BRATISLAVA. Annu Minárikovú z Rimavskej Soboty prepustili z hygienického laboratória koncom roka 2004. Doma zostala dva roky a tri mesiace. Na úrad práce nespomína v dobrom. Hoci okrem prírodovedeckého vzdelania má aj pedagogickú kvalifikáciu, na úrade práce jej tvrdili, že si môže do dotazníka uviesť len jednu oblasť, v ktorej je odborne vzdelaná. Chodila na rekvalifikačné kurzy úradu, ale veľkú nádej, že si nájde prácu práve cez úrad, nemala. „Zvažovala som, že pôjdem robiť opatrovateľku do Rakúska, potom prišla ponuka z mikrobiologického laboratória, kde som robila predtým,“ povedala.
Zabalili to po základnej škole
Ak je niekto bez práce rok a viac, už ho štatistiky zaraďujú medzi takzvaných dlhodobo nezamestnaných. Tí si prácu hľadajú len veľmi ťažko. Pani Mináriková v tejto skupine ľudí je výnimkou. Medzi tými, ktorí sú dlhšie bez práce, sú väčšinou ľudia s nízkou kvalifikáciou. Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny hovoria, že vyše polovica z dlhodobo nezamestnaných sú ľudia, ktorí štúdium zabalili už po základnej škole alebo ešte aj skôr. Ďalšou početnou skupinou sú stredoškoláci a učni bez maturity. Tvoria tretinu dlhodobo nezamestnaných.
Nad dlhodobo nezamestnanými donedávna firmy iba mávli rukou. Nájsť prácu bolo pre väčšinu z nich takmer nemožné. Zdá sa, že ľady sa prelomili. Firmy začali ponúkať prácu aj pre túto skupinu ľudí. Kým začiatkom roka bolo podľa Ústredia práce vyše 170-tisíc dlhodobo nezamestnaných, ku koncu minulého mesiaca ich bolo zhruba 130-tisíc. „Keď sa zamestnávatelia ocitli v situácii, že bez využitia dlhodobo nezamestnaných by sa ďalej nepohli, začali siahať aj po nich,“ hovorí bývalý štátny tajomník ministerstva práce Miroslav Beblavý.
Príčinu poklesu dlhodobej nezamestnanosti vidí hovorkyňa Ústredia práce Danica Lehocká v tom, že hospodársky rast mal oproti minulosti výraznejší dosah na trh práce a vytváranie nových trvalejších pracovných miest. Beblavý s ňou súhlasí a dodáva, že tomu pomohli reformy v daňovej a sociálnej oblasti. Spolu s rovnou daňou totiž vláda napríklad zvýšila odpočítateľnú položku. Dnes napríklad ten, kto zarobí ročne zhruba do 110-tisíc korún, prakticky neplatí nijaké dane. Okrem toho sa zaviedol daňový bonus, ktorý pracujúcim rodičom vynesie ročne na jedno dieťa vyše šesťtisíc korún. Tí, ktorí nepracujú, naň nárok nemajú. Zmeny v sociálnej oblasti spolu s daňami pomohli zvýšiť rozdiely medzi dávkami v nezamestnanosti a minimálnou mzdou. „Dnes sa oveľa viac oplatí pracovať ako kedysi, aj vtedy, ak je človek nekvalifikovaný,“ dodáva Beblavý.
Najviac zobrali stavbári
Najviac sa uplatnili v stavebníctve, nie však len na sezónne práce. „Dopyt po práci v stavebníctve je taký vysoký, že firmy siahajú aj po ľuďoch, ktorí by za iných podmienok prácu nezohnali,“ povedal analytik Allianz – Slovenská DSS Mário Blaščák.
Významne k zamestnávaniu ľudí s nízkou kvalifikáciou prispeli podľa Lehockej aj sezónne práce v stavebníctve a poľnohospodárstve, ktoré napríklad vlani pre priaznivé počasie trvali dlhšie ako zvyčajne.
Aj v zahraničí
V zahraničí pracuje niekoľko tisíc Slovákov. Častou destináciu je napríklad Írsko alebo Veľká Británia. Nájdu sa medzi nimi aj bývalí dlhodobo nezamestnaní. Peter z Prešova odišiel z práce nútene preto, že nesúhlasil so zmenami, ktoré robil jeho bývalý zamestnávateľ. Nezamestnaným bol vyše roka, hľadal si prácu sám, aj cez úrad práce. Napokon na čas odišiel do Londýna robiť skladníka. Našiel si prácu cez agentúru, no v zahraničí vydržal iba desať mesiacov.
„Je diskutabilné, kedy je človek ochotný pre prácu opustiť domov a rodinu,“ hovorí Peter. Dnes robí absolvent gymnázia vodiča pre súkromnú firmu. Prácu si našiel cez inzerát v regionálnych novinách. Nedávno mu uplynula trojmesačná skúšobná lehota, zmluvu má podpísanú zatiaľ na pol roka.
Autor: vf