tla rozhovor NORA GUBKOVÁ.
Prečo odchádzate?
„Definitívnemu rozhodnutiu predchádzalo niekoľko mesiacov úvah, či sa dá za nastolených podmienok robiť relácia Správy a komentáre profesionálne a so cťou. Ak by sa to bolo dalo, určite neodídem. Jednoducho som sa nevedela stotožniť s tým, akým smerom by sa malo uberať spravodajstvo.“
Čo to znamená?
„Reláciu sprevádzalo viacero nešťastných rozhodnutí. Poslednou kvapkou bolo prerušenie jej vysielania v auguste - bez jasnej vízie, ako by mala vyzerať od septembra. Pritom sledovanosť relácie v lete každoročne stúpa. Šéfredaktor nám povedal len toľko, že máme zvyšovať kvalitu a byť vyváženejší.“
V čom mala spočívať tá vyváženosť?
„Odpoveď vám dal šéfredaktor spravodajstva STV v nedávnom rozhovore. Nepáčila sa mu ostrosť otázok, ktoré dostávali respondenti v našej relácii.“
Týkalo sa to len koalície a predstaviteľov štátu alebo aj opozície?
„Dominantne určite koalície. Vedenie spravodajstva akoby preferovalo uhladené správy, ktoré nikoho z dotknutých priveľmi nerozhnevajú. To je pre slobodu novinára veľmi nebezpečné. Problémom bol aj postoj niektorých vládnych politikov, ktorí nepovažovali za potrebné prísť do našej relácie a podať vysvetlenie k aktuálnym témam.“
Prečo nechceli chodiť?
„Nechcem sa preceňovať, ale dostali sa ku mne signály, že pre obavy z nepríjemných otázok. Jeden vysokopostavený koaličný poslanec mi priamo povedal, že nepríde do diskusie o zrušení imunity, pretože som údajne opantaná ideológiou jedného z predkladateľov zákona, ktorému vraj robím politickú reklamu.“
Myslel tým reklamu pre Daniela Lipšica z KDH?
„Áno. Keďže spomínaný politik pozvanie neprijal, museli sme zaňho zháňať náhradu. Keď sa podobná situácia opakovala niekoľkokrát, naozaj mohol vzniknúť dojem, že v relácii prevážili názory, ktoré sú voči vláde kritické.“
Odchádzajúci redaktori hovoria aj o pokynoch vyrábať o tejto vláde či prezidentovi príjemné reportáže, respektíve o neodvysielaní príspevkov, ktoré sú voči koalícii kritické. Máte podobnú skúsenosť?
„Takýto pokyn som nikdy nedostala. Stretla som sa však s odporúčaním, že by sme mohli pozvať do relácie ministra jednej menšej vládnej strany. Dozvedela som sa to približne mesiac predtým, ako sa tam napokon ocitol.“
Ako to bolo interpretované?
„Vedenie naznačilo, že minister chce niečo povedať, respektíve prezentovať nejakú svoju tému. Vzhľadom na to, že Správy a komentáre reflektujú dve alebo tri najdôležitejšie udalosti dňa, nebola vtedy jeho účasť v relácii nevyhnutná.“
Išlo o ministra výstavby Mariána Janušeka z SNS?
„(Úsmev). To nebudem komentovať.“
Bývalý dramaturg relácie Michal Petruška tvrdí, že šéfredaktor spravodajstva Šmihula vám vyčítal aj to, že kladiete „vyrývačné“ otázky.
„Z očí do očí mi to nikdy nepovedal, dozvedela som sa to len sprostredkovane cez kolegu Petrušku. Nechápem, prečo nešiel s argumentmi rovno za mnou. Pravdupovediac, výhradám tohto typu nerozumiem. Poviem príklad: po rokovaní Visegrádskej štvorky sme diskutovali o slovensko-maďarských vzťahoch, ktoré sú zo známych dôvodov napäté. Moju otázku, či sa po stretnutí premiérov Fica a Gyurcsánya niečo zmenilo k lepšiemu, vedenie označilo za negativistickú. Ďalší príklad: spracovanie kauzy ministra Jahnátka v súvislosti s jeho vyjadreniami o korupcii v zbrojárskom priemysle.“
O čo išlo?
„Hoci som vtedy nemoderovala, pamätám sa, ako sa kolegovia márne snažili zavolať do relácie samotného ministra. Keďže sa im to nepodarilo, hľadali náhradných respondentov, ktorí by vysvetlili podstatu problému. V priebehu prípravy relácie dokonca padli z vedenia úvahy, či vôbec túto tému odvysielať. Už toto bol pre mňa vážny signál, že niečo nie je v poriadku. Relácia vyznela veľmi nešťastne - minister Jahnátek bol len v krátkom šote, pričom sa diskutovalo najmä o obchode so zbraňami. Otázky, či si môže verejný činiteľ dovoliť obhajovať provízie, respektíve, či by za to mal niesť zodpovednosť, v relácii nezazneli.“
Odchádzate teda pre politické tlaky?
„Politické tlaky na spravodajstvo verejnoprávnych médií sú aj budú vždy. Záleží len na kompetentnosti vedenia, ako efektívne ich vie odblokovať od redaktorov a moderátorov. Za tohto vedenia bolo tých 'odkazov a odporúčaní' viac ako v minulosti. Odchádzam aj preto, že som nechcela byť spájaná s nijakou nadprácou v prospech niekoho.“
Roland Kyška, Eugen Korda a Štefan Hríb hovorili o politických tlakoch už začiatkom roka. Ako ste to vtedy vnímali?
