BRATISLAVA. Na Slovensku je medzinárodne hľadaný terorista, ktorý bol v spojení s al-Káidou.
Mustafa Labsi je od 4. mája v takzvanej predbežnej väzbe v Justičnom paláci v Bratislave. Slovenská polícia ho zatkla na hraniciach s Rakúskom. Prevzala ho priamo od rakúskej polície, kde ho Slovensko ešte v roku 2006 pri pokuse kontaktovať sa s rodinou vyviezlo, ale Rakúsko nám ho vrátilo späť.
Informoval o tom denník Nový Čas a včera to potvrdil Labsiho advokát Milan Menyhart.
V pondelok vyprší Alžírsku lehota, dokedy môže oficiálne o vydanie Labsiho požiadať. Ešte predtým sa pripravuje tajná porada SIS, polície, prokuratúry aj ministerstva spravodlivosti, čo v prípade, ak Alžírsko o vydanie nepožiada. Slovensko ho bude musieť zrejme prepustiť.
Polícia aj SIS o teroristovi mlčia
Polícia, prokuratúra, súdy, SIS aj ministerstvá vnútra a spravodlivosti vydali na prípad prísne embargo.
„Z Generálnej prokuratúry sme dostali pokyn, aby sme nič nehovorili,“ povedal Tibor Vanek z krajskej prokuratúry. To isté povedala aj hovorkyňa krajského súdu, ktorý by mal rozhodovať o tom, či Labsiho preloží z predbežnej väzby do vydávacej. Na to treba práve oficiálnu žiadosť Alžírska.
Labsiho advokát Milan Menyhart povedal, že podľa jeho informácií existuje len medzinárodný zatykač vo forme faxu.
Podľa denníka Nový Čas má na Slovensku manželku aj syna. On sám podľa informácií SME tvrdí, že manželka je nesvojprávna a o syna sa stará jeho svokra. Rozhodol o tom súd v Británii, kde sa zoznámili.
Labsi bol na Slovensku ešte v roku 2006 v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. „Nemôžem sa vyjadriť,“ povedal riaditeľ útvaru Ladislav Csémi. Práve z Medveďova ho odovzdali do Rakúska, ale Rakúšania nám ho vrátili.
Menyhart ide v piatok za svojím klientom do väzby spolu s arabskou tlmočníčkou.
Labsi už v minulosti vo väzení bol – v Anglicku v rokoch 2001 až 2006 a vraj sedel niekoľko mesiacov aj vo Francúzsku.
Jeho advokáta oslovilo UNHCR a Amnesty International. Ivana Králová z pobočky Amnesty v Bratislave povedala, že o prípad sa zaujímali z Londýna na ministerstve spravodlivosti. „Myslím, že práve preto, lebo v Alžírsku by mal byť za tieto trestné činy mučený.“
Ak by súd rozhodol o jeho vydaní, je na ministrovi spravodlivosti, či tak urobí. S vydaním môže súhlasiť iba vtedy, ak by sa Alžírsko zaviazalo, že trest smrti neudelí. Tak to platí napríklad aj v prípade vydávania do USA. Slovensko ešte takú žiadosť nikdy neriešilo.
V prípade mučenia by sme nesúhlasili vôbec. Bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic hovorí, že ak by sme ho nevydali, mali by sme prevziať jeho trestné stíhanie od Alžírska.
„Neviem si predstaviť, ako by to bolo. Ako by prebiehalo dokazovanie a výsluchy? To sa mi zdá nereálne. Skôr sa mi zdá, že Alžírčania dajú garanciu, že trest smrti neudelia,“ povedal Lipšic. Doteraz sme podľa neho preberali trestné stíhanie len z blízkych krajín.
„Polícia má prípad pod kontrolou, nemôžeme zverejniť bližšie informácie, aby neboli zmarené ďalšie postupy,“ povedal minister vnútra Robert Kaliňák.
Na Slovensku už jeden dôležitý terorista bol
Pre osoby podozrivé z terorizmu je Slovensko prevažne tranzitnou krajinou. Prípad teroristu na území Slovenska bol zverejnený len raz.
Slovenská informačná služba ešte v roku 2002 vo svojej správe tvrdila, že Slovensko je pre teroristov prevažne tranzitnou krajinou.
Doteraz bol verejne známy iba jeden prípad teroristu, ktorý by priamo so Slovenskom súvisel. Išlo o Rabaha Kadriho, ktorý býval v Bratislave na Mlynských nivách. V byte žil s dvoma Slovenkami, ktoré konvertovali na islam.
Chodil sem ako francúzsky občan, väčšinou zo susedného Rakúska. Slovenská polícia si ho všimla a upozornila naňho Veľkú Britániu, ktorá po ňom pátrala. Po tom, čo odcestoval do Anglicka, ho na základe informácií zo Slovenska zatkli.
