Ministerstvo neodpovedalo, prečo navrhuje výhradu vo svedomí zrušiť. Lekári hovoria, že sa bude aj tak uplatňovať, len bez oporyv zákone.
BRATISLAVA. Ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo zrušiť v zákone o zdravotnej starostlivosti výhradu vo svedomí, ktorú si mohli zdravotníci uplatňovať pri potratoch, sterilizácii či asistovanej reprodukcii. Navrhuje to v novele zákona. Prečo je takáto zmena potrebná, rezort nevie vysvetliť.
Hovorkyňa Silvia Balázsiková povedala, že stále sa vyhodnocujú pripomienky a zrušenie nie je definitívne. „Množstvo pripomienok je za zachovanie pôvodnej dikcie a na druhej strane je ich veľa za vypustenie tejto formulácie.“
Nerešpektujú sa hodnoty
Výhradu svedomia presadili do zákona o zdravotnej starostlivosti v roku 2004 kresťanskí demokrati. Slúžiť má ako ochrana pre lekárov a zdravotnícky personál, ktorí nechcú robiť zákroky ako potrat.
„Je to typické pre túto vládu. Vracať sa dozadu a nerešpektovať žiadne hodnoty,“ tvrdí podpredsedníčka KDH Mária Sabolová. Lekári, ktorí si uplatňujú výhradu vo svedomí, aj tak podľa nej takéto úkony nebudú robiť. „Musíme však pripraviť legislatívu tak, aby aj takýto človek mal oporu v zákone.“
„Toto pre mňa problém nie je,“ povedal podpredseda HZDS Milan Urbáni. Doterajšia úprava zákona podľa neho nikomu neprekážala. „Zdravotníctvo má tisíc ďalších problémov, ktoré by malo ministerstvo riešiť.“
Za absurdný považuje ministerský návrh Tomáš Szalay z Health Policy Institute. Valentovič len zbytočne dráždi časť populácie, pre ktorú je uplatnenie výhrady vo svedomí hodnota. „Ak pripustíme, že časť populácie môže mať aj iné hodnoty a príliš to nezasahuje do našich slobôd, tak nevidím dôvod, aby sme im to nedovolili.“
Pre lekárov sa nič nemení
Szalay hovorí, že lekári, ktorí tieto zákroky nebudú chcieť robiť, ich ani robiť nebudú. „Život si cestu nájde, akurát zákon na to nebude reflektovať, a to sa mi zdá scestné.“
Pre lekárov sa nič nemení, hovorí prednosta gynekologickej kliniky petržalskej Nemocnice sv. Cyrila a Metoda Miroslav Borovský.
„Zakazuje sa len vyhlásiť výhradu vo svedomí pre celé nemocnice, a to je správne.“ Sú totiž oddelenia, kde primár pre svoje presvedčenie zakázal interrupcie všetkým.
Lekári sa podľa Borovského dokážu dohodnúť s primármi aj keď sa zákon zmení. Neobáva sa, že budú nútení potraty vykonávať. „Ktorý primár by niekoho do tohto nútil?“
Vojtech Koleják, ktorý šéfuje nemocnici v Trstenej, obavy zo zmeny má. Interrupcie tam nerobia už niekoľko rokov, lekári to odmietli. „Ak tento návrh prejde, bude ma to veľmi mrzieť. Keď sme si vedeli uplatniť výhradu za socializmu, nevidím dôvod, prečo by sme si ju nevedeli uplatniť teraz.“
Ministerstvo tvrdí, že nemocnice môžu požiadať svojho zriaďovateľa, aby im zrušil povolenie na sporné výkony. Koleják povedal, že ak to tak naozaj prejde, vyšší územný celok o to požiada.
Novela by mohla skomplikovať situáciu aj pre Fakultnú nemocnicu v Bratislave. Pod ňu spadajú štyri nemocnice, pričom umelé prerušenia tehotenstva robia len na jednej na Kramároch. Tam sú na interrupcie najlepšie organizačne pripravení, a preto podľa vedenia nemocnice o zmene ani neuvažujú.
Môžu pribudnúť súdne spory
V prospech lekárov odmietajúcich zákrok hovorí aj antidiskriminačný zákon.
BRATISLAVA. Po zrušení výhrady vo svedomí sa môžu podľa právnika a bývalého predsedu KDH Jána Čarnogurského zopakovať prípady prepúšťania lekárov, ktoré skončia na súdoch.
„To hrozí už teraz, keď to v zákone je. Ak to nebude, tak to môže hroziť vo zvýšenej miere,“ hovorí Čarnogurský. Myslí si, že v prospech zdravotníkov, ktorí by mohli prísť o miesto pre výhradu vo svedomí, hovorí antidiskriminačný zákon. Zakazuje totiž aj diskrimináciu z dôvodu náboženského presvedčenia.
Príkladom môže byť prešovský gynekológ, ktorého nemocnica J. A. Reimana prepustila v roku 2005, keď odmietol pacientke poskytnúť liek na vyvolanie potratu.
Lekár hovoril, že už pri nástupe do zamestnania mal dohodu s primárom gynekologického oddelenia. Pre výhrady vo svedomí sa odmietal zúčastňovať na zákrokoch súvisiacich s interrupciami. Po čase začal jeho postoj prekážať kolegom a po prípade s pacientkou dostal výpoveď.
