Tichá dolina vo Vysokých Tatrách patrí k najmenej navštevovaným dolinám. Medzi turistami ju preslávil spor ochranárov a lesníkov o to, či sa tu má ťažiť drevo popadané po kalamite. Minulý mesiac, keď spor vrcholil, sem zo zvedavosti prišlo netradične veľa turistov. A spolu s nimi novinári, aktivisti, ale aj kukláči a policajti.

Pavol Lenko zo Správy TANAP-u, hovorí, že "Tichá je dolina pre fajnšmekrov", ktorým neprekáža šliapať po asfaltke, pretože obdivujú, čo okolo seba vidia.

Nevydarený žart

Keď lesníci v apríli začali s ťažbou v Tichej doline, ministerstvo vydalo takúto tlačovú správu: "V priestore ťažby bolo nájdené hniezdisko ďatla trojprstého a jedno liahnisko žiab. Okolo oboch lokalít bolo vytýčené ochranné pásmo tak, aby nedošlo k vyrušovaniu chránených druhov."

Marek Brinzík zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti to označil za nevydarený žart. "Odborníci, ktorí sa pod vyhlásenie podpísali, by si zaslúžili nomináciu na Nobelovu cenu za objavenie najpustejšieho biotopu."

Ekológ Juraj Fiala hovorí, že v Tichej doline žijú tisíce druhov živočíchov, mnohé migrujú v rámci Tatier, no Tichú a Kôprovú dolinu majú rady práve preto, že ide o "veľké a málo navštevované územie s tichými zákutiami. Doliny sa vetvia na množstvo doliniek, v záveroch niektorých by ste človeka nestretli celý rok, no napríklad na medveďa by vám stačil aj týždeň".

Medveďov tu pribúda

Lenko, ktorý má v Správe TANAP-u na starosti monitorovanie týchto dolín, hovorí, že tu je najväčšia populácia medveďov v celej Slovenskej republike a každý rok má veľký prírastok. Žije tu asi 20 - 25 medveďov, z toho asi tri-štyri samice, dve z nich už tento rok vyviedli po tri mláďatá.

Turisti sa však nemusia stretnutia s medveďom báť, v tejto lokalite podľa neho vždy, keď sa k nim človek priblíži, utekajú. "Do roka pozorujem medveďov 30- 40-krát, vždy, keď som bližšie, odchádzajú. Človek je pre nich najväčší predátor, poznajú dobre všetky turistické chodníky aj cestičky poľovníkov."

Kým niektoré zvieratá, napríklad jelene či srnce, sa kalamitisku vyhýbajú, pretože sa v ňom nevedia pohybovať (čo prospieva novému lesu, pretože zver neohrýza nové stromčeky), medveďom kalamitisko neprekáža. "Celé hodiny strávi medveď prevracaním kameňov, rozhrabávaním zhnitých kmeňov, lúpaním kôry suchých stromov, pod ktorou hľadá hmyz. Pochutná si aj na lykožrútoch," hovorí Fiala.

Útočisko hlucháňov

Tichá a Kôprová dolina sú útočiskom tetrova hlucháňa a tetrova hôlniaka. "Na Slovensku stále ubúda prirodzených biotopov hlucháňa, a tak sa sťahuje do vyšších polôch," hovorí Lenko. Slovensko je jednou z najjužnejších oblastí, kde hlucháňa nájdeme, typický je pre Škandináviu či Rusko. V Tichej a Kôprovej doline je asi 30 hlucháňov, hôlniakov ešte menej.

"Hlucháne žijú výlučne v starých ihličnatých lesoch a pralesoch, málo poznačených ťažbou, ktoré sa v dolinách nachádzajú na hornej hranici lesa," vysvetľuje Fiala. Mladým hustým ihličnatým lesom sa vyhýbajú, atraktívne sa pre ne stávajú, až keď ich vyvráti vietor či preriedi lykožrút, pretože až potom tam nachádzajú dostatok úkrytov a potravy a majú lepší prehľad o prípadných nepriateľoch. Hlucháne sa živia ihličím, výhonkami, príležitostne hmyzom, lesnými plodmi.

Marec až máj sú mesiace, keď hlucháne tokajú, pozorovať ich je podľa Lenka očarujúce a romantické. "Vstávate o jednej v noci, kráčate v tme hlbokým lesom, aby ste pred svitaním čakali na niečo, čo nie je isté, či začne." S tokaním začínajú ráno okolo štvrtej a pokračujú do rozbrieždenia, potom zletia zo stromu na zem, k partnerke. "Tokanie má štyri fázy, ktoré sa opakujú niekoľko hodín v období od marca do mája. Najskôr vydáva hlucháň zvláštny zvuk, akoby o seba klepali halúzky, potom sa to zmení na trilkovanie, nasleduje výlusk a brúsenie, keď vták na chvíľu ohluchne. Od toho má aj slovenský názov."

