Tentoraz by sa mu to už malo podariť. Ak sa nestane nič nepredvídané, napríklad ankarským parlamentom neotrasie zemetrasenie, novým tureckým prezidentom sa dnes stane 56-ročný šéf diplomacie Abdullah Gül.
Po dvoch neúspešných kolách v parlamente, keď potreboval dvojtretinovú väčšinu, mu dnes postačí jednoduchá väčšina. A tú má vďaka nedávnemu úspechu strany premiéra Recepa Tayyipa Erdogana (AK Parti) v predčasných voľbách istú.
Erdoganov blízky spojenec mieril do prezidentského kresla už na jar. Jeho nominácia však vyvolala búrlivé protesty medzi sekulárnymi a najmä armádnymi kruhmi, ktoré v apríli pohrozili, že ak sa Gül stane prezidentom, zasiahnu. Najviac ich pobúrilo, že Gülova manželka nosí moslimskú šatku.
Tá je v sekulárnom Turecku vo vládnych úradoch a v školách tabu. Po pol roku je všetko inak.
AK Parti jednoznačne vyhrala voľby a je na koni. Gül preto kandiduje znovu a zdá sa, že svoju politickú métu dosiahne. Armáda, ktorá v minulosti stála už za štyrmi prevratmi, sa musí zmieriť s tým, že do prezidentského sídla, kde kedysi býval aj zakladateľ sekulárneho Turecka Mustafa Kemal Atatürk, sa nasťahuje prvá dáma so šatkou na hlave.
Hrozí teraz Turecku s proislamským prezidentom odklon od sekulárnej demokracie?
Gül tvrdí, že nie a sľubuje, že ochrana sekulárnosti ostane jeho základnou prioritou. „O to sa nebojte,“ odkazuje kritikom.
Proeurópsky islamista
Ako šéf diplomacie vyjednával s Bruselom o vstupe Turecka do Európskej únie. Pre integračné ambície presadil demokratizačné reformy. Jeho islamistická Strana rozvoja a spravodlivosti AKP, ktorú pred piatimi rokmi zakladal spolu s terajším premiérom Erdoganom, je paradoxne najproeurópskejšou silou v krajine.
„Určite nepremení Istanbul na druhý Teherán,“ hovorí Omar Faruk, študent administratívy na Istanbulskej univerzite.
Konca sekulárneho Turecka sa neobáva ani väčšina analytikov. Problémom je skôr koncentrácia moci v rukách najpopulárnejšej tureckej strany AK Parti. Doterajší sekulárny prezident Ahmet Necdet Sezer bol voči vláde v opozícii a často vetoval jej rozhodnutia.
O nomináciách do vplyvnej Národnej bezpečnostnej rady, sudcoch ústavného súdu či vetovaní zákonov prijatých parlamentom teraz bude rozhodovať Erdoganov človek, čoho sa najviac obáva sekulárna opozícia a armáda, ktorá s pribúdajúcimi rokmi stráca na vplyve v krajine. Gül tento trend ešte môže posilniť.
Ak ma zvolia, najväčšiu pozornosť budem venovať harmónii.
Abdullah Gül, kandidát na tureckého prezidenta
