BRATISLAVA. Vláda bude dnes rokovať o zákone o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Ministerstvo dopravy ho pripravilo preto, aby urýchlilo výstavbu diaľnice z Bratislavy do Košíc. Ministerstvo však napriek protestom neupustilo od výstavby diaľnic na cudzích pozemkoch.
Stavať na cudzom sa bude
Pôvodný návrh ministerstva predpokladal, že stavebník bude preukazovať vlastníctvo pozemkov až ku dňu kolaudácie. To znamená, že aj keby niektorý z vlastníkov pozemkov nesúhlasil s odkúpením alebo vyvlastnením, stavebný úrad aj tak vydá stavebné povolenie. A až počas výstavby by došlo k majetkovému vyrovnaniu.
Nové znenie zákona hovorí, že stavebník je povinný predložiť stavebnému úradu údaje o tom, že „ku dňu začatia stavebného konania bolo získané vlastnícke právo k pozemkom alebo sa oň pokúsil“.
Stavebný úrad však nemá zo zákona povinnosť tieto údaje prekúmať. Ak nie je v bežnom stavebnom konaní stavebník vlastníkom pozemkov, úrad konanie zastaví. Teraz bude pokračovať ďalej. Vydá stavebné povolenie a diaľnica sa môže postaviť.
Ministerstvo ide ešte ďalej. Zákon hovorí, že „ak nie sú splnené podmienky na skolaudovanie stavby z dôvodu, ktorý nebráni bezpečnej skúšobnej prevádzke, stavebný úrad môže rozhodnúť o predčasnom užívaní diaľnice“. Podľa Richarda Drutarovského z občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastnenie to bude znamenať, že po neskolaudovanej diaľnici budú jazdiť autá aj vtedy, keď bude stáť na cudzích pozemkoch. Tie sa budú majetkovo vyrovnávať dodatočne.
Proti návrhu výstavby na cudzích pozemkoch sa v pripomienkovom konaní postavil Úrad vlády a ministerstvo výstavby. Ministerstvo dopravy im však odkázalo, že „bez takéhoto ustanovenia nie je možné dosiahnuť cieľ zákona“. Minister dopravy Ľubomír Vážny pred dvoma týždňami pre SME povedal, že ak je verejný záujem, tak je normálne, že stavebný úrad vydá povolenie aj na stavbu na cudzom pozemku.
Ľudia nedostanú viac
Ministerstvo dopravy chcelo pôvodne zvýhodniť vlastníkov tých pozemkov, cez ktoré pôjde sedem vybraných úsekov diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R1. Chcelo im za dobrovoľný predaj parciel zaplatiť o 20 percent viac, ako určí súdny znalec.
Rezort financií touto myšlienkou nadšený nebol a jej hovorca Miroslav Šmál povedal, že „títo ľudia budú zvýhodnení“. Dnes sa o zvýšení už nehovorí.
„Sme radi, že sa 20-percentné zvýšenie zo zákona vypustilo,“ povedal Šmál s tým, že to ušetrí peniaze zo štátneho rozpočtu.
Nový návrh už striktne nestanovuje, že náhradou za majetok sú len peniaze. Náhradu za výkup alebo vyvlastnenie možno poskytnúť obstaraním nového bytu či domu. Takáto náhrada však nesmie byť nižšia ako náhrada v peniazoch.
Lehoty sa neskracujú
Ministerstvo pôvodne navrhovalo skrátiť lehoty, počas ktorých sa ľudia mohli vyjadriť k jednotlivým častiam stavebného konania.
Ústne pojednávanie nariadi stavebný úrad iba vtedy, „ak sa vyskytne prekážka v konaní, ktorú nemožno inak odstrániť“. Drutarovský však poukazuje na to, že zákon nešpecifikuje, čo je to prekážka v konaní. Stavebný úrad môže teda na akúkoľvek prekážku skonštatovať, že ju možno odstrániť bez ústneho pojednávania. „Ľudia budú ukrátení na právach,“ myslí si Drutarovský.
Všetky dotknuté osoby mali mať pôvodne na prípravu ústneho vznášania námietok iba tri dni, dnes ministerstvo hovorí už o piatich.
Ak sa výzva na podávanie námietok zverejňuje na úradnej tabuli, ministerstvo zmenilo počet dní jej vyvesenia z päť na sedem.
Lehoty na rozhodnutie v územnom a stavebnom konaní sa neznížili na polovicu a ostávajú 30 dní.