Jediné hniezdo orla skalného

V dolinách žije množstvo vtákov hniezdiacich v dutinách stromov, najpočetnejší je ďateľ, predovšetkým ďateľ trojprstý. "Ďatle ako magnet priťahujú skupiny smrekov vyschnutých činnosťou lykožrúta a okraje vetrových kalamitísk. Pne vyschnutých stojacich stromov mu poskytujú dobré podmienky na tesanie dutín stromov, ktoré potom využívajú ďalšie vtáky a najmä v lete počas dňa aj niektoré druhy netopierov," hovorí Fiala.

Jedinečná je však Tichá dolina, keď hovoríme o vtákoch-dravcoch. Na celom Slovensku hniezdi asi 90 párov orlov skalných, v Tichej a Kôprovej doline hniezdi jeden pár.

Orly začali v marci so "svadobnými letmi", keď sa vzdušnou akrobaciou snažia zaujať partnerku a bojujú so súpermi. Na zahniezdenie má orol vždy pripravených niekoľko hniezd, tentoraz sa pár v Tichej doline rozhodol zahniezdiť práve v tom, ktoré je asi 250 metrov od ťažby. "V marci zahniezdili, vybrali si pokojné miesto, urobili znášku a v polovici apríla neďaleko neho začali pracovať ťažobné mechanizmy, pobehovať množstvo ľudí od lesníkov po aktivistov," hovorí Lenko. Našťastie, ťažbu prerušili skôr, ako orol odletel. Dnes už bude mať pár dvoch potomkov, ako však hovorí Lenko, orly nikdy nedochovajú obe svoje mladé, staršie a silnejšie obyčajne svojho mladšieho súrodenca vyhodí z hniezda, alebo ho zabije sama orlica.

Kamzíky, hraboše a svište tatranské

Niektoré živočíchy nenájdete nikde na svete, okrem Tatier. To je prípad kamzíka vrchovského tatranského, svišťov horských tatranských alebo aj hlodavcov, a to hrabáča tatranského a hraboša snežného.

Kamzíkov je však viac v iných častiach Tatier, najmä v Belianskych Tatrách. Zato svišťov je tu niekoľko stoviek, presne spočítať ich je ťažké. Lenko si pochvaľuje, že sú prirodzenejšie ako v iných častiach parku. "Svišťom sa, paradoxne, darí tam, kde chodia ľudia, pretože tam nie sú ich predátory. V Tichej doline sú ostražité, poznajú nebezpečenstvo, časť z nich predátory zahubia, preto sa k nim bližšie ako na sto metrov nedostanete. V Mengusovskej doline si už na človeka zvykli a môže sa k nim priblížiť aj na dva-tri metre."

Cvičisko mláďat

Typickým obyvateľom dolín sú aj jelene či srny, Fiala hovorí, že v dolinách koncom leta počuť ručanie jeleňov a najmä nad hranicou lesa ich možno vidieť odpočívať desiatky.

Lenko potvrdzuje, že jelenia zver má Tichú dolinu rada. Keď nasneží, držia sa v predhorí Tatier, keď sa sneh topí, sťahujú sa vyššie. "V Tichej doline majú pokoj, je to rezervácia, takže ich neohrozujú poľovníci, ľudí sem chodí málo, takže sa pokojne pasú aj cez deň, nielen ráno či večer."

Za jeleňmi a srnami potom prichádzajú vlky a rysy. Najmä vlci sem chodia učiť loviť svoje mláďatá, obetí je

dosť a pri učení ich nevyruší človek. "V oblasti je svorka piatich až ôsmich vlkov a dva rysy, ktoré však migrujú po celom parku," hovorí Lenko. Tréning mláďat sa mu podarilo vidieť iba raz, skoro ráno. Zvieratá sú veľmi ostražité.

Dinosaurus

Niektorí fajnšmekri chodia do Tichej a Kôprovej za hmyzom, vedci z celého sveta vraj prichádzajú pozorovať najmä fúzača zemolezového. Čo však vie málokto, Tichá dolina skrýva ešte jeden zvierací unikát. "V závere Tichej doliny, presnejšie v Tomanovej doline, sa našiel odtlačok dinosaura coelurosauricus tatricus," hovorí Lenko. Stopa má 15 centimetrov, a dinosaurus, čo ju tu nechal, musel byť veľký ako auto. Kde však stopa presne je, Lenko prezradiť nechcel. Ľudia sú vraj rôzni a sám má skúsenosti s tým, čo všetko si už z Tatier chceli odniesť.

Všetkých, čo chcú stopu vidieť, posiela do múzea v Tatranskej Lomnici, kde je jej sadrový odliatok.

Foto - Pavol Lenko, Karol Kaliský a Ján Krošlák