Schmatol ju za jednu nohu, Doug za druhú, zdvihli ju a šmarili na pult. Potom jej Gerbers zubami strhol nohavičky. "Vtedy som býval mimo, bol som schopný urobiť hocičo," rozprával Gerbers, teraz už šesťdesiatnik, v rozhovore pre britskú televíziu Sky One. "Boli sme dosť drsní. Sú to neopísateľné úlety." Keď Gerbers zistil, že žena má menštruáciu, rovnako- zubami - jej vytiahol tampón. Potom ho aj s kamošom Dougom zjedli a ženu, samozrejme, pred zvyškom štamgastov krčmy znásilnil. "Ako som povedal, robili sme to, aby sme ľudí šokovali."

Bastardi

Gerbers bol, vlastne stále je, príslušníkom Tlupy bastardov, novozélandského mimoriadne násilníckeho gangu, ktorý pozostáva asi z 30 voľne prepojených miestnych pobočiek a asi z 12-tisíc členov, z čoho 90 percent tvoria Mauri.

Tlupu založili v 60. rokoch ako maurskú reakciu na urbanizáciu a na domnelé kruté zaobchádzanie zo strany väčšinovo belošskej spoločnosti. Názov prevzali z komentára sudcu v procese týkajúcom sa maurských obžalovaných, že väzni sú "len bandou bastardov". Odbojní mladí Mauri ako Gerbers sa rozhodli naplniť túto nálepku.

"Ten názov hovorí za všetko," povedal policajný inšpektor v Rotorua Steve Bullock. "Oxfordský slovník definuje bastarda ako psa bez určiteľnej rasy a tlupu ako nepokojnú skupinu. Takže podľa názvu sú nepokojným gangom, ktorý odmieta žiť podľa zákona."

Príslušníci Tlupy si zakrývali tváre zastrašujúcimi tetovaniami, čo bola známka celoživotnej oddanosti spolubojovníkom. Prijali tiež akýkoľvek symbol, o ktorom sa dalo čakať, že bude urážlivý, vrátane swastiky. Napríklad aj britského buldoga v helme nemeckej armády.

"Čím bol symbol urážlivejší, tým lepšie," povedal Dennis Micalio, dlhodobý člen pobočky Tlupy v Porirua.

Zaostrené na násilie

Spočiatku, v 70. a 80. rokoch, bol hlavnou aktivitou Tlupy bastardov prevažne boj proti príslušníkom rivalského maurského gangu Čiernej moci. Používali nesmierne násilie, a hlavne verejné, čo vyústilo do desiatok pouličných bitiek za bieleho dňa v rôznych novozélandských mestách.

Dave Haslett z Pobočky kriminalistického vyšetrovania v Christchurch si spomína na ruvačku na námestí koncom 80. rokov, ktorá sa začala na poludnie pred tisíckou svedkov. Príslušníci Čiernej moci obkľúčili niekoľkých členov Tlupy bastardov a zaútočili na nich nožmi, rúrami a reťazami. "Jeden chlapík dokonca vytiahol z ruksaku sekeru a sekol svojho súpera tesne za krkom," povedal Haslett.

Takéto útoky zaručili Tlupe bastardov desivú povesť. "Vôbec sa neboja svedkov, prosto im je to fuk," poznamenal Haslett. "Prevláda spontánne násilie a môžete zažiť, ako niekoho ubijú na smrť za bieleho dňa."

Micalio je na túto povesť pyšný. On sám si odsedel niekoľko rokov vo väzení za mučenie dvoch policajtov, ktorí sa pokúsili rozohnať stretnutie Tlupy bastardov. "Tieto dve prasatá tam vošli ako nejakí poondení Starsky a Hutch," povedal, narážajúc na obľúbený seriál. "Šiel som poza nich, zavrel dvere a zhasol svetlá. Hej. Schytali to."

Politika znásilňovania

No Tlupa má ešte temnejšiu stránku - znásilňovanie. Schvaľuje znásilnenia, pričom znásilňovač sa teší mimoriadnej úcte v gangu.

"Baby chápu, o čo ide, keď prídu a klopú na dvere," povedal Micalio. "Vedia, že majú čosi, čím nás zasýtia, tak si, doriti, môžu domyslieť, o čo ide. Ženské zbožňujú psy, viete?"

Šéf christchurchskej pobočky Chad Puru bol v roku 2001 odsúdený za znásilnenie 13-ročného dievčaťa na večierku a za to, že sa zúčastnil na hromadnom znásilnení 15-ročného dievčaťa.

Sériový znásilňovač Dean Hiroki bol odsúdnený na 12 rokov v roku 1999 za svoje posledné znásilnenie wellingtonskej ženy, ktorú sprevádzal 14-ročný chlapec, ktorého celkom neuveriteľne zverili sociálni pracovníci do jeho opatery.

A v roku 1987 sa príslušník Tlupy bastardov Sam Te'Hai priznal, že uniesol 16-ročnú Colleen Burrowsovú z krčmy v Napieri a snažil sa ju znásilniť pri rieke. Keď sa bránila, spolu s kolegom z gangu ju dobili skoro na smrť, a potom ju prešli autom. Opakovane.

