BRATISLAVA. Bývalý príslušník ŠtB Juraj Široký mal záujem o prácu v spravodajských službách aj po roku 1989. Vyplýva to z kópie jeho personálneho spisu, ktorý denníku SME poskytol na štúdium Ústav pamäti národa.
Široký poslal v júli 1990 spravodajskej službe federálneho ministerstva vnútra list, v ktorom sa ohradil proti tomu, že ho prepustili zo služby. Písal, že politicko-ekonomické spravodajstvo je dôležitou súčasťou každej tajnej služby. „Aj z hľadiska formujúcej sa zahraničnopolitickej línie ČSFR sú takéto informácie dôležitým podkladom pre rozhodovanie najvyšších činiteľov.“
Súčasne Široký ubezpečil, že pred odchodom z rezidentúry vo Washingtone skartoval svoje osobné poznámky. Vtedajší federálny minister vnútra Ján Langoš však jeho sťažnosti proti prepusteniu zo služby nevyhovel.
Mladý budovateľ
Široký prejavil záujem o prácu v ŠtB, kde pracovali jeho otec aj strýko, v auguste 1978. V tom čase mal 25 rokov. „Chcem byť čo najviac prospešný nášmu socialistickému zriadeniu tým, že budem aktívne bojovať proti vnútornému a vonkajšiemu nepriateľovi,“ napísal v žiadosti o prijatie.
Tiež sa pochválil, že za prácu v pionierskej organizácii bol v roku 1967 odmenený vyznamenaním Mladý budovateľ. V SZM navštevoval ateistický krúžok.
„Vzhľadom na to, že mi otec dôkladne vysvetlil nutnosť vstupu spojeneckých armád varšavskej zmluvy, nezúčastnil som sa žiadnych podujatí, ktoré sa v tom období organizovali pod vedením pravice,“ napísal Široký o okupácii Československa z augusta 1968.
ŠtB jeho žiadosti vyhovela s tým, že najskôr musí absolvovať dôstojnícku školu I. správy ZNB (rozviedky - pozn. red.) v Prahe. „Z osobných pohovorov v priebehu výberového konania i podľa výsledkov psychologického vyšetrenia sa javí vhodný pre operatívnu prácu,“ zhodnotil Širokého schopnosti podplukovník Michal Ujvári.
Jeho kvality sa prejavili už počas vysokoškolského štúdia. „Príprava trasy v obrane proti sledovaniu mu nerobila žiadne problémy. Prevedenie akcie bolo hodnotené orgánmi sledovačky veľmi dobre,“ napísal o Širokom po absolvovaní záverečných skúšok major Vlastimil Galík.
Spravodajská elita
Od roku 1981 prešiel Široký viacerými funkciami v rozviedke ŠtB, postupne dosiahol až hodnosť kapitána. V rokoch 1985 - 1990 bol zástupcom rezidenta na československej ambasáde vo Washingtone.
Marián Gula z ÚPN hovorí, že rezidentúra bola pobočkou ŠtB v tej-ktorej krajine. Jej pracovníci v krajinách ako USA museli byť stopercentne spoľahliví, tešili sa veľkej dôvere hlavnej správy rozviedky v Prahe.
„Pre ŠtB boli kľúčové ambasády vo Washingtone, v Londýne, Paríži a Bonne. Títo ľudia získavali informácie z takzvaného nepriateľského prostredia. Robili to cez agentúrnu sieť, všetkými dostupnými technickými a spravodajskými prostriedkami,“ hovorí Gula. Rezident potom informácie vyhodnotil a poslal do centrály v Prahe.
So Širokého prácou na rezidentúre vo Washingtone bola ŠtB spokojná. „Postupne sa zapracoval do náročnej problematiky politickej rozviedky. Aktívne sa podieľal na riadení rezidentúry a príprave náročných akcií.“ Podľa spisu išlo o akcie s názvami Marcel, Love, Bornelux, Ernost či Antony.
Matka v spise
Počas pôsobenia v USA napísal Široký aj správu o kontaktoch svojej matky Gabriely s jej strýkom Albertom Ferdinandom, ktorý žil v USA.
„Počas dovolenky v ČSSR som sa dozvedel, že matka udržuje písomný styk so svojím strýkom. Tento styk bol nadviazaný na podnet matkinho brata Ladislava Vargu. Podľa tvrdenia matky moja osoba korešpondenciou v žiadnej súvislosti neprechádza,“ písal.
