Rusko-čečenská vojna sa vraj skončila. V krajine je nastolený promoskovský režim despotu Ramzana Kadyrova a drobné nehody sa predsa stávajú.
Severný Kaukaz bol od chvíle, čo naň vstúpila noha ruského vojaka, klasifikovaný ako oblasť nepokojná, obyvateľstvo divoké a vyzbrojené. Skrotiť sa ho však nedarí, podobne ako vlky. Naostatok, Čečeni majú toto sympatické zviera v znaku.
Keď stojí, znamená to aktívnu fázu bojov proti okupantom, keď vĺčik sedí, je to fáza prípravy. Iný postoj vlk v čečenskom znaku nepozná.
Teraz sa ruský prezident Vladimir Putin pred voľbami chváli, ako ovládol severný Kaukaz. Skrátka, stojaceho vlka posadil na zadok.
Ale na chrbát ho nedostal. A tak sa bude opakovať situácia, ktorú podľa Čečenov a Ingušov zažíva obyvateľstvo severokaukazských republík každých päťdesiat rokov. Vzbura, nádeje na víťazstvo a odtrhnutie od Ruska, drastické potlačenie, partizánske hnutie, ktoré je likvidované s ruskou urputnosťou, až sa pretransformuje do tichej nenávisti potomkov padnutých bojovníkov za kaukazskú slobodu.
Včera boli zase hlásení dvaja mŕtvi „teroristi“ v Dagestane, predtým vypálené domy ruských rodín v Ingušsku.
Zajtra bude zvodka rovnaká, pozajtra to isté, rovnako ako o mesiac a o dva.
Snáď som príliš úzkoprsá, ale zdá sa mi, že je čas sa na ten prekliaty severný Kaukaz vykašľať. Vlka skrátka musia buď stiahnuť z kože, alebo nechať tak.