"Je to jeden z najnásilnejších páchateľov, akých som kedy stretol," povedal Jeff Gunn z napierskej polície. "Keď sa napokon priznal k účasti, bolo to akoby sa priznal ku krádeži auta. Ani náznak ľútosti."

Drogy

Násilie v 90. rokoch doznelo, no nie preto, že by sa Tlupa rozpustila, ale preto, že sa preorientovala na drogy a zistila, že bitky na verejných námestiach priťahujú pozornosť polície, čo škodí obchodu.

Gang si vybral "péčko", čistú formu metamfetamínu, ktorý vzbudzoval v užívateľoch ešte väčšiu agresiu, než mali v sebe normálne. "Kŕmia mládež péčkom a platia im za zločiny, ktoré páchajú zdrogovaní a využívajú to ako metódu verbovania nádejných členov gangu," povedal rotoruuský policajt Dennis Murphy v roku 2006.

To, že sa Tlupa znížila k drogám, tiež vyvolávalo vážne napätie v gangu, keďže starší členovia to považovali za zradu maurských zvykov a presvedčení, na ktorých sa Tlupa údajne zakladala.

Zatiaľ čo pre zvyšok spoločnosti je Tlupa násilníckym a ničivým zjavom, pre sociálnych pracovníkov sú mladí Mauri z gangov a ich priateľky obeťami sexuálneho zneužívania.

Jackson Te Pairi, inštruktor autoškoly z Rotorua, povedal, že ho sexuálne zneužíval 15-ročný strýko od 5 do 7 rokov jeho veku. Strýka ako dieťa tiež zneužívali. Te Pairiho otec a starý otec boli opilci, čo sa každý víkend zaplietli do nejakej bitky a bili ho bez akejkoľvek príčiny. Keď mal 16, stal sa platným členom Tlupy bastardov.

"Dospievate, pričom vás sexuálne zneužívajú, otec vás facká a policajti mlátia. Komu môžete dôverovať?" spýtal sa. "Je ťažké nájsť ľudí, s ktorými by sa dalo porozprávať, okrem príslušníkov gangov."

Je to častý príbeh u členov Tlupy bastardov vrátane Garyho Gerbersa, ktorý má desivé spomienky na zneužívanie v štátnych sirotincoch v 60. rokoch. Spomienky, ktoré ho podľa jeho vlastných slov rozdúchavajú jeho dnešnú agresivitu. "Opovrhovali sme systémom pre zneužívanie a zaobchádzanie, akého sa nám dostalo v detstve od ľudí, ktorí nám mali pomáhať. To do nás vtláčali, keď sme mali trinásť. Srali na nás, človeče. Tak sme im to oplácali rovnako, aby sa postavili a všimli si nás."

Skutočnosť je krutá a narušená

Alan Duff je Maur (na snímke vpravo), ktorý píše pôsobivé romány o kultúre maorských gangov vrátane kníh Kedysi boli bojovnívci (Once Were Warriors) a Čo sa stane s ľudmi so zlomeným srdcom? (What becomes of the Broken Hearted?). Tvrdí, že je hrdý na svoje dedičstvo, ale novozélandský systém sociálnych dávok nefunguje pre Maurov, ktorí potrebujú skôr tvrdú ruku než štátne peniaze, aby sa vyslobodili zo svojej biedy. Nasledujúci rozhovor je upravené interview, ktoré poskytol novozélandskej televízii v roku 1999.

Nakoľko realistické sú portréty života gangov vo vašich knihách? Zdajú sa neuveriteľne barbarské a primitívne. Životný štýl, aký opisujete, je ťažké predstaviť si u kohokoľvek.

Vlastne ešte neboli dosť realistické. Skutočnosť je krutá, narušená a násilná. Oni sú proti ženám, no predovšetkým sú odporní sami sebe. A naša vláda im prekvapivo platí sociálne dávky.

Prečo sú gangy ako Tlupa bastardov také násilné?

Maurov oddeľuje od ich kultúry násilia a vojny oveľa menej rokov, než je to u väčšiny ostatných ľudí. Každá rasa má násilné dejiny, no my sme oveľa bližšie k svojej minulosti než ostatní, ktorí odvtedy už pokročili.

Čo Maurov núti pridávať sa k takýmto gangom?

Existuje veľa skvelých, talentovaných, miernych a milujúcich Maurov. No je pravda, že 90 percent z členov týchto gangov tvoria Mauri. Je tiež pravda, že Mauri prevládajú v prípadoch zneužitia a zanedbávania detí zo strany otcov. A je jasné, že rodičovský model Maurov má zásadné a tragické medzery.

Nedištancujú sa teraz maurskí starší od gangov pre drogy?

Áno, starší to berú takto. No väčšina starších sú dinosauri, čo nemajú čo ponúknuť a jedným z hlavných dôvodov, prečo sa to deje, je, že ani nečítajú. A v modernom svete potrebujete vedieť čítať, aby ste boli schopný vyriešiť svoju situáciu. Reč nikde nie je dosť dobrá, ani emócie, ani kultúra, len konanie s jasným cieľom a infraštruktúra, čo ho podporuje. Deväťdesiatpäť percent Maurov nemá nič spoločné so staršími.

Zdroj: Mob Rule: NZ's Mongrels, rozhovor s Alanom Duffom, 9msn, 1999.