Obhajoval ho Čarnogurský a lekár spor pred dvoma rokmi vyhral. Prešovský súd rozhodol, že výpoveď je neplatná. Nemocnica mu musela aj doplatiť ušlú mzdu, približne 80–tisíc korún.
Počet potratov neznížite, ak ich prestanete robiť
Ako gynekológ si uplatňoval výhradu vo svedomí. Teraz šéfuje nemocnici v Dolnom Kubíne, kde rozhodnutie, či budú, alebo nebudú potraty robiť, necháva na lekárov. MILOSLAV OSTRIHOŇ hovorí, že ak sa raz žena pre interrupciu rozhodne, tak si nemocnicu na zákrok nájde.
Čo hovoríte na zmenu, ktorú chystá ministerstvo zdravotníctva? Chcú zrušiť výhradu v svedomí.
„Výhradu svedomia bez zákonného podkladu zaviedol ešte minister za KDH Alojz Rakús, čo sme v našej nemocnici akceptovali. Od interrupcií sa to neskôr vyvinulo aj ďalej. Napríklad k jehovistom, ktorí nechcú pracovať v sobotu, alebo k moslimom, ktorí zasa odmietajú jesť bravčové mäso. Nenásilnou formou sme to od roku 1992 dodnes tolerovali. Aj keď sa to zruší, nám to nepomôže ani nepoškodí.“
Ako sa však bude môcť výhrada ďalej uplatňovať?
„U nás s tým problém nebol, aj keď to v zákone nebolo. Aj keď sa to zruší, tak to asi bude mať len taký význam pre celé Slovensko, že je liberálnejšie.“
Vo vašej nemocnici je veľa lekárov, ktorí si výhradu uplatňujú?
„Ťažko povedať. Je to nepísané pravidlo. Ani to nezisťujem, ani po tom nepátram. Nechávam tomu voľný priebeh, pretože od toho roku 1992 nebol problém s fungovaním celej škály zdravotníckych úkonov.“
Čo majú robiť lekári, ktorí majú problém s interrupciami?
„Väčšinou to funguje na dohode s primárom. Záleží na charaktere pracoviska.“
A ak sa nedohodne s primárom? Môže ovplyvniť jeho výkon to, že bude robiť zákrok proti svojej vôli?
„Určite áno. Je to tak, ako keď je o niečom presvedčený a vykonáva to proti svojej vôli. Nie je to potom prirodzený fakt a vedie to k vnútornej traume. Určite to nie je vhodný spôsob. Myslím si však, že toto povolanie je založené na vysokoškolsky vzdelaných ľuďoch, takže už pri voľbe smerovania by si mal každý zvážiť, či dôjde ku konfliktu s výhradou vo svedomí a takto si zorientovať život.“
A funguje to tak? Poznáte takých lekárov?
„Áno, poznám mnoho lekárov, ktorí to takto, aj keď zákon neplatil, pred rokom 1989 spravili. Výhradu si uplatnili tým, že prešli z jedného odboru do druhého, kde im to neprekážalo.“
Vy si uplatňujete výhradu vo svedomí?
„Uplatňoval som si. Dnes už ako riaditeľ neprichádzam s odborom do styku.“
Ako sa k tomu postavili ostatní kolegovia? Neprekážalo im to?
„Myslím si, že u nás to bolo poňaté od začiatku veľmi dobrým spôsobom. Napriek uplatňovaniu výhrady vo svedomí sme zostali robiť celú škálu činností. Keď to prešlo do zákona, tak napríklad v Trstenej a Ružomberku prestali robiť interrupcie. Pritom my sme ich neprestali robiť a máme ich najmenej.“
Ako si to vysvetľujete?
„Tým, že potraty prestanete robiť, ich počet neznížite. Znížite ich výchovou a zmenou myslenia. Ak žena má to svoje presvedčenie, tak na interrupciu nepôjde. Ale pokiaľ sa rozhodne, tak si tú nemocnicu nájde.“
(vev)
Stĺpček Mariána Leška
Problém spôsobu
Ústava zaručuje každému slobodu svedomia.
Pred dvoma rokmi sa tu malo právo na uplatnenie výhrady svedomia dokonca kodifikovať. Problém bol v tom, že nie zákonom, ale zmluvou s Vatikánom a dohodami s ostatnými cirkvami. Pretože tento štát má v ústave tiež napísané, že sa „neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo“, napokon z toho nič nebolo.
Teraz chce ministerstvo zdravotníctva dosiahnuť, aby každé gynekologicko-pôrodnícke pracovisko muselo vykonávať umelé prerušenie tehotenstva. Preto presadzuje, aby sa zo zákona vypustilo ustanovenie, podľa ktorého to mohli poskytovatelia starostlivosti odmietnuť, ak tomu „bráni osobné presvedčenie zdravotníckeho pracovníka, ktorý má zdravotnú starostlivosť poskytovať“.
Problém nie je v tom, že ministerstvo chce uložiť zdravotníckym pracoviskám povinnosť, ale v spôsobe, aký si zvolilo. Ukladá zariadeniam povinnosť tým, že zdravotníkov pripraví o ich zákonné právo. Lenže toto právo im patrí, lebo ústava zaručuje slobodu svedomia každému.
;)