„Nepáčila sa mi teatrálnosť odchodu Števa Hríba, hoci jeho primárnym pohnútkam som rozumela. Tie odchody však boli signálom, že v televízii, žiaľ, niečo nie je v poriadku.“
Na druhej strane Správy a komentáre, ktoré ste moderovali, mali veľmi nízku sledovanosť, hoci v Čechách je podobná relácia vysoko rešpektovaná a mienkotvorná. Nie je to problém?
„Určite, že je. Rakúska či česká verzia programu vie pritiahnuť nevyhnutné tri percentá divákov. Pravda však je aj to, že sa málo urobilo pre propagáciu relácie, menil sa jej vysielací čas. Počas športových prenosov dokonca dochádzalo k jej prerušeniu či skráteniu - a toto divák len ťažko akceptuje.“
Vedenie STV však tvrdí, že Správy a komentáre pozastavilo aj preto, že v auguste je málo tém, takže by ste nemali čo vysielať. Čo si o tom myslíte?
„Aj toto bol moment, ktorý ma utvrdil v tom, že chcem odísť. Argument vedenia nemá nijakú logiku: v júli ešte témy boli a v auguste už nie? Okrem toho, v lete sme čiastočne suplovali aj hlavné správy. O pol ôsmej sú ešte ľudia vonku, pri vode, v prírode. Keď chceli byť informovaní, často si zapli práve Správy a komentáre, ktoré išli až o pol desiatej.“
Šéfredaktor spravodajstva hovorí, že ste robili aj veľa faktických chýb.
„To počujem prvýkrát, on mi nič také nepovedal... Správy a komentáre sa nikdy nemuseli za nič ospravedlniť alebo uviesť opravu. Okrem jednej faktografickej chyby v spravodajskom príspevku.“
Šmihula je vo funkcii pol roka. Má na to, aby viedol spravodajstvo?
„V situácii, keď má STV veľa technologicko-organizačných problémov, by mal stáť na čele spravodajstva človek, ktorý vie, ako funguje televízia. Šmihula túto skúsenosť pred nástupom do funkcie nemal, čo sa ukázalo ako hendikep. Okrem toho úlohou šéfa by malo byť aj vytváranie a posilňovanie ducha redakcie. Odchody redaktorov svedčia o opaku.“
Hovorí sa, že odchod zvažuje ešte minimálne šesť ľudí. Je to pravda?
„Neviem, koľko ich bude. Myslím si však, že môj odchod, respektíve odchody redaktorov spravodajstva neboli posledné.“
Ako vnímate tých, čo zostávajú?
„To si nedovolím hodnotiť. Postoj k situácii je ich osobná vec.“
Myslia si to isté, čo ich kolegovia, ktorí odchádzajú, len to nechcú povedať nahlas? Alebo sú skôr na strane vedenia STV?
„Nemyslím, že redakcia je rozdelená na dva tábory. Za môjho pôsobenia fungovalo spravodajstvo skôr ako zhluk individualít, ktoré sa v rovnakom čase vyskytli na rovnakom mieste. Vinou veľkej fluktuácie nikdy nevznikol tím, ktorý by mal spoločný ťah na bránku.“
Aká je teraz v televízii atmosféra?
„Pre mňa bola vždy, aj za minulého vedenia, dosť nepochopiteľná. Je v nej málo kolegiality, chýba snaha vydať zo seba všetko. Dominuje skepsa a pocit, že akokoľvek sa snažím, konečný efekt je stále rovnaký - nikto vás neocení aspoň morálne. Málo sa diskutuje, spravidla chýba aj spätná väzba od vedenia. Toto je pre mňa najsmutnejšie poznanie.“
Každý šikovnejší novinár z STV po čase odchádza. Prečo si televízia nedokáže udržať týchto ľudí?
„Je naozaj tragédia, že v STV bolo veľa schopných ľudí, ktorí postupne odišli a od ktorých sa dalo veľa naučiť. Vlastná skúsenosť: nečakala som, že ma bude niekto na kolenách prosiť, aby som zostala. Z čisto ľudského hľadiska som však očakávala aspoň otázku, prečo odchádzam, respektíve, či si to ešte nechcem rozmyslieť. Nič také sa nestalo.“
Aká bola vlastne Šmihulova reakcia?
„Že keď som sa už rozhodla odísť, nič sa nedá robiť... Odniesla som teda výpoveď do podateľne, dala ju na vedomie riaditeľovi televízie a to bolo všetko.“
Ako bude teraz vyzerať spravodajstvo a publicistika STV?
„Najskôr musia zaplniť prázdne miesta po tých, čo odchádzajú.“
Je v poriadku, že ich chcú nahradiť ľuďmi z konkurzu?
„Konkurz nemusí byť principiálne zlá vec. Závisí od toho, aké pozície sa ním obsadia. Myslím, že STV robila v posledných rokoch veľkú chybu, keď sa nesnažila vychovávať a pracovať s vlastnými ľuďmi. Od eléva až po zdatného redaktora.“
Nie je vyhlásenie konkurzu skôr signálom, že skúsení novinári sa teraz do STV veľmi nehrnú?
„Neviem, koľkých oslovili pred spomínaným konkurzom, hoci mám informácie, že boli aj takí, čo ponuku odmietli. Objektívne treba povedať, že problém presvedčiť hotových novinárov, aby išli pracovať do STV, tu bol aj za minulého vedenia. Jedným z dôvodov, prečo ľudia z televízie neustále odchádzajú, je zrejme aj to, že politici, ktorí rozhodujú o verejnoprávnych médiách, v skutočnosti nechcú, aby boli silné a nezávislé. Je predsa známe, že STV, ako aj Slovenský rozhlas žijú už roky v ekonomickej aj právnej neistote, čo určite nemotivuje.“
Čo budete robiť?
„Odchádzam do týždenníka Domino efekt, kde budem výkonnou šéfredaktorkou. Verím, že ho vrátime medzi rešpektované tituly.“
