BRATISLAVA. Väčšina absolventov vysokých škôl sa neobáva o svoje pracovné uplatnenie na Slovensku.
Viac ako polovica z nich však zvažuje, že pôjde pracovať do zahraničia. Uvažujú tak najmä budúci lekári, tvrdí správa o sociálnej situácii obyvateľstva za minulý rok, ktorú predložilo ministerstvo práce.
Správa vychádza aj z prieskumu Inštitútu na výskum práce a rodiny, ktorý minulý rok oslovil výberovú vzorku 802 študentov posledných ročníkov.
Spomedzi 32 absolventov lekárskych a farmaceutických vied sú ochotní odísť za prácou za hranice štyri pätiny. Hovoria najmä o trvalej migrácii. Ide o varovný signál, píše sa v správe.
Nevie sa, koľkí odišli
Prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula hovorí, že odlev mladých lekárov už spôsobil problémy. Chýbajú niektorí odborníci a lekári prvého kontaktu sú podľa Dragulu prestarnutí. „Lekári nám budú umierať priamo v robote.“
Podľa neho bude problém zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Situáciu môže zhoršiť aj novela Zákonníka práce, ktorá má prehodnotiť pracovnú pohotovosť.
Presné štatistiky, koľko lekárov odišlo, chýbajú. Ročne ich promuje vyše 500. Lekárska komora eviduje len tých, ktorí ju požiadajú o osvedčenie, že na Slovensku vykonávali svoju činnosť bezúhonne. Za posledných päť rokov vydala 439 osvedčení.
Potvrdenie však mnohé krajiny nevyžadujú. Nepotrebujú ho ani tí, ktorí odchádzajú do Česka, kam podľa odhadov smeruje najviac mladých lekárov.
Nevidia perspektívu
Budúcim lekárom sa nepáčia platy ani pracovné podmienky, a ani pri jednom nevidia perspektívu rýchleho zlepšenia. Nespokojní sú už aj mladší študenti medicíny.
Tretiak Michal Kubina už teraz vie, že na Slovensku nebude pracovať v zdravotníctve. Ak tu zostane, chcel by sa zamestnať v informatike. Radšej však pôjde robiť lekára do Slovinska, kam odchádza jeho kamarát medik.
Do Slovinska mieri aj Juraj Sedlák, ktorý školu skončil vlani. Už počas štúdia absolvoval niekoľko stáží vo Veľkej Británii, Keni, ale aj v Slovinsku. Doteraz pracoval v nemocnici v Myjave na chirurgickom oddelení a v záchrannej zdravotnej službe.
V slovinskej Ľubľane ho láka vyššia úroveň zdravotnej starostlivosti, lepšia organizácia práce, efektívnejší manažment a, samozrejme, lepšie ohodnotenie. Odhaduje, že do zahraničia mieri 70 percent mladých lekárov.
Pre nízky plat chcela pôvodne odísť aj Barbora Lorincová. „Podarilo sa mi získať miesto, aké som chcela. Odísť už nechcem,“ hovorí. Zostáva aj napriek nízkej mzde.
Školu skončila pred tromi rokmi a jej základný hrubý plat je bez príplatkov za služby zhruba 16-tisíc korún. V krúžku končili deviati, traja sú už v zahraničí. Pracujú v Česku a Nemecku.
V Nemecku aj bez atestácie
Slovák v nemeckej nemocnici nie je výnimkou. Lákajú ich tam personálne agentúry.
Jitka Hrdličková z českej spoločnosti Optima Recruitment Europe hovorí, že v Nemecku pracuje veľa čerstvých absolventov. Prilákať ich vraj nie je ťažké. „Platy lekárov v Nemecku dosahujú priemerne päťtisíc eur, čo je približne päťkrát toľko, ako v našich pomeroch.“
Výhodou Nemecka je podľa Hrdličkovej to, že umožňuje uplatnenie aj lekárovi bez atestácie.
Na Slovensku môže mladý lekár začať pracovať samostatne až keď ju získa, čo trvá štyri až šesť rokov od ukončenia fakulty.
Lekárnici sa neboja o miesta
Piatačka farmácie Erika Žužová má štátnice o týždeň. Hneď po nich začne pracovať v lekárni v Novej Bani, ktorá ju oslovila. „Prečo by som mala ísť do zahraničia?“ Myslí si, že podmienky u nás sú veľmi dobré. Nevie o nikom z posledného ročníka, kto by odchádzal za hranice.
Končiaci farmaceuti sa neboja, že by sa po škole nezamestnali. Najviac absolventov zo školy pracuje v lekárňach alebo v distribučných firmách, ktoré ich oslovujú.
Do zahraničia chcú ísť podľa Žužovej tí, ktorých láka práca vo výskume. Veda u nás nemá také podmienky ako na Západe, ale inak sú podmienky pre farmaceutov porovnateľné. Jej spolužiačka hovorí, že inú prácu ako v odbore by šiel robiť za hranice málokto, lebo so štúdiom sa dosť natrápia.
Čadčan Karol Bíro sa chystá s partiou spolužiakov zamestnať v Košiciach. „Napriek tomu, že v menších mestách majú lekárnici vyššie platy, často aj 30tisíc korún mesačne, Košice sú kompromisom. Zarobím a v meste je predsa len iný život,“ vysvetľuje. Preč zo Slovenska by odišiel možno po atestácii.
Marcela Glevická
Väčšina chce skúsiť prácu vonku
Cieľovými krajiny sú najmä: Veľká Británia, Írsko, Česko.
81 percent vysokoškolákov sa domnieva, že prácu na Slovensku si nájde (najmenšie obavy majú absolventi technických a prírodných vied, najväčšie absolventi lekárskych a farmaceutických vied).
56 percent respondentov uvažuje o práci v zahraničí.
Takmer pätina absolventov nevie odhadnúť, ako dlho chce pracovať za hranicami.
Štvrtina si myslí, že nezostane viac ako rok.
40 percent chce ostať v zahraničí dlhšie ako rok.
Vyše 5 rokov chce ostať 7 percent absolventov.
Vyše 6 percent uvažuje o trvalej pracovnej migrácii, sú to najmä medici.
Zdroj: Inštitút pre výskum práce a rodiny; prieskum sa uskutočnil v období máj - jún 2006, výberový súbor tvorilo 802 študentov posledných ročníkov bakalárskeho a magisterského štúdia 16 verejných vysokých škôl
Autor: Veronika Šutková Marcela Glevická, joč
