BANSKÁ BYSTRICA. Predseda vlády Róbert Fico včera počas oficiálnych osláv 63. výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici vyzval občanov na historické zmierenie a otvorenú diskusiu o sporných miestach slovenskej histórie, okrem SNP.
Ako príklad spomenul práve povstanie, na ktorého význame sa podľa neho dokázali dohodnúť politici širokého spektra. Upozornil, že ak sa tak nestane, Slovensko bude mať v budúcnosti veľké problémy.
„Ak našli modus vivendi v Španielsku, kde stáli proti sebe republikáni a frankisti, tak azda aj Slovensko bude vedieť nájsť dostatok odvahy, rozvahy, aj štátnickej múdrosti, aby sme prelomili vlastnú rozpoltenosť. Chceme sa usilovať, aby sme po slobodnej diskusii dospeli k východisku, k historickému zmiereniu. Slovenská spoločnosť nemôže dlhodobo žiť s puknutým srdcom, lebo aj po infarkte prichádza obdobie liečby a rehabilitácie. Je naozaj najvyšší čas,“ vyhlásil Fico.
O SNP však nie je ochotný polemizovať. „SNP tvorí chrbtovú kosť moderných slovenských dejín a vláda, ktorej som predsedom, nikdy nedovolí, aby ktokoľvek povstanie spochybňoval,“ povedal Fico. Pri akýchkoľvek prejavoch proti povstaniu vraj vláda tvrdo zakročí.
Poslanec Rafael Rafaj zo SNS si myslí, že by sa malo hovoriť aj o tienistých stránkach povstania.
„Vďaka SNP sme síce stáli na strane víťazných mocností, ale je otázka, či daň, keď sme stratili vlastnú štátnosť a na 40 rokov na Slovensko prišiel komunizmus a totalita, stáli za to. Neexistuje na to jednoznačný pohľad,“ tvrdí.
Zachránil ho odznak od gardistu a ríbezlák
Ján Lichý je dôchodca – povstalec. Slávnostnú uniformu má ovešanú medailami a je na ne patrične hrdý.
BANSKÁ BYSTRICA. Energický 87-ročný muž Ján Lichý z Banskej Bystrice nás privítal na dvore svojho domu vetou: „Práporčík letectva v dôchodku.“
Za zásluhy vo vojne dostal množstvo medailí, okrem iných Československý vojnový kríž, sovietske vyznamenania a medailu od ruského prezidenta Putina. Na otázku, či si myslí, že Putin vie, kto je, odpovedá jednoznačne. „Vie, podpísal mi aj sprievodný list. Nezabudli na nás. Oni nezabúdajú,“ hrdo hovorí.
Vyznamenania a medaile prehrabáva v škatuli od tenisiek Nike. Má ich takmer tridsať, ale hľadá to ruské, od Putina. Sám pre seba si pri tom hovorí, toto nie, to sú Štefánikove, škatuľku s nápisom Sdelano v CCCP odkladá bokom. Keď medailu nájde, dá si ju priamo pred hruď a hrdo ju ukazuje.
Lichý hovorí o povstaní a vojne s výrazom profesionálneho rozprávača. Takmer deväťdesiatnik si pamätá roky aj s dátumami, mená veliteľov aj spolubojovníkov. Už roky chodí po školách a rozpráva deťom, ako to bolo.
Narukoval v roku 1941, keď mal 21 rokov. Neskôr sa dostal s armádou slovenského štátu na ruský front, odkiaľ si doviezol skorbut a desiatky „hluchých“ vredov. Aké sú to hluché vredy, to sme sa nedozvedeli, ale vyliečili ho v Ružomberku.
Po vypuknutí povstania prešiel spolu s jednotkou na stranu povstalcov a pomáhal. „Bol som doma u rodičov, keď prišla spojka od Jegorova. Potrebujeme ťa ako radistu. Jegorov bol výnimočný človek, mám od neho aj hviezdu na pamiatku,“ spomína povstalec.
Lichého veliteľov po potlačení povstania chytili gestapáci a popravili. Jeho vraj Nemci chytili štyrikrát. Hovorí, že prežil svoju smrť. Raz ho zachránila slivovica, z ktorej sa Nemci opili a partizáni mohli ujsť. Dvakrát ho zachránil papier, že je tichý blázon a protiboľševický odznak s kosákom, kladivom a smrtkou. Kúpil ho od gardistu za dve fľašky ríbezľového vína. Prežil.
Bývalý povstalec sa po vojne zamestnal v miestnej cementárni.
