BRATISLAVA. Tridsaťdvaročná blogerka Michaela Procklová tak ako ďalšie tisícky ľudí píše vlastné články, ktoré sú uverejňované na internetovej stránke denníka SME blog.sme.sk.
Minulý týždeň spôsobila nielen v blogerskej komunite rozruch textom, v ktorom tvrdí, že jej o vyše dvadsať rokov starší manžel použil blog ako dôkaz na súde. Chcel podľa blogerky dokázať, že ona ohrozuje mravnú výchovu svojich detí a nemala by ich preto vychovávať.
Hoci tento príbeh je sám osebe dosť silný na to, aby sa webom rýchlo šíril, internetovú komunitu vyrušil aj výrok úradníka ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý mal padnúť na adresu blogerov na súde.
Písať o svojich deťoch je podľa úradníkov trestné a to, čo robia internetoví blogeri, že píšu články na internete spolu s vlastnou fotkou a pod vlastným menom by podľa sociálneho pracovníka normálny človek nerobil. Procklová sa aj preto rozhodla svoj internetový zápisník zavrieť.
Diskusiu začal sex bábik
Článok, ktorý dal podnet manželovi, aby podal trestné oznámenie pre mravné ohrozovanie výchovy mravnosti, napísala Procklová v júni. Volal sa Bárbi a Ken alebo Ako sa mi sexuálnej výchovy dostalo.
„Počkaj, Ken, teraz si dáme pripútaný sex!“ ozvala sa moja dcéra... „Dobre Bárbi, daj hore ruky!“ ozval sa Ken hlasom môjho syna. Potom bolo počuť duté klopkanie, keď umelohmotné dokonalé telá bábik narážali o seba. A chichot deciek.“
Procklová píše, ako našla sedemročnú dcéru a o štyri roky staršieho syna hrať sa s bárbinami na sex. Deti jej bez rozpakov vysvetlili, na čo sa hrajú a že podobné scény s nahými telami videli v televízii. Problém prišiel po tom, čo sa o texte dozvedel manžel z tlačenej verzii denníka SME, ktorý ho prebral.
Jána Prockla SME oslovilo, ale odmietal verejne preberať detaily sporu so svojou manželkou. Vysvetľuje, že deťom neprospeje, keď sa o nich bude kdekoľvek písať. Väčšina príbehu je tak opísaná len z pohľadu autorky blogov.
Psychiatrov nepohoršila
Podľa Procklovej pre jej texty na webe hrozí, že jej odoberú dieťa zo starostlivosti. Kvôli tomu bol podaný návrh aj na psychiatrické vyšetrenie.
Psychiatri, ktorí blog o sexe bábik čítali, hovoria, že zlú výchovu matky nepotvrdzuje. „Dávať do súvisu prípadné výchovné kompetencie autorky článku s jeho obsahom, by bolo veľmi odvážne,“ povedal Štefan Matula z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Podľa psychiatrov hry starších detí „na niekoho“ umožňujú vžiť sa do rolí vystupujúcich v sociálnom okolí dieťaťa a do sveta dospelých. V reklamách alebo filmoch sa deti dozvedajú všetko možné. „Nepovažujem blog pani Procklovej za škodlivý,“ povedala detská psychologička Viera Podracká. Myslí si, že o chúlostivých témach by sa rodičia s deťmi mali rozprávať.
Anonymné diskusie
Sociálnym pracovníkom a Procklovej manželovi prekáža, že jeho žena píše na internete pod vlastným menom a svojou fotografiou, pretože každý vie, o kom v článkoch píše a „deti sa nemajú ako brániť“.
Na rozdiel od neho ľudia píšuci na internetových blogoch si myslia, že nielen blogy by mali byť podpísané, ale anonymné by nemali byť ani diskusie pod nimi.
„Naším hlavným cieľom je ďalšie skultúrňovanie diskusie, a preto by sme boli radi, aby čo najviac ľudí diskutovalo nie pod prezývkami, ale pod skutočnými menami,“ ozrejmuje pravidlá vyjadrovania sa na blogoch šéfredaktor sme.sk Tomáš Bella.
Blogerka sa bráni, že nechce písať nudne
BRATISLAVA. Prvý internetový článok napísala Bratislavčanka Michaela Procklová vlani v októbri. Volal sa Hľadám mužský vzor. „Môj syn má mužský vzor akurát v zošite...“ opisovala, ako jej syn vyrastá bez otca a na niektoré témy mu ona ako žena pri jeho vývine nebude stačiť.
„Keď mi však myšlienky zablúdili ku slovám ako 'chrumkavý', 'pekne voňať', 'široká hruď', zastavila som sa - pre koho to hľadám?“ Narážkou prešla v blogu o hľadaní otca pre syna k hľadaniu partnera pre seba.
Procklová hovorí, že niektoré jej články sú pravdivé, iné domyslené alebo vymyslené úplne. Rubriky v jej blogu sú Bezlepkáči, Cicuška Pipinka, Iba tak, Stará dievka či Trinásta komnata.
„Firemná párty býva dobrá vec...“ píše v článku o starej dievke. „Stará dievka sa tešila. Miro sľúbil účasť, a možno, možno... srdce jej divo búchalo už len pri tej myšlienke,“ pokračuje žena pracujúca ako telefonistka vo veľkej telekomunikačnej spoločnosti.
„Sladká, sladká! Moja! Dotkla sa ma. Áno, neboj sa, dobre, chyť to do ruky.“ opisuje na blogu, ktorý neskôr z internetu sama stiahla, hru s kvetmi. Diskutujúci pod textom pritom pochopili, že nepíše o kvetoch, ale o sexe. „Keď som napísala ten článok najskôr sucho, sestra blogerka mi povedala, že sa to na moje články ani nepodobá a nech ho napíšem takým štýlom ako vždy,“ povedala Procklová.
Čo môže v niektorých ľuďoch vyvolať takéto písanie si Procklová uvedomila, keď videla svoje blogy vytlačené pri trestnom konaní. „Chcela som písať o tom, čo prežívam, aby žena, ktorá sa dostane do podobnej situácie, vedela, že v tom nie je sama.“
(mgl)
