BRATISLAVA. Peniaze, ktoré Európska únia ponúka Slovensku zo svojich štrukturálnych fondov, sa nemusia vždy dostať tam, kam patria.
Mimovládne organizácie Transparency International Slovensko a Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť upozorňujú, že sa „dá očakávať vysoké riziko výskytu korupcie“.
Analýza, ktorú včera prezentovali, nehovorí o výskyte korupcie, ale o jej riziku, pripomína Ctibor Košťál z inštitútu. Autori vychádzajú jednak z projektov, ktoré Európska únia podporila v rokoch 2004 – 2006, keď Slovensko prvý raz čerpalo peniaze z jej štrukturálnych fondov, a jednak z káuz, ktoré sa stali.
Vo väčšine prípadov išlo o rozvoj cestovného ruchu. Napríklad o rekonštrukciu Liečebného domu Hviezdoslav na Štrbskom Plese na päťhviezdičkový hotel, na ktorú spoločnosť Kúpele Štrbské Pleso získala 80 miliónov korún.
Nejasný výber
Minister výstavby a regionálneho rozvoja Marián Janušek pripomína, že každý riadiaci orgán, čiže príslušné ministerstvo alebo Úrad vlády, musí postupovať podľa nariadení Európskej komisie. Na ministerstve sa podľa neho najskôr urobí „formálna kontrola projektov“, potom tie, ktoré spĺňajú všetko potrebné, posúdi hodnotiaca komisia a napokon z nich výberová komisia vyberie.
Výberové komisie sú podľa Košťála „ako čierna skrinka, do ktorej nikto nevidí“, a preto ich navrhuje vynechať.
„Bolo by vhodné, keby sa podpora udeľovala na základe vopred stanovených kritérií,“ tvrdí. Inými slovami, aby bola nárokovateľná – získal by ju každý, kto splní isté podmienky. Tak ako napríklad na rôzne príspevky, ktoré štát poskytuje na prácu nezamestnaných.
„Naším cieľom je, aby takáto forma podpory bola uplatňovaná všade, kde sa to dá. Tým by sa znížila miera rizika korupcie,“ hovorí Košťál.
Všetko bude v poriadku
„Európska komisia podmienky kontroly nastavila tak účinne, že ich dodržiavanie veľmi výrazne eliminuje riziká korupčného správania,“ oponuje Janušek.
Ani ministerstvo životného prostredia zatiaľ problém nevidí. Jeho hovorca Peter Višváder tvrdí, že príslušné orgány, ktoré postup posudzovali, nezistili nijaké nedostatky.
„Preto predpokladáme, že ak budeme postupovať rovnako aj v budúcom období (2007 – 2013), všetko bude v poriadku a korupciu sa podarí úplne eliminovať,“ povedal.
Peniaze by nemali byť zadarmo
„Ten, kto by na možnú korupciu upozornil, by už pravdepodobne v budúcnosti ostal na čiernej listine a podporu z eurofondov by dostal asi ťažko. To chce viac občianskej statočnosti,“ mieni Dušan Sloboda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Košťál odporúča, aby sa kritériá výberu projektov sprísnili, alebo urobili objektívnejšími, či aby sa príjemcovia podpory viac podieľali na financovaní projektov. To by podľa neho odradilo tých, ktorí peniaze z eurofondov „vnímajú ako dar“ a uchádzajú sa o ne „bez dôkladného zvažovania ekonomických faktorov“.
