vali na zariadeniach, ktoré im dodala spoločnosť úzko s ňou spojená.
BRATISLAVA. Podvod, vydieranie, svinstvo, pomysleli si ľudia, keď dostali list, v ktorom stálo, že za nezaplatené koncesionárske poplatky, niekedy do sto korún, majú zaplatiť sankcie od pár stotisíc do miliónov korún.
Kto je za to zodpovedný? Firma, ktorá list poslala a žiada peniaze? Vtedajší riaditeľ rozhlasu Jaroslav Rezník so svojou ekonomickou riaditeľkou Hildou Gajdošovou? Poslanci, ktorí v roku 1995 schválili zákon, na základe ktorého sankcia rástla o 5- až 15-tisíc korún mesačne?
Namočení poslanci
Verejná tvár BSP LawyerPartners, 29-ročný Daniel Paľko, je mozgom firmy, pre ktorej aktivity poslanci do zákona o ochrane prírody zakomponovali vetu, na základe ktorej už nemôže vyberať sankcie.
Zmluva so Slovenským rozhlasom, teda štátnou inštitúciou, nebola pre BSP prvá. Dcérskou firmou BSP Software Distribution je spoločnosť Exe Information Technologies, a tá spolupracuje od roku 2002 s kanceláriou Národnej rady. "Aj poslanci, ktorí hlasovali za generálny pardon pre neplatičov, používali systém a zariadenie od firmy BSP. Je to paradox," tvrdí Paľko.
BSP je najväčším predajcom softvéru spoločnosti Microsoft na Slovensku. "Ide o veľké riešenia, veľké systémy," hovorí Paľko.
Firma Exe IT uzavrela 26. marca 2007 aj zmluvu na úpravu webovej parlamentnej stránky. "Exe IT vyvíjala softvérové aplikácie, ktoré podporujú činnosť Národnej rady: systém sledovania legislatívneho procesu, hlasovanie poslancov, program schôdze a informácie o rokovaní," povedala Elena Valovičová z kancelárie Národnej rady.
Spolumajiteľ Exe IT, firma Exe, tiež zásobuje vládu na základe zmluvy, ktorá podľa Silvie Glendovej platí do roku 2009.
Nechcel na tom zarobiť
Paľko tvrdí, že keď podpisoval zmluvu s rozhlasom, netušil, aké miliardy môže na tomto biznise zarobiť. Jedným dychom dodáva, že to ani nebolo jeho cieľom.
Vymáhanie nezaplatených koncesií si najskôr vyskúšal v Česku, kde si ho najala verejnoprávna televízia.
"Už v Česku sme kúpili 550-tisíc pohľadávok. Bola to pre nás PR akcia, na ktorej nezarobíme. Išlo nám o veľkých klientov: banky a poisťovne. Tie majú množstvo malých dlžôb, ktoré dovedna tvoria miliardy. Chceli sme ukázať, že sme schopní ich dostať naspäť."
Paľko potreboval na realizáciu svojej myšlienky špeciálny ekonomický softvér a nemalé finančné prostriedky. To dodal Martin Šamaj, hlavná postava slovenskej softvérovej skupiny BSP. "Pán Šamaj bol spolumajiteľom BSP LawyerPartners na Slovensku, mal kapitálový vstup do vývoja softvéru, a mohol si dovoliť 150 miliónov korún na vývoj," hovorí Paľko.
Firma potrebovala softvér na podávanie masových žalôb, aby ich nemusela spracovávať ručne, čo by si vyžadovalo veľa času a ľudí. Tým by sa celý biznis predražil.
Nečakaných 196 miliárd
Príbeh vymáhania dlhov sa začal v roku 2005. "Po mnohých rokoch trápenia sa," spomína vtedajší riaditeľ rozhlasu Jaroslav Rezník na to, ako podpísal zmluvu so začínajúcou firmou BSP LawyerPartners o vymáhaní miliónov pre rozhlas za nezaplatené koncesionárske poplatky. Firma to isté už robila v roku 2005 pre Českú televíziu. A tak Rezník poslal do Českej televízie ekonomickú riaditeľku Hildu Gajdošovú na konzultácie, a potom sa rozhodol staviť na BSP LawyerPartners.
