Do vlády smerujú až dva návrhy na urýchlenie vyvlastňovania. Jeden napríklad ráta s možnosťou, že diaľnica sa najprv postaví a až potom sa budú riešiť vlastnícke práva k pozemkom,na ktorých stojí.
BRATISLAVA. Slovenská vláda hľadá spôsob, ako naplniť víziu spojenia Bratislavy a Košíc novou rýchlou cestou do roku 2010. Keďže za normálnych okolností by stavebníci do troch rokov nezískali ani všetky pozemky, na ktorých sa má stavať, ministri skúšajú radikálne zrýchliť proces vyvlastňovania.
Už v stredu by mali rokovať o zákone, ktorý má zmeniť vyvlastňovanie pozemkov pod strategickými stavbami. Tými sú podľa ministerstva výstavby, ktoré zákon pripravilo, diaľnice, rýchlostné cesty a stavby, ktoré ako strategické označí vláda.
Podobný zámer, urýchliť vyvlastňovanie pozemkov pod infraštruktúru ohlásil aj minister dopravy Ľubomír Vážny. Ten chce skrátiť čas, ktorý je potrebný na zložitý právny proces, iba na pol roka.
O zákone z dielne ministra výstavby Mariána Januška mala vláda rokovať už v polovici júla. Návrh napokon skončil medzi nezaradenými materiálmi rokovania kabinetu. Po tom, čo premiér ohlásil dramatické zrýchlenie výstavby diaľnic, ho má vláda znova v programe.
Richard Drutarovský z občianskeho združenia Za spravodlivejšie vyvlastňovanie upozorňuje, že napriek závažnosti tohto návrhu zákona nebol jeho text predložený na pripomienkové konanie tak, ako to predpokladajú legislatívne pravidlá vlády. To znamená, že sa k nemu nemohli vyjadriť nielen všetky ostatné ministerstvá, ale ani verejnosť či samospráva.
Doprava chce vlastný zákon
Minister Vážny hovoril o špeciálnom zákone minulý týždeň. „Zákon je v štádiu prípravy,“ povedal hovorca ministerstva dopravy Marián Jánošík. Tvrdí, že všetko chcú stihnúť tak, aby právna norma mohla začať platiť od januára.
Ak by sa dnes malo pri výstavbe diaľnic postupovať podľa platných zákonov, musí stavebník vyriešiť všetky pozemky pod stavbou už pred vydaním stavebného rozhodnutia. Vážneho ministerstvo to chce zmeniť. Podľa Vážneho slov ministerstvo navrhne, aby stavebník musel vyriešiť pozemky až ku dňu kolaudácie diaľnice alebo rýchlostnej cesty. „O takéto niečo sa už pokúšali v úseku diaľnice Svinia – Prešov západ,“ povedal Drutarovský, ktorý už viac sporov so štátnymi investorskými organizáciami pri vyvlastňovaní vyhral.
Zákon pritom neodpovedá na otázku, čo by sa stalo s postavenou diaľnicou, ak by súd spätne rozhodol, že vyvlastnenie bolo nezákonné.
Štát si zabezpečí podmienky
Schválenie novely od ministra Janušeka by podľa Drutarovského znamenalo zjednodušenie procesu vyvlastnenia pozemkov, ale „za cenu drastického a zrejme aj protiústavného zásadu do vlastníckych práv“.
Ak by sa k nemu pridal aj nový zákon z ministerstva dopravy, štát naozaj veľmi rýchlo získa pozemky na výstavbu diaľnic. „Štát tak bude výborne legislatívne vybavený,“ ironizuje Drutarovský.
Podľa údajov Národnej diaľničnej spoločnosti je na úseku medzi Žilinou a Prešovom viac ako 115 kilometrov, na ktorých nie sú majetkovo vyriešené pozemky. Premiér Robert Fico však minulú stredu opäť potvrdil, že diaľnica až do Košíc o tri roky bude.
Vyvlastnenie má byť ľahšie
Ak prejdú návrhy dvoch nových vyvlastňovacích zákonov, bude pre štát od januára vyvlastnenie jednoduché ako nikdy predtým.
Novela z rezortu výstavby ráta s tým, že pri konaní nebude potrebné uviesť zoznam parciel, na ktorých sa bude strategická stavba stavať, ani zoznam ich vlastníkov. Vynechá sa ústne konanie. Vlastník si bude musieť oznámenie o vyvlastnení nájsť na úradnej tabuli. „Prihlásiť sa bude musieť sám,“ povedal Richard Drutarovský z iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie.
Po novom bude obec povinne musieť do svojich územných plánov zakresliť diaľnicu tak, ako to bude v technickej dokumentácii.
Ak minister Vážny presadí aj odklad majetkového vyrovnania pozemkov, fakticky to znamená, že diaľničná spoločnosť vytýči trasu, pozemky buď vyrieši, alebo nie, trasa sa zaznačí v územných plánoch, stavebný úrad vydá stavebné povolenie a môže sa začať stavať.
„Výkon takéhoto zákona bude predstavovať hrozbu pre všetkých vlastníkov pozemkov a stavieb,“ povedal Richard Ďurana z inštitútu INESS.
(th)