Široký ponúkol ŠtB aj vysvetlenie, prečo sa vo veci angažoval brat jeho matky Varga. „Domnievam sa, že nadviazal styk s menovaným (strýkom Ferdinandom - pozn. red.) na základe predstavy finančného prilepšenia, keďže sa v tej dobe rozvádzal a žil s mladšou ženou, ktorá ho k tomuto kroku pravdepodobne doviedla.“
15-tisíc navrch
Široký za svoju prácu v rozviedke ŠtB dostal viackrát odmenu, spolu viac ako 15-tisíc korún. V januári 1989 napríklad zinkasoval 2500 korún za „kvalitné rozpracovanie a prevedenie verbovky“. V marci 1988 zasa dostal dvetisíc korún za „pomoc sovietskym priateľom“.
Široký v minulosti prácu pre ŠtB odmietal s tým, že pracoval v zahraničnej službe. Včera postoj zmenil. „V každom štáte bola, je a bude rozviedka jej súčasťou. Je nepísaným pravidlom, že o pôsobení v zahraničnej službe sa verejne nehovorí. Pre mňa je to už vzdialená a uzatvorená minulosť,“ napísal včera Široký.
ŠtB: Bol svedomitý
Nadriadení v tajnej službe o Jurajovi Širokom najskôr písali, že má „menšie nedostatky v písomnom prejave“ a jeho jazykové schopnosti sú priemerné.
Už v škole pre rozviedčikov sa však výrazne zlepšil. „Mal svedomitý a poctivý prístup, čo sa prejavilo v študijných výsledkoch, kde dosiahol dobrý priemer,“ napísal major Eduard Plexa.
Z politického hľadiska bol Široký ideálnym typom pre spravodajskú prácu. Obaja rodičia boli členmi strany, on sám bol v SZM ideovo-politickým vedúcim skupiny. „Preukázal dobré znalosti marxizmu-leninizmu, pričom mal dobrý prehľad o domácej aj zahraničnej politike KSČ.“
Z ľudského hľadiska hodnotila ŠtB Širokého ako človeka „pokojnej, priamej a kamarátskej“ povahy. „Je sebakritický, cieľavedomý a vytrvalý, dokáže sa zžiť s novým kolektívom a získavať si vedúcu úlohu,“ napísal o ňom podplukovník Pavol Sládek. Široký bol podľa ŠtB obľúbený aj pre priame a zásadové konanie. Menej dôverčivý bol vraj k ľuďom, ktorých nepoznal.
Po revolúcii zbohatol aj z harvardských fondov
Juraja Širokého pozná verejnosť predovšetkým ako šéfa slovenského hokejového zväzu, ktorý sedí aj v dozornej rade Slovana Bratislava. Podľa obchodného registra figuroval v orgánoch 42 spoločností, momentálne je aktívny v 14 firmách.
K najznámejším patrí Váhostav, ktorý sa podieľa na výstavbe diaľnic. V minulosti bol Široký v Nafte, Slovnafte aj vo VSŽ Košice. Cez spoločnosť Perex dlhý čas ovládal denník Pravda. Jeho meno sa však čoraz viac spája s politikou. Oficiálne sa v nej neangažuje, opozícia aj médiá ho však opakovane označili za jedného z najvplyvnejších ľudí v zákulisí Ficovej strany Smer.
Jahnátkov parťák
Po voľbách získal Široký vplyv najmä v rezorte hospodárstva, ktorý riadi nominant Smeru Ľubomír Jahnátek. Ten bol v minulosti so Širokým v orgánoch spoločnosti Plastika.
Doteraz najväčšou kauzou, v ktorej sa objavilo aj meno Juraja Širokého, je tunelovanie Harvardských investičných fondov. Trestne stíhaný podnikateľ Viktor Kožený ho totiž obvinil, že „prepral“ a rozkradol veľkú časť harvardského majetku, prevyšujúcu 100 miliónov dolárov. Široký to opakovane odmietol.
Harvardy vyšetruje polícia
Presunom akcií a finančných prostriedkov z českých fondov do slovenských firiem, ktoré ovláda Druhá strategická (Široký je členom jej predstavenstva), sa však zaoberá aj slovenská polícia. Úrad boja proti korupcii vedie už niekoľko mesiacov trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu.
„Na prípade pracujeme, čakáme na výsledok právnej pomoci z viacerých krajín,“ potvrdil šéf úradu Tibor Gašpar.
Polícia koná na podnet likvidátora Harvardského priemysleného holdingu (HPH) Zdeňka Častorála. „Z prostriedkov, ktoré preukázateľne patria HPH, sa na Slovensku objavilo 50 miliónov amerických dolárov,“ tvrdí Častorál. Široký však aj v tomto prípade akékoľvek obvinenia popiera.
;)