"Koncesionárska disciplína sa pohybovala okolo 66 percent, každý rok sme mali obrovskú stratu," hovorí Rezník pre SME. "V tom čase som zaregistroval, že ČT vstúpila do takejto akcie, tak sme vypísali verejno-obchodnú súťaž. BSP LawyerPartners bola jediná firma, ktorá splnila podmienky."
Rezník s Gajdošovou predali v roku 2005 a 2006 pohľadávky voči približne 350-tisíc neplatiacim koncesionárom firme BSP LawyerPartners za 100 percent nominálnej hodnoty dlhu. Na základe zmluvy podpísanej Rezníkom rozhlas predal dlh aj s príslušenstvom, teda podielom na sankciách. Kupujúci tak mohol vyzbierať až 196 miliárd korún.
Paľko tvrdí, že napriek mesiacom auditov a právnych analýz si rozhlas ani BSP LawyerPartners neuvedomovali, že na sankciách môžu vybrať miliardy korún.
"Priznávam, že som vedel o sankciách, ale mal som pocit, že je to 5-tisíc korún za všetko. Až pri príprave výzvy a žaloby na súd som si uvedomil, že sankcie sa zvyšujú každý mesiac o päťtisíc korún," hovorí Paľko. "Akokoľvek sa to zdá absurdné, čestne hovorím, že sme nevedeli, čo sme kupovali."
Či už vedel, čo kupoval, alebo nie, 196-miliardové príslušenstvo bolo užitočným nástrojom, ako prinútiť ľudí, aby sa mimosúdne dohodli na tzv. novácii od tisíc do 20-tisíc korún.
V tom spočíva podstata Paľkovho podnikania. Podľa dohody totiž istina musí byť v celosti vrátená SRo a firma si môže účtovať len 2-tisíc korún ľuďom, ktorých prípady idú pred súd.
Firma má aj náklady, ktoré vraj Paľko "zle spočítal". Poštový poplatok 4,50, ktorý si Slovenská pošta účtuje za koncesionára a tisíce prípadov, keď vyšetrovanie LawyerPartners odhalilo, že dlžníci už zaplatili, alebo za dlh nezodpovedali.
Po odpoveď do Štrasburgu?
Škrt tomu urobila súčasná riaditeľka SRo Miroslava Zemková, ktorá v októbri 2006 odstúpila od zmluvy s LawyerPartners a neskôr podala trestné oznámenie na Hildu Gajdošovú.
"SRo nie je podnikateľský subjekt, a nemôže predávať svoj vzťah ku koncesionárom," hovorí Zemková. "Tá základná otázka je, či je možné predať pohľadávku verejného charakteru, ktorá vznikla zo vzťahu medzi rozhlasom a koncesionárom, ako pohľadávku súkromného charakteru."
Má pravdu? Paľko sľubuje, že po odpoveď si pôjde do Štrasburgu. Na slovenský Ústavný súd už podal sťažnosť na to, že 22 slovenských súdov odmietlo prijať jeho elektronické podania.
"Treba vyhrať, (spor o) tú zmluvu bude kľúčový pre ďalšie smerovanie právneho Slovenska," tvrdí Zemková.
"Spor môže mať vážne dôsledky ako paralela k STV a Štúdiu Beta, prípadne iným sporom, ktoré boli prehraté niektorými našimi inštitúciami aj v medzinárodnom meradle."
LawyersPartners sa rozišli z BSP
Paľko odmietol predpovedať o koľko Slovensko príde, ak sa Zemková mýli. Povedal len, že je presvedčený o svojom víťazstve a priznal, že v dôsledku škandálu sa rozišli jeho cesty s BSP.