Ján Lichý je najviac hrdý na vyznamenanie od ruského prezidenta Vladimira Putina. SME – JÁN KROŠLÁK |
Daniel Vražda
Antifašisti lákajú aj mladých
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov má vyše 25-tisíc členov. Zhruba 5-tisíc z nich, dnes zväčša osemdesiatnikov a deväťdesiatnikov, sa zúčastnilo aj SNP.
BRATISLAVA. Hoci počet protifašistických bojovníkov z roka na rok klesá, tajomník Ústrednej rady zväzu Tomáš Švec hovorí, že antifašisti stále patria medzi najpočetnejšie občianske združenia.
Členmi sú aj mladí
Zväz, ktorý bol pôvodne stavovskou organizáciou odbojárov a mal vyše 120-tisíc členov, sa na občianske združenie zmenil v roku 2003.
Po novom sa členom môže stať ktokoľvek s antifašistickým zmýšľaním.
„Hlásia sa k nám najmä príbuzní, deti a vnuci účastníkov SNP, zďaleka to však už nie je pravidlom. Zakladáme dokonca mládežnícke kluby antifašistov,“ hovorí Švec.
Vekový priemer členov zväzu je však stále vysoký - asi 65 rokov.
Odškodnili skoro všetkých
Hoci zväz nedávno podpísal dohodu o spolupráci so Smerom a antifašisti Fica za postoj k SNP chvália, Švec upozorňuje na stále nedotiahnuté odškodňovanie odbojárov a ich rodín.
„Zákon je navyše postavený tak, že na odškodnenie majú nárok len tí, ktorí bojovali so zbraňou v ruke najmenej dva mesiace. Vdova, ktorej manžel padol skôr, nemá nárok na nič. To je dosť surové,“ hovorí.
Ministerstvo spravodlivosti doteraz odškodnilo 24 753 odbojárov a ich rodín a vyplatilo im vyše 746 miliónov korún. „Zostalo nám už len niekoľko jednotlivých prípadov,“ povedal hovorca ministerstva Michal Jurči. Príspevky pre odbojárov sa pohybujú od 20- do 80-tisíc korún.
Štát doteraz neodškodnil ani tretinu z vyše 27-tisíc obyvateľov Slovenska, ktorí boli počas vojny deportovaní do nacistických koncentračných a zajateckých táborov.
(mp)
Historik: Bolo slovenské a národné
O význame SNP sme hovorili s historikom MILANOM ZEMKOM.Je dôvod oslavovať SNP?
„Určite áno. Slovensko sa z vlastnej vôle a vlastnými silami stalo súčasťou protihitlerovskej koalície, čo malo v tom čase rozhodujúci význam. Dôležitá bola aj zmena vo vnímaní česko-slovenských vzťahov. Česi najmä zásluhou povstania akceptovali, že Slováci sú samostatný národ, s ktorým majú obnoviť spoločný štát na princípe 'rovný s rovným'.“
Pred rokom 1989 si povstanie privlastnili komunisti. Aká bola úloha občianskeho odboja?
„Dôležitá, ba rozhodujúca. Ak vezmeme do úvahy, že aj dôstojníci povstaleckej armády boli vo výraznej väčšine nekomunisti, potom občiansky, nekomunistický odboj zreteľne prevažoval.“
Robert Fico hovorí, že nám môžu povstanie závidieť mnohé iné národy. Ako sa v čase vojny správali okolité krajiny?
„Veľké vystúpenie proti fašizmu bolo omnoho skôr v Grécku a Juhoslávii, partizánska vojna tam trvala celé roky. A takmer súčasne so SNP sa viedol ťažký dvojmesačný boj vo Varšave. Veľký význam malo rumunské vojenské vystúpenie koncom augusta 1944, ktoré sa skončilo úspešne. SNP teda netreba podceňovať, ale ani ho stavať na celkom osobitné miesto.
Kritici tvrdia, že nebolo slovenské ani národné, lebo ho podporila len časť obyvateľstva. Nehovoriac o partizánskych výčinoch.
„Keby nebolo slovenské ani národné, vôbec by ako široko organizované povstanie nemohlo vypuknúť. Povstanie, pravda, nebolo dostatočne pripravené, v jeho priebehu sa vyskytlo veľa chýb, ktoré ho oslabili. A došlo aj k atrocitám partizánov, o ktorých sa dodnes hovorí dosť 'opatrne'. Žiadny veľký pohyb v dejinách však nie je 'snehobiely'. Vždy dochádza k ostrým, nemilosrdným konfliktom s veľkými obeťami. Dôležité je, či preváži pozitívny, alebo negatívny zmysel konkrétnej udalosti. Som presvedčený, že pri povstaní prevažujú aj po toľkých desaťročiach pozitíva.“
Marek Vagovič