Pracovníci na Slovensku pracujú efektívnejšie a vyprodukujú za ten istý čas väčšiu hodnotu ako ich kolegovia z Česka, Poľska a Maďarska. Na druhej strane v porovnaní so susedmi z V4 dostávajú za svoju prácu najmenej peňazí.
BRATISLAVA. Slovensko podľa štatistických zistení Medzinárodnej organizácie práce (ILO) dosahuje spomedzi krajín Visegrádskej štvorky najvyššiu produktivitu práce.
Kým slovenskí pracovníci v roku 2006 vyprodukovali výkony v hodnote 28 209 amerických dolárov, Česi, Maďari a Poliaci sa za ten istý čas pohybovali okolo sumy 23,5 tisíca dolárov. Ako prví sme sa zo štátov V4 umiestnili aj v ukazovateli hodinovej produktivity práce. Slovenskí pracujúci dokázali v minulom roku za 60 minút vytvoriť hodnotu do výšky 16,31 dolára.
Ročnú produktivitu práce podľa ILO možno zjednodušene definovať ako pomer hrubého domáceho produktu danej krajiny k počtu jej pracovníkov. Hodinová produktivita zase lepšie odráža rozdiely v dĺžke pracovného času v jednotlivých krajinách. Kým v produktivite práce na ročnej báze boli na tom minulý rok najhoršie Česi, pri hodinovom ukazovateli už skončili poslední Poliaci.
Ako najproduktívnejší zarábame najmenej
Zatiaľ čo v produktivite práce pracovníci na Slovensku nad svojimi partnermi z V4 jednoznačne vedú, ich mzdy sú na chvoste.
Podľa Martina Hoštáka z Republikovej únie zamestnávateľov v tomto protirečení určite netreba hľadať zlý úmysel alebo neochotu zamestnávateľov. Hošták tvrdí, že práve opačný vývoj, keď by mzdy rástli rýchlejšie ako produktivita práce, by spôsobil ľuďom ťažkosti.
Vtedy totiž rastie inflácia, ktorá ohrozuje rast ekonomiky. Za ideálny stav Hošták považuje, keď rast produktivity práce ide ruka v ruke s rastom miezd alebo ho mierne predbieha. „Súčasný rast produktivity práce je predpokladom aj pre neskoršie zvýšenie miezd, ktoré sa spravidla vždy objaví až s určitým oneskorením,“ povedal Hošták.
Priamy súvis neexistuje
Opačné umiestnenie Slovenska v rebríčkoch produktivity práce a odmeny za ňu neprekvapuje ani experta pre sociálne poistenie Jozefa Mihála. Podľa neho medzi týmito dvoma parametrami neexistuje priamy súvis, aj keď sa môžu navzájom ovplyvňovať. „Vybraný pracovník môže dosahovať vysokú produktivitu práce, ale koľko mu už za to jeho zamestnávateľ zaplatí, od toho nezávisí,“ upresnil Mihál. Podľa neho pomer produktivity práce a odplaty za ňu je skôr otázkou ponuky a dopytu po pracovných silách.
Významná konkurenčná výhoda
Milan Gregor zo Slovenského centra produktivity, ktoré sa v spolupráci so Žilinskou univerzitou venuje jej výskumu, označil zverejnené čísla ILO, hovoriace o našom náskoku v produktivite práce pred susedmi z V4, za veľmi dobrú správu. „Pretože pri porovnávaní konkurencieschopnosti krajín je produktivita práce popri jej cene a napríklad vzdelanostnej úrovni obyvateľov jedným z najdôležitejších parametrov,“ povedal Gregor.
Ten za vyššou produktivitou práce oproti susedom vidí vyšší rast HDP na Slovensku, ktorý je zapríčinený najmä rozvojom automobilového priemyslu a jeho dodávateľskej siete.
Podobne ako Hošták aj Gregor upozornil, že je dôležité, aby mzdy nerástli rýchlejšie ako produktivita práce. „Lebo v tom prípade by jednoducho išlo o prejedanie zdrojov v ekonomike,“ povedal Gregor. Podľa jeho odhadu na budúci rok by sa produktivita práce mala ešte zvýšiť. Emil Machyna z Konfederácie odborových zväzov odmietol, že na súčasnom stave najnižších miezd na Slovensku pri najvyššej produktivite práce v rámci krajín V4 by sa svojím zlyhaním mohli podieľať odbory.
„Podľa našich zistení naopak v organizáciách, kde pôsobia odbory, majú zamestnanci v priemere o 7 percent vyššie mzdy,“ povedal odborový predák. Machyna doplnil, že pri rokovaniach so zamestnávateľmi odbory argumentujú popri iných ekonomických ukazovateľoch aj údajmi o produktivite práce.
Rast produktivity dovážame
Podľa bývalej ministersky práce Ivety Radičovej výšku mzdy ovplyvňuje predovšetkým dané odvetvie. Ako príklad uvádza odevný priemysel. „Tam môže byť produktivita práce vysoká, no mzda vzhľadom na príslušnosť k odvetviu bude nízka,“ myslí si Radičová.
Podľa nej za súčasnú vysokú produktivitu práce môžu najmä zahraniční investori, ktorí ju modernými technológiami k nám „importujú“ zo svojich krajín. Radičová doplnila, že v minulosti bolo Slovensko známe práve nízkou produktivitou, preto možno posledný vývoj vítať.
Ministerstvo práce k najnovším údajom ILO nechcelo zaujať stanovisko.
Stĺpček Ivana Štulajtera
Šanca
Fakt, že sa Slovensko prebojovalo na špicu v produktivite práce vo V4 a na chvost v odmeňovaní za ňu, je správa s rozporným posolstvom. Vlastníkom kapitálu hovorí, že sa tu oplatí investovať. Odborárom, že by mohli na nich zatlačiť viac. Premiérovi Ficovi otvára príležitosť stupňovať svoj populistický hnev na kapitalistov a bývalú vládu. A čo dáva jej? Hrejivý pocit, že jej reformy zabrali.
Pravdu majú tí ekonómovia, podľa ktorých vzťah medzi zmenami v produktivite práce a zmenami v mzdách nie je banálnym príbehom medzi príčinou a následkom. Záleží v ňom aj na veľkosti domáceho trhu výrobkov a služieb, dopytu a ponuky na pracovnom trhu, úrovne kolektívneho vyjednávania, ale aj na historických faktoroch. Preto nemožno očakávať, že slovenské prvenstvo v produktivite práce znamená automaticky aj prvenstvo v odmeňovaní.
Výraznejšie zaostávanie miezd za produktivitou je však stále lepšou správou, ako keby malo Slovensko najnižšiu produktivitu práce a najvyššie mzdy. To prvé je šanca. To druhé by bola pohroma.
