Minulý týždeň zomrela jedna z najkontroverznejších postáv slovenskej justície - Anton Rašla. Bývalý vojenský prokurátor, ktorý sa v 50. rokoch aktívne zapojil do politických monsterprocesov, aby neskôr sám skončil ako obeť komunistického besnenia.Anton Rašla bol v posledných rokoch života pripútaný na invalidný vozík. Zomrel vo veku nedožitých 96 rokov. Podľa rozhovoru, ktorý poskytol mesiac pred smrťou denníku Pravda, sa však stále čulo zaujímal o politiku aj okolitý svet. Aj v Rašlovom živote zohrala politika dôležitú úlohu - možno viac, ako je na prokurátora zdravé.

Kamarátsky kriminál

Rašla vyštudoval právo, no dva roky pôsobil aj ako redaktor ľavicových Robotníckych novín. Po vzniku slovenského štátu sa rozhodol slúžiť armáde. "Bola to jediná možnosť, ako sa zaradiť do štátnej služby, a zároveň nevstupovať do ľudovej strany," povedal Rašla v spomínanom rozhovore.

Hoci bol po roku 1939 vojenským sudcom, do jeho života prvýkrát vstúpila politika. Ako presvedčený komunista sa zapojil do odboja, pomáhal aj s prípravami povstania. Tisov režim ho však odhalil, takže si niekoľko mesiacov posedel za mrežami. Oproti komunistickému žaláru, v ktorom sa ocitol koncom 50. rokov, to však bola selanka. Sám označil čudácke väzenie ako "kamarátsky kriminál".

Tisov "kat"

Po vojne stúpala Rašlova hviezda prudko nahor. Najskôr riadil spravodajské oddelenie na ministerstve obrany, neskôr bol námestníkom generálneho prokurátora. V povedomí verejnosti však zostane navždy zafixovaný ako prokurátor, ktorý žaloval prezidenta slovenského štátu. Práve v procese s Tisom vstúpila do Rašlovho života druhýkrát politika.

Rašla bol už vtedy odborne aj rétoricky zdatný prokurátor, ktorý sa napriek vyhrotenej povojnovej atmosfére snažil hľadať aj "nepolitické" dôkazy proti Tisovi. Súdu napríklad predložil dokumenty o pomeroch v koncentračnom tábore v Osvienčime, ktoré odtiaľ "vyniesli" židovskí utečenci Wetzler a Vrba. Podľa Rašlu mal Tiso ich svedectvá odložené v tajnom archíve - v osobitnom protokole s vlastnoručným podpisom a poznámkou "ad acta"...

Napriek tomu niet pochýb, že aj u Rašlu napokon prevážil obraz Tisa ako ideologického protivníka. Napokon, ani sa tým netajil. "Okrem toho, že som mal svoju povinnosť (ako prokurátor - pozn. red.), konal som aj zo svojho presvedčenia." Z presvedčenia komunistu. Aby neprišlo k omylu: súd mal poruke dosť presvedčivých argumentov. Aj ľudia ako Rašla však svojou aroganciou a zbytočnou nadprácou dopomohli Tisovi k budovaniu kultu martýra.

Hrdelný prokurátor

Tretíkrát prevážila v Rašlovom živote politika po februári 1948, keď sa k moci dostali komunisti. Ako vrchný vojenský prokurátor zohral smutnú úlohu pri viacerých politických procesoch, ktoré sa skončili trestom smrti alebo dlhoročným krutým väzením.

Najznámejší je asi prípad Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára (tzv. kauza Biela légia), ktorí boli pôvodne za údajnú protištátnu činnosť odsúdení na doživotie. Prokurátor Rašla sa však odvolal, takže napokon všetci skončili na popravisku...

Na Rašlu nemal dobré spomienky ani bývalý politický väzeň Alexander Vaško. Počas jednej z prehliadok na cele mu vraj povedal: "Obesia vás. Nie preto, že by váš čin bol taký ťažký, ale preto, aby sme zobrali chuť ostatným dôstojníkom stavať sa proti komunistickému režimu." Aj pre Vaška žiadal Rašla povraz, nakoniec vyviazol "len" s doživotím.

Hoci je evidentné, že generál Rašla asistoval pri viacerých vykonštruovaných procesoch, nikdy nemal potrebu ospravedlniť sa. A to napriek tomu, že ľudia, ktorých žaloval, boli neskôr v plnej miere rehabilitovaní. Rašla sa hájil ako všetci presvedčení komunisti: vraj konal v súlade s vtedy platnými zákonmi.

Irónia osudu

V päťdesiatych rokoch sa paradoxne ocitol pred súdom aj on. V rámci ťaženia proti tzv. buržoáznym nacionalistom ho súdruhovia z rodnej strany najskôr poslali na doživotie. Po prepustení bol znovu odsúdený na štyri roky väzenia - vo vykonštruovanom procese s tzv. trockistami, ktorí žiadali napríklad aj nápravu krívd z minulosti.

Aj Rašla bol napokon rehabilitovaný. Najskôr pracoval ako úradník, potom prednášal na právnických fakultách, kde ho mnohí považovali za vynikajúceho odborníka. Rašlove skutočné kvality však ťažko posúdiť, keďže celý produktívny vek tohto generála poznačila totalita. Ako by nakladal so žalobami, keby "fungoval" v slobodných pomeroch? Možno by si počínal naozaj skvele, história však nepozná žiadne keby.

Po prokurátorovi Rašlovi tu zostala len minulosť, ktorá má veľmi trpkú príchuť.

Anton Rašla

Narodil sa v Pavloviciach v okrese Trnava.

Za slovenského štátu (1939 - 1943) bol sudcom Vojenského súdu v Bratislave.

V rokoch 1946 - 1947 bol žalobcom Národného súdu, v procese proti Jozefovi Tisovi bol hlavným žalobcom.

V rokoch 1948 - 1952 pôsobil ako vojenský prokurátor v Bratislave a Trenčíne.

Od roku 1957 pracoval v Právnickom ústave ministerstva spravodlivostiv, v rokoch 1968 - 1970 bol zamestnancom Vojenského historického ústavu.

V rokoch 1971 - 1985 učil na katedrách trestného práva v Bratislave a Košiciach.