BRATISLAVA, TATRY. Vedenie Slovenského pozemkového fondu podpísalo v apríli viacero zmlúv, na základe ktorých sa stali reštituenti z južného a západného Slovenska vlastníkmi lukratívnych pozemkov v podtatranskej obci Veľký Slavkov. Všetci majú viac ako 80 rokov, niektorí žijú dlhodobo v zahraničí. Pod zmluvami je podpísaný námestník riaditeľa fondu Branislav Bríza, nominant HZDS. Z tejto strany je aj minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa, pod ktorého fond spadá.
Všetci sú spokojní
Denník SME má kópie štyroch zmlúv, ktoré podpísal s reštituentmi námestník Bríza. Prvá sa týka 91-ročnej Hildegardy Schulzovej, ktorá mala nárok na pozemky v Bánovciach nad Bebravou a Topoľčanoch. Fond jej ako náhradu poskytol pôdu vo viac ako dvesto kilometrov vzdialenom Veľkom Slavkove. Schulzová tam dnes vlastní viac než tritisíc štvorcových metrov (oficiálne stanovil fond cenu na 55 korún za meter). 85-ročná Maria Veröová mala pozemky pri Nitre, dnes vlastní takmer 127tisíc štvorcových metrov (3,50 za meter) vo Veľkom Slavkove.
So Schulzovou ani Veröovou sa nám spojiť nepodarilo – prvá žije vo Švajčiarsku, druhá v Nemecku. Kontakty nám nedal ani ich právnik Ladislav Turi Nagy. „Majú vážne zdravotné problémy, zbytočne by sa rozrušili.“ Nagy pripustil, že úradníci na pozemkových úradoch sa pri vybavovaní reštitúcií správali „zvláštne“. „Stále hovorili, že majú veľa práce, a jednoducho nás nevybavili. Nepatrím však k ľuďom, ktorí čosi šuchnú.“
Alžbeta Csepyová, 85-ročná žena z Komárna, mala pôdu na území tohto mesta. Namiesto toho dostala 230tisíc štvorcových metrov (8,50 za meter) vo Veľkom Slavkove. Ani Csepyovú sme na adrese trvalého bydliska nezastihli. Jej právnička Alíz Szúcs je však spokojná: „Nechceli sme peniaze, len pozemky, ktoré majú oveľa vyššiu hodnotu.“
82-ročný Vlk Valenta mal pozemky v bratislavskom Devíne, dnes vlastní viac ako 190tisíc štvorcových metrov (20 korún za meter) vo Veľkom Slavkove. Valenta najskôr prisľúbil stretnutie, neskôr si to však rozmyslel. Na otázku, či od neho niekto žiadal za pozemok vo vychytenej lokalite úplatok, reagoval podráždene: „Nechcem s vami hovoriť. Dovidenia.“ Jeho právnička Milena Šimková nám však povedala: „Môj klient sa tam bol pozrieť, je spokojný.“
Koordinovaný postup?
Pozoruhodné zmeny vlastníkov pozemkov vo Veľkom Slavkove si všimli aj na katastrálnom úrade v Poprade, kam obec spadá. „Ani si nespomíname, kedy žiadali ľudia z južného Slovenska o zápis vlastníckeho práva k pôde v tejto oblasti. Väčšinou ju dostávali reštituenti z blízkeho okolia,“ povedali pracovníci úradu, ktorí si neželajú byť menovaní. Momentálne riešia až šesť takýchto prípadov.
Spôsob, akým fond rozhodol o lukratívnych parcelách vo Veľkom Slavkove, prekáža aj starostovi obce Františkovi Šarymu. „Je to čudné, ale nevieme to ovplyvniť.“ Prekvapený bol aj bývalý riaditeľ fondu František Hideghéty, ktorého odvolali pred niekoľkými týždňami. „O tých zmluvách som nevedel. Nemyslím, že fond konal protizákonne, ale ja by som tam ľuďom z juhu nič nepúšťal. Už len preto, aby nikto nehovoril, že Maďari vykupujú Tatry.“
Zákon hovorí, že fond má prihliadať na miesto trvalého bydliska reštituenta. Len v prípade, že tam nemá voľné pozemky, môže prideliť pôdu aj v iných katastroch. „Fond by mal mať stanovené pevnejšie kritériá, ako postupovať. Inak vzniká široký priestor na voľnú úvahu aj prípadnú korupciu,“ myslí si právnik Transparency International Pavel Nechala.
Podľa neho môžu totiž reštituenti ovplyvňovať fond, aby dostali čo najlepšie pozemky. „Navyše, v tomto prípade ide o súvislé územie, z čoho môže mať budúci investor oveľa väčší úžitok. Namieste je otázka, či niekto takýto postup nekoordinoval.“
Súčasný riaditeľ fondu Miloslav Šebek (Smer) sa k prípadu nechce vyjadrovať. Regionálny šéf fondu v Poprade Marek Budzák nedostal na rozhovor so SME súhlas. Námestník riaditeľa fondu Bríza však akékoľvek pochybnosti odmieta: „Všetky reštitúcie boli vybavené štandardným spôsobom, v súlade so zákonom. Fond má vypracovaný akčný plán boja proti korupcii, v rámci ktorého sa vykonávajú pravidelné kontroly dodržiavania interných predpisov.“ S postupom fondu nemá podľa hovorkyne rezortu pôdohospodárstva Magdalény Fajtovej problém ani minister Jureňa.
Bríza navyše tvrdí, že reštituenti z južného Slovenska žiadali, aby im dal fond pôdu vo Veľkom Slavkove. Advokáti troch zo štyroch reštituentov však tvrdia: „Povedali nám, že inde nemajú voľné parcely.“ Na žiadosť o poskytnutie informácie o všetkých voľných pozemkoch (v správe fondu) na území Slovenska Bríza nereagoval.
Bleskový predaj
Pochybnosti o vopred pripravenom scenári vzbudzuje aj spôsob, akým sa fond pred štyrmi rokmi vyrovnal so Žofiou Madarassyovou. Táto dôchodkyňa, ktorá bola zbavená svojprávnosti, mala nárok na pozemky v Nitre. Namiesto toho dostala v apríli 2003 takmer 3 500 štvorcových metrov v Terchovej. „Predpokladám, že v Nitre je úrodná pôda, prečo jej dali pozemky práve tu? Buď išlo o nevedomosť, alebo sa na tom vopred dohodli,“ myslí si starosta Terchovej Viktor Vallo. Možnú zainteresovanosť ľudí z fondu naznačuje aj ďalší osud pozemkov. Madarassyovej právnik Nagy, ktorý zastupuje aj Schulzovú s Veröovou (Veľký Slavkov), ich dva týždne (!) po zápise do katastra predal. „O pôdu v Terchovej je veľký záujem. Spomínané pozemky možno označiť za lukratívne,“ hovorí zástupca starostu Terchovej Marián Zajac.
Spoločnosti M.B.R. a Euroground, ktoré pozemky získali, ich momentálne ponúkajú po 1500 korún za meter. „Tie firmy som poznal štyri roky, predal som im aj iné pozemky,“ potvrdil Madarassyovej advokát Nagy. Podľa neho však nejde o nič zvláštne. „Samozrejme, vedel som, že niečo príde. S nikým z fondu som to však nekoordinoval,“ tvrdí. Pochybnosti odmieta aj vtedajší šéf fondu Hideghéty.
Ja tebe, ty mne?
Zaujímavé je, že k firme M.B.R. má blízko aj Bríza, ktorý podpísal s Nagyom zmluvy o prevode pozemkov vo Veľkom Slavkove. Aj Bríza podniká s nehnuteľnosťami, ako konateľ pôsobil vo firmách Axton Residence, Malza a ONE LINE. Po tom, ako sa stal funkcionárom fondu, posunul do orgánov týchto spoločností Branislava Daniška – konateľa firmy M.B.R., ktorá kúpila od Nagya pozemky v Terchovej. „V prípade prepojení na tie isté subjekty, ktoré s týmto majetkom vzápätí obchodujú, existuje podozrenie, že môže dochádzať k úniku informácií z pozemkového fondu,” myslí si Pavel Nechala. Bríza to odmieta.
Aká je však záruka, že právnici ako Nagy nepredajú pôdu, ktorú získali od fondu, Brízovým ľuďom? Samotný Nagy na otázku, či plánuje predať pozemky vo Veľkom Slavkove, odpovedal: „Samozrejme. Poznám sprostredkovateľskú firmu.“
Bríza sa bráni: „Fond nevstupuje do vlastníckych vzťahov a nemôže ovplyvniť nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami.“ Navyše tvrdí, že nebol majiteľom, ale „len“ konateľom spomínaných firiem, takže „nemá vplyv na ich rozhodnutia“.
V jednej z nich nám však o Brízovi povedali: „Formálne už nie je konateľ, ale v skutočnosti tie firmy stále ovláda.“
Bitka o pozemky vrcholí
Prevod pozemkov vo Veľkom Slavkove môže mať ešte zaujímavé vyústenie. Firma ARent zo Svitu podala na okresnom súde v Poprade návrh na vydanie predbežného opatrenia. „Navrhuje, aby súd zakázal s predmetnými nehnuteľnosťami akokoľvek nakladať,“ potvrdil hovorca krajského súdu v Prešove Michal Drimák. Súd musí o návrhu rozhodnúť do konca júna.
Zástupcovia ARent-u sa nechceli k problému vyjadrovať. Starosta Veľkého Slavkova František Šary je však znepokojený, keďže firma plánuje v obci rozsiahle investície. „Komunikujeme spolu asi dva roky, chcú tu postaviť okolo 350 rodinných domov, byty, golfový areál aj nákupno-zábavné centrum. Schválilo to aj zastupiteľstvo, máme nový územný plán.“ Obvykle si pritom fond pred tým, ako pridelí reštituentom pôdu v konkrétnej lokalite, vyžiada od obce územnoplánovaciu informáciu. Jednoducho chce vedieť, čo sa na pozemkoch nachádza, respektíve, čo sa tam plánuje robiť. Naozaj fond netušil, čo sa chystá vo Veľkom Slavkove? Alebo to vedel až príliš dobre?
Brána do Tatier
Veľký Slavkov sa nachádza 7 kilometrov od Starého Smokovca. „Začína to byť zaujímavá lokalita, je tam nová cesta, pribúda infraštruktúra. Majiteľ popradskej firmy Aqua City tam nedávno kolaudoval termálny vrt,“ hovorí Ľubomír Dutko z realitnej kancelárie Tatra Real Invest. Za parcely vo Veľkom Slavkove, ktoré dostali ľudia z južného Slovenska, by prípadný kupca zaplatil stovky miliónov korún. Podľa starostu obce Františka Šaryho sa ceny pozemkov pohybujú na úrovni 1500 korún za meter. „Predpokladám, že v horizonte piatich rokov sa dostaneme na 2500 korún za meter.“ Podľa Dutka pomohlo Popradu a okoliu aj pravidelné letecké spojenie s Londýnom. „Chodí k nám čoraz viac Angličanov, ktorí sa zaujímajú aj o pozemky vo Veľkom Slavkove. Jeho význam ešte vzrastie, keď bude dobudované aj priame spojenie s diaľnicou.“
(vag)
