BRATISLAVA. Eurostat spochybnil minuloročný deficit verejných financií. Podľa informácií eTrendu štatistický úrad EÚ zaradil do verejných financií Národnú diaľničnú spoločnosť a verejnoprávne médiá. Tým stúpol vlaňajší deficit o sedem desatín percentuálneho bodu až na 4,1 percenta. Napriek tomu je to stále menej ako pre rok 2006 naplánoval bývalý minister financií Ivan Mikloš a schválila predošlá koalícia.
Ak by sa podobne prehodnotil aj plán schodku na tento rok, Slovensko by sa teraz mohlo ocitnúť mimo hry o euro. Deficit verejných financií by totiž prekročil kritickú hranicu troch percent HDP. Zavedenie spoločnej meny na Slovensku, naplánované na január 2009, by sa muselo odložiť. Zatiaľ však nič nie je stratené. Hrozbe sa dá predísť a je to v silách vlády. Tvrdí to Národná banka, ekonómovia aj bývalý Miklošov štátny tajomník.
Tento rok je schodok naplánovaný na 2,9 percenta HDP. Kritérium pre euro hovorí, že nesmie byť vyšší ako tri percentá.
Počiatek: Budeme bojovať
Ministerstvo financií nechcelo informáciu komentovať, pretože nie je oficiálna. Tá by sa malo objaviť asi o dva týždne. Dovtedy musí ministerstvo predložiť Eurostatu ešte prepočítané údaje o verejnom rozpočte, ako to robí každý rok. Šéf rezortu Ján Počiatek povedal, že má pripravený aj krízový scenár, ak by sa neoficiálne informácie o deficite potvrdili. „Aj náš krízový scenár hovorí, že sme kritérium schopní splniť,“ povedal.
Zavedenie eura v januári 2009 stále zostáva jednou z hlavných priorít vlády. „V prípade, že by kritérium bolo ohrozené, budeme s tým bojovať. Vláda je pripravená všetkými možnými spôsobmi obhajovať hranicu, na ktorej bol rozpočet schválený,“ povedal Počiatek.
Informácie z Eurostatu neznepokojili ani člena Bankovej rady Národnej banky Petra Ševčovica. „Momentálne to v žiadnom prípade nie je ohrozenie eura, maximálne to môže znamenať nepríjemnosť, s ktorou sa nepočítalo,“ povedal Ševčovic. Ak by sa údaje potvrdili, vláda by podľa neho musela „prehodnotiť svoje tohtoročné priority a prijať dodatočné opatrenia na zníženie deficitu verejných financií“. Ten by musela okresať možno až o desať miliárd korún a nemohla by napríklad dať peniaze na vianočný príspevok pre penzistov, ako to urobila minulý rok. „Som presvedčený, že ministerstvo využije nasledujúce dva týždne na konzultácie s Eurostatom, aby ich presvedčilo o našich argumentoch,“ dodal Ševčovic.
Horšie by bolo, ak by Eurostat zvýšil náš schodok napríklad až o dva percentuálne body. To by už bolo beznádejné. Euro by sme na Slovensku v roku 2009 určite nemali. Eurostat podľa TASR odmietol neoficiálne informácie komentovať.
Mali s tým vraj počítať
Aj bývalý štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška tvrdí, že problém sa dá zvládnuť. „Isté riziko to je, ale je v moci vlády elimiminovať ho, aj keď si to bude vyžadovať isté škrty v rozpočte,“ povedal Tvaroška. Myslí si, že vláda sa na podobný krok Eurostatu mala pripraviť, už sa o tom hovorilo dlhšie. „Má to ekonomickú logiku, aby do verejných financií boli zaradené niektoré subjekty, ktoré tam doteraz neboli. Nie je to prekvapenie, dalo sa to čakať,“ povedal Tvaroška. Myslí si to aj jeho bývalý šéf, exminister financií Mikloš. Ten už v máji hovoril, že nielen Národná diaľničná spoločnosť, ale aj dlhy v zdravotníctve môžu prijatie eura ohroziť. „Riziko, na ktoré sme upozorňovali, že sa môže stať, je teraz reálne,“ povedal Mikloš. Problémom pre euro podľa Mikloša je, že vláda dostatočne neznižuje výdavky štátu, rizikom je aj dlh v zdravotníctve a železničných spoločnostiach.
„Je to pomerne veľké riziko,“ reaguje na informácie o deficite hlavný ekonóm UniCredit Bank Viliam Pätoprstý. Slovensko sa môže dostať do problémov, lebo deficit bol nastavený len veľmi tesne pod európskym kritériom. „Už dlho sme upozorňovali, že fiškálne kritérium je najrizikovejšie, pretože v rozpočte je len veľmi malý manevrovací priestor,“ povedal Pätoprstý.
Situácia podľa neho ešte nie je zúfalá. „Je tu šanca na to, aby sa to dalo pomerne elegantne vyriešiť na výdavkovej strane. Celý trh zatiaľ verí, že priorita vlády prijať euro je skutočná.“
V ďalších rokoch sa dá vyjednávať pri hodnotení o tom, aby sa druhý pilier nemusel do deficitu započítavať, myslí si Pätoprstý.
Eurostat zmenil stanovisko
Eurostat bol na Slovensku minulý týždeň na pravidelnej misii. Raz za dva roky totiž navštívi každú členskú krajinu a rozpráva sa o tom, čo by sa do verejných rozpočtov podľa európskej metodiky malo počítať a čo nie. Doteraz európski štatistici tvrdili, že koncesionárske poplatky a diaľničné nálepky nemajú charakter daní. Netreba ich preto účtovať v štátnych financiách. „Hovorili to stále a my sme sa čudovali, teraz sa čudujeme znovu, ale už nad zmenou ich postoja,“ povedal nám zdroj blízky vláde. Ak Eurostat povie, že nálepky aj koncesionárske poplatky sú súčasťou verejných rozpočtov, musí ich tam minister financií Počiatek zaradiť aj spolu s výdavkami a dlhmi verejnoprávnych médií a Národnej diaľničnej spoločnosti.
Stĺpček Ivana Štulajtera
Účty
Ak niečo ohrozuje euro, nie je to dôchodkové sporenie, ako to povedal premiér. Sú to dlhy verejného sektora. Najmä tie skryté, na ktoré však oko skúseného účtovníka dovidí.
Len nedávno ministerstvo zahraničia upozornilo vládu, aby sa príslušní ministri a centrálna banka viac angažovali v presviedčaní európskych inštitúcií, že Slovensko je na prijatie eura pripravené dobre. Predtým šéf Európskej centrálnej banky Trichet a v tesnom závese komisár pre menové záležitosti Almunia na adresu slovenskej vlády povedali, že musí byť pri stabilizácii ekonomiky aktívnejšia. Varovné signály boli teda vyslané.
Teraz tu máme problém s Eurostatom. Výsledok rokovaní je síce nejasný, ale v tejto neistote robia uchu dobre slová ministra financií Počiatka o jeho pripravenosti škrtať rozpočtové výdavky, ak to bude nutné. Zostáva len dúfať, že ministrovo odhodlanie má podporu premiéra.
