Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin včera oznámil, že ruské strategické bombardéry budú znovu pravidelne vysielať na diaľkové lety. Tak ako to bolo v čase studenej vojny.
„Dnes, 17. augusta o polnoci moskovského času, zo siedmich ruských letísk v rôznych častiach krajiny vzlietlo 14 strategických nosičov striel, zabezpečovacie i tankovacie lietadlá. Začala sa bojová služba,“ oznámil Putin v čase, keď na uralskom vojenskom cvičisku s lídrami krajín Šanghajskej spolupráce sledoval spoločné manévre krajín Strednej Ázie a predovšetkým Číny a Ruska.
Ostatné krajiny Putin vyzval, aby k jeho kroku pristúpili s pochopením, pretože je vraj nevyhnutný pre ruskú bezpečnosť.
USA: My to tak nevidíme
Reakcia Spojených štátov bola vlažná. „To rozhodnutie je na nich, je to zaujímavé,“ povedal hovorca ministerstva zahraničia Sean McCormack.
„Určite nie sme v takej pozícii, v akej sme boli voči Sovietskemu zväzu. Je iná éra. Ak sa Rusko cíti, že chce vytiahnuť svoje staré lietadlá von, je to na nich,“ povedal McCormack.
S takýmito letmi Rusi prestali v roku 1992. „Náš prípad, bohužiaľ, nenasledovali všetky krajiny," narážal Putin na Spojené štáty. Lety by mali prebiehať nad Severným, Atlantickým, Tichým a Indickým oceánom, teda na sever, západ, východ aj juh od Ruska.
„Naši letci dlho len sedeli, lietali len z prípadu na prípad, napríklad v čase strategických cvičení," povedal Putin, „ale teraz sú radi, že sa im začína nový život."
V posledných dňoch už lietali v tichomorskej aj atlantickej oblasti v rámci cvičení bombardéry Tu–96MS a Tu-160 so schopnosťou niesť až strely s jadrovými hlavicami a 40 ton konvenčných bômb.
Incident na Guame
Bombardéry Tu–95MS sa začiatkom mesiaca priblížili ku Guamu v Tichom oceáne, kde majú USA leteckú základňu. Skôr ako však museli zasiahnuť, ruskí piloti svoje stroje otočili. Pentagon na incident reagoval podráždene, kým ruská strana ho zľahčovala slovami, že piloti si „stihli len vymeniť úsmevy“.
Odkedy Spojené štáty oznámili zámer vybudovať protiraketový radar a základňu v Česku a Poľsku, Putin začal stupňovať tlak na Západ.
Ruský prezident viackrát vyhlásil, že ak Američania postavia základne v strednej Európe, namieri na ne rakety s jadrovými hlavicami. Moskva tiež pripustila, že svoje rakety rozmiestni aj na území Kaliningradskej enklávy obklopenej štátmi Európskej únie.
Znepokojenie na Západe spôsobilo aj nedávne ruské vystúpenie z Dohody o konvenčných ozbrojených silách v Európe, ktorá je považovaná za základný pilier bezpečnosti na starom kontinente.
(rek, reuters, čtk)
V Moskve vypli BBC
MOSKVA. Vzťahy medzi Moskvou a Londýnom dostali včera ďalší úder. Na nátlak úradov sa skončilo vysielanie britskej rozhlasovej stanice BBC na vlnách FM. To mohli donedávna Moskovčania počúvať šesť hodín denne na vlnách rádia Bolšoje. Vedenie ruskej stanice však teraz rozhodlo inak. Podľa internetovej stránky The Times zdôvodnili šéfovia Bolšoje zastavenie programu BBC tým, že stanica vysielala „zahraničnú propagandu“.
Moskovčanom, ktorí si zvykli na spravodajstvo Britov, tak ostávajú už iba stredné vlny a internet.
Vzťahy Ruska a Veľkej Británie sú napäté od vlaňajšej vraždy bývalého agenta KGB Alexandra Litvinenka v Londýne. Ten krátko pred smrťou označil za jej vinníka Kremeľ. Scotland Yard určil ako podozrivého exagenta KGB Andreja Lugového, ktorého Moskva odmieta vydať.
(ma)