SIS v každej svojej správe tvrdí, že na Slovensku sa nepripravuje nijaký teroristický útok, aj keď Slovensku sa už extrémisti v minulosti vyhrážali. V tej poslednej hovorí, že u viacerých príslušníkov moslimskej komunity, ktorí tu žijú, existuje podozrenie, že by mohli byť využívaní ako kuriéri na odovzdávanie správ a finančných súm. Ide o takzvaný systém hawala.
„Skupina osôb arabského pôvodu, ktoré sa zdržiavajú na území Slovenska, sa usilovala o získanie technologických komponentov pre zariadenie dvojakého určenia v rizikovom štáte," píše sa v správe tajnej služby.
Ešte v roku 2004 sa podľa SIS zvýšil počet žiadateľov z „rizikovej komunity" o udelenie štátneho občianstva. SIS v pätnástich prípadoch zistila bezpečnostné riziká.
(mož)
Cvičil útočníkov na dvojičky
Mustafa Labsi sa prvýkrát objavuje v literatúre o terorizme ako alžírsky emigrant, ktorý 30. apríla 1994 požiadal v Kanade o udelenie statusu utečenca. Jedným z jeho prvých priateľov v novej vlasti bol ďalší Alžírčan Ahmed Ressam, jeho kumpán pri páchaní drobnej trestnej činnosti, píše Marc Sageman v knihe Understanding Terror Networks.
Na začiatku roku 1996 sa Labsi a Ressam nasťahovali do bytu s Maročanom Saidom Atmanim, ktorý v Bosne bojoval na strane moslimov. Kradli pre Mustafu Kamela, ktorý výnosmi z ich činnosti prispieval na svetový džihád. Onedlho ich začala sledovať polícia. Ich skupinu nazvala BOG (Bunch Of Guys, Banda chlapíkov), čím dala najavo, že ich považuje skôr za zúfalých než nebezpečných.
Výcvik v Afganistane
V marci 1998 odišli do Afganistanu, kde počas jedenástich mesiacov absolvovali kurzy zaobchádzania s ručnými zbraňami a výbušninami, a stali sa súčasťou päťčlennej teroristickej bunky.
Podľa Sagemana plánovali návrat do Kanady, ktorú chceli použiť ako základňu na protiamerickú akciu – bombový útok na letisko v Los Angeles na Silvestra 1999, známu tiež ako Miléniový plán.
Koncom septembra 2001 prehľadala Labsiho dom v severnom Londýne polícia. Podozrievali ho, že v Afganistane vycvičil 19 teroristov, ktorí 11. septembra 2001 zaútočili na Svetové obchodné centrum a Pentagon. Labsi tiež údajne pomáhal piatim útočníkom, čo prechádzali Londýnom, napísali Times of London.
Podľa britských vyšetrovateľov bol Labsi významný hráč v sieti al–Káida Usámu bin Ládina. Zodpovedal za plánovanie, nábor a zbieranie peňazí. Navyše ho považovali za anglickú spojku Abu Zubajdáha, bin Ládinovho šéfa operácií.
Na Slovensko
Po šesťmesačnom treste v Británii Labsiho znova zatkli na základe žiadosti o vydanie do Francúzska. Francúzi podľa súdnych dokumentov tvrdia, že chcel vyhodiť do vzduchu policajnú stanicu v Lille pred summitom G7. V januári 2006 ho vyhostili do Francúzska, z parížskeho väzenia ho však 7. apríla 2006 prepustili. Odtiaľ cestoval na Slovensko navštíviť svojho syna a 27. apríla tu požiadal o azyl.
Tom Nicholson
Stĺpček Petra Schutza
Mustafa
Dilema slovenských orgánov, ako naložiť s hľadaným teroristom, o vydanie ktorého žiada Alžírsko, je nová svojho druhu. Či až taká veľká, aby sa kvôli Mustafovi Labsimu organizovali tajné porady všetkých bezpečnostných zložiek, sa z informácií, ktoré sú k dispozícii, posúdiť nedá. Azda by pomohli zahraničné vzory, kde vydávacie konania tohto typu už prebehli, a veľa sa pokaziť azda nedá.
Pokiaľ Alžírsko poskytne záruky, že Labsimu nehrozí trest smrti, mal by byť exportovaný do rúk tamojšej justície. Horšie bude, ak sa vec skomplikuje. Hoci máme aj Špeciálny súd, ten je dobrý na Fruniho a Majského, ale proces s teroristom by bol preň nová skúsenosť.
Musíme si asi zvyknúť, že v zmenšujúcom sa svete nezabránime prenikaniu nebezpečných živlov ani na Slovensko.
Priťažujúcou okolnosťou sú navyše krásne dievčatá, ktoré si pýtajú o zaradenie medzi bezpečnostné riziká. Podobne ako Rabah Kadrí, ktorého sme chytili a vydali Britom v roku 2002, i Labsí si zvolil slovenský azyl na základe partnerského vzťahu, ktorý si tu vytvoril.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