"Firmy, ktoré dodávajú parlamentu hlasovacie zariadenia, si neprajú negatívnu reklamu," vysvetľuje. "A tak LawyerPartners vylúčili zo skupiny, a zmenila sa vlastnícka štruktúra. Šamaj nám povedal: Áno, máte pravdu, ale mne to poškodzuje meno. Žiaľ, existuje také niečo ako PR, ktoré ste nezvládli, poškodili ste skupinu, a preto pôjdete preč.
Gajdošovej náhoda
Bývalá štatutárka SRoa súčasná riaditeľka ekonomiky na ministerstve kultúry má adresu ako jedna z firiem BSP. Všetci tvrdia, že je to zhoda okolností.
Rok po tom, ako hlava softvérovej spoločnosti Martin Šamaj zafinancoval BSP LawyerPartners, vstúpil do BSP Magnetica, ďalšej softvérovej firmy registrovanej na adrese v Devínskej Novej Vsi. Nájdete na nej aj bývalú štatutárku SRo Hildu Gajdošovú, ktorá je teraz riaditeľkou ekonomickej sekcie na ministerstve kultúry.
„Takéto účelové konštrukcie a útoky považujem za nehorázne, za demagógiu a za snahu o účelové zavádzanie verejnosti,“ odpovedala Gajdošová na otázku, či existovalo nejaké prepojenie medzi ňou a BSP. „Obchodný vzťah mal Slovenský rozhlas len so spoločnosťou BSP LawyerPartners. V dome, kde bývam, je 41 ďalších rodín.“
Paľko tvrdí, že spojenie medzi BSP a Gajdošovou nie je. Zakladateľ BSP Magnetica Peter Ševcov „náhodou roky býva v dome ako Gajdošová“. „Aj on potreboval peniaze a presvedčil Šamaja, že má dobré nápady,“ hovorí Paľko.
(tom)
V Česku LawyerPartners nevydržali
V Česku drsnejšie metódy vymáhania peňazí od dlžníkov verejnoprávnej televízie verejnosť vyľakali.
Česká televízia podpísala zmluvu so slovenskou spoločnosťou LawyerPartners v roku 2005. Firma mala vymáhať miliónové dlhy od zhruba 550-tisíc neplatičov. Akcia spôsobila prílev 177-tisíc nových platičov. Do septembra 2006 zostalo nevyriešených 80-tisíc prípadov.
Manažment televízie si spoluprácu s LawyerPartners najprv pochvaľoval. Člen manažmentu František Lambert však priznáva, že drsné metódy, ktoré zvolila firma pri vymáhaní, spôsobili televízii problémy z hľadiska vnímania televízie. „K tieňu na našej povesti došlo. Ale z dlhodobého hľadiska nepochybujeme, že táto akcia je správna.“
Po tlaku verejnosti a zmene v zákone nakoniec v septembri 2005 ČT zmluvu s LawyerPartners zrušila a prebrala vymáhanie dlhov opäť na seba.
V tom čase na Slovensku SRo pod vedením Jaroslava Rezníka dohodlo s LawyerPartners podobnú zmluvu. „Zaregistroval som vtedy, že ČT vstúpila do tejto akcie, tak som zháňal informácie, bol som sa tam pozrieť,“ povedal Rezník SME. „Študovali sme všetky právne predpisy, a keď to spravili v Česku, tak som mal pocit, že je to v poriadku. V čase, keď sme to podpísali, pre mňa dôveryhodnosť BSP spočívala v tom, že ten projekt je preukázateľne v Česku úspešný. Problémy tam nastali, až keď bol už u nás vlak rozbehnutý.“
Tom Nicholson
Ani vo sne mi nenapadlo, že sa to raz skončí takto. Asi som mal dať väčší pozor.
Jaroslav Rezník, bývalý riaditeľ SRo o zmluve s BSP
