatkom je nástup videa do novín nezvratný. Sledujú ho najmä mladí, práve tá skupina, ktorá na noviny už takmer zanevrela a denníky sa ju zúfalo snažia pritiahnuť späť. Gazeta Wyborcza vyrába televízne programy o športe, ktoré predáva do ranného vysielania televízií. Švédsky Aftonbladet zistil, že dokáže produkovať také množstvo videa, že ho začal vysielať na vlastnom televíznom kanáli. Dokonalý model nedávno objavil David Pogue z New York Times, ktorý na YouTube umiestnil sarkastické porovnanie systémov od Apple a Microsoftu. Video si pozreli milióny ľudí, pre ktorých by inak papierové Times neboli dostatočne cool. Pôjdu si pod vplyvom tohto zážitku na druhý deň kúpiť noviny do stánku? Optimisti tomu stále veria. Podľa Volkskrantu je to jedno – hlavne, že noviny čitateľa nestratili úplne mimo dohľadu. Slogan „Ak nás už nechcete čítať, tak nás aspoň pozerajte“ síce neznie najoptimistickejšie, novinám však dáva novú nádej.
Autor: šéfredaktor www.sme.sk